Nebezpečná krása
Toxické účinky rastlín by sme určite nemali zveličovať, ale ani podceňovať. Jedovaté a prudko jedovaté rastliny môžeme bez obáv pestovať v okresnej záhrade, lebo ich krása nám ublížiť nemôže. Mali by sme však dobre poznať vlastnosti všetkých rastlín, ktoré pestujeme, ako aj tých, čo rastú v našom bezprostrednom okolí. Ak rastliny nepoznáme, nemali by sme ich konzumovať alebo ochutnávať, či dokonca k nim privoniavať, ba ani zberať. Rastlinné jedy môžu pôsobiť na nervový alebo cievny systém, dýchacie ústrojenstvo alebo na svaly. Príznaky a priebeh otravy sú pre každý rastlinný jed špecifické. Môžu sa prejavovať bolesťami brucha a hlavy, hnačkami, zvracaním alebo vysokými teplotami. Niektoré spôsobujú srdcovú slabosť, zrýchlený alebo spomalený pulz, poruchy videnia, halucinácie alebo iné špecifické príznaky. Pri podozrení na otravu rastlinnými jedmi by sme mali neodkladne vyhľadať lekársku pomoc.
Buďme opatrní
V mnohých prípadoch spôsobujú rastliny pri styku s pokožkou rôzne podráždenia, zápaly alebo pľuzgiere. Pri práci v záhrade by sme preto mali dodržiavať základné hygienické návyky a po jej skončení, ale hlavne pred jedlom, by sme si mali vždy starostlivo umyť ruky. Prudké alergické reakcie, najmä u zvlášť citlivých ľudí, môžu vyvolávať aj látky, ktoré sa všeobecne nepovažujú za toxické. Podráždenie pokožky môžu spôsobiť pivonky, srdcovky, mliečniky, veternice, borievky, prvosienky, ruta a mnoho ďalších rastlín. Po objavení príznakov býva niekedy ťažké identifikovať pôvodcu, najmä po práci s rôznymi rastlinami. Niekedy môžu byť príčinou rastliny, ktoré nie sú všeobecne uvádzané ako druhy dráždiace pokožku. Podráždenie pokožky býva často vyvolané alebo zhoršené súčasným pôsobením rastlín a slnečného žiarenia.
Najzraniteľnejšie sú deti
Aj na prvý pohľad nevinné rastliny môžu byť pre deti nebezpečné. Jedovaté rastliny bývajú často veľmi krásne a lákavé. Pre deti však predstavujú najväčšie nebezpečenstvo jedovaté plody alebo semená. Aj rôzne obľúbené hry s listami alebo kvetmi môžu spôsobiť nepríjemnosti v podobe podráždenej pokožky. Minimálne v blízkosti priestorov, kde sa deti najčastejšie hrávajú, by sme nemali vysádzať rastliny, ktoré by im mohli spôsobiť vážne zdravotné ťažkosti. V porovnaní s dospelým človekom na ich otravu postačí pomerne malá dávka. Preto by sme ich nikdy nemali v záhrade nechávať bez dozoru a od útleho detstva by sme ich mali oboznamovať s vlastnosťami rastlín v našom okolí.
Smrteľne jedovaté
Všetky uvedené rastliny môžeme bez obáv pestovať. Podmienkou je vyhýbať sa ich konzumácii a dodržiavať základné hygienické návyky. Všeobecne sa neodporúča vysádzať ich do rodinných záhrad, kde sa hrávajú malé deti.
Sú to:
– konvalinka voňavá (Convallaria majalis)
– ricín obyčajný (Ricinus communis)
– oleander obyčajný (Nerium oleander)
– prilbica modrá (Aconitum napellus)
– durman (Datura)
– čemerica (Helleborus)
– rododendron (Rhododendron)
– štedrec obyčajný (Laburnum anagyroides)
– náprstník červený (Digitalis purpurea)
– tis obyčajný (Taxus baccata)
– tuja (Thuja)
Čemerica
Toxické látky sú prítomné vo všetkých častiach rastliny. Ťažké otravy môžu nastať už po požití troch semien. Pri styku s pokožkou môže šťava vyvolať silné podráždenie a tvorbu pľuzgierov. K čemericiam, podobne ako ku všetkým ostatným jedovatým kvetom, by sme nemali privoniavať ani prikladať ich k ústam.
Oleander obyčajný
Jedovatá je celá rastlina vrátane kvetov a medu, ktorý z nich pochádza. Pri práci by sme mali používať ochranné rukavice, lebo môže dochádzať k podráždeniu pokožky alebo vniknutiu toxínov cez drobné rany. Omamná vôňa kvetov môže spôsobiť omámenie až závrate. Vďaka nepríjemne horkej chuti všetkých častí rastliny bývajú vážne otravy zriedkavé.
Ricín obyčajný
Výnimočne zaujímavé semená ricínu sú rovnako nebezpečné ako krásne. Mimoriadne zradná je aj ich príjemná chuť. Jediné semeno môže obsahovať smrteľnú dávku pre dospelého človeka. Nebezpečné sú aj náhrdelníky z týchto atraktívnych semien. Okrem podráždenia pokožky môže z porušených semien preniknúť jed do tela cez drobné poranenia.
Prilbica modrá
Býva označovaná ako najjedovatejšia rastlina Európy. Celá rastlina obsahuje vysokoúčinný alkaloid – aconitín. Niekoľko gramov rastliny postačí na smrteľnú otravu dospelého človeka. Jed môže prenikať aj cez pokožku pri manipulácii s rastlinou. Vážne ohrozené sú deti hrajúce sa s listami alebo kvetmi. V minulosti sa používala ako prudký jed na hubenie krýs.
Náprstník červený
Všetky časti rastliny sú jedovaté. Listy majú nepríjemnú horkú chuť a po požití vyvolávajú spontánne vracanie. V medicíne sa využíva na liečenie srdcových ochorení. K závažným otravám dochádza najmä pri používaní v ľudovom liečiteľstve.
Durman
Nádherné kvety s ľudovým názvom anjelské trúby sú pýchou každého pestovateľa. Jedovatá je však celá rastlina. Hlavne deti by sme mali chrániť pred konzumáciou nezrelých semien, ktoré sú hladké a veľmi chutné, ale už 15 až 20 semien môže byť pre ne smrteľnou dávkou. Rovnako nebezpečná je aj príbuzná a hojná burina durman obyčajný.
Bršlen európsky
Jedovatá je celá rastlina, najviac však plody. Toxické látky spôsobujú poškodenie pečene a obličiek, smrteľná dávka predstavuje 30 až 40 plodov.
Rododendron
Jedovaté sú listy, kvety aj plody. Známe sú aj prípady otravy včelím medom získaným zberom nektáru z rododendronov. Pri bežnej manipulácii sa však nemusíme rododendronov obávať.
Konvalinka voňavá
Jedovaté látky sú prítomné vo všetkých častiach rastliny. Nebezpečná môže byť zámena listov konvalinky s listami obľúbeného cesnaku medvedieho. Lákajú i jedovaté červené plody. Toxíny sa uvoľňujú aj do vody s rezanými kvetmi konvaliniek. Známe sú aj vážne prípady otráv u detí, ktoré takúto vodu vypili.
Štedrec ovisnutý
Najvyššia koncentrácia toxických látok sa nachádza v semenách. Smrteľnej dávke pre dospelého človeka zodpovedá 15 až 20 semien, ale už po požití troch semien sa v priebehu 15 minút dostavia prvé príznaky otravy. Smrteľné otravy bývajú zriedkavé, lebo po požití dochádza väčšinou k spontánnemu zvracaniu.
Tis obyčajný
Jedovatá je celá rastlina okrem červeného obalu semena. Najvyššia koncentrácia jedu sa nachádza v ihliciach a semenách. Jed pôsobí na srdce a jeho účinky sú silnejšie ako pri náprstníku. Príznaky otravy sa začínajú prejavovať asi hodinu po požití a po krátkom čase môže nastať smrť spôsobená zástavou dýchania.
Tuja
Nebezpečné sú konáriky, šišky aj drevo. Pri styku s pokožkou môže vznikať silné lokálne podráždenie, prejavujúce sa začervenaním, svrbením a ekzémami. Po požití dochádza k vážnym otravám trvalo poškodzujúcim tráviaci trakt, najmä pečeň a obličky. Opísané boli aj smrteľné prípady.
Nebezpečné rastliny
Veľmi ťažko sa dá stanoviť hranica medzi prudko jedovatými a jedovatými rastlinami. Pre ľudí sú nebezpečné všetky rastliny, ktoré môžu spôsobiť prechodné zdravotné ťažkosti alebo otravy s trvalými následkami. Ak sa takéto rastliny rozhodneme pestovať a máme ešte malé deti, mali by sme urobiť všetko preto, aby neprišli do styku s ich jedovatými časťami.
Sú to:
– vistéria (Wisteria)
– brečtan (Hedera)
– cezmína ostrolistá (Ilex aquifolium)
– krušpán vždyzelený (Buxus sempervirens)
– bršlen európsky (Euonymus europeus)
– orlíček (Aquilegia)
– lantana menlivá (Lantana camara)
– áron škvrnitý (Arum maculatum)
Lantana menlivá
Nebezpečné sú hlavne nezrelé plody, ale aj semená. Pri deťoch odkvitnuté kvety radšej pravidelne odstraňujeme.
Vistéria
Jedovatý je koreň, konáre a struky pripomínajúce fazuľu. Nebezpečné sú semená, už po prehltnutí dvoch sa môžu dostaviť príznaky otravy.
Brečtan
Mladé lístky a výhonky pôsobia dráždivo na pokožku. Listy a plody môžu po požití vyvolať zažívacie ťažkosti.
Orlíček
Jedovaté sú všetky nadzemné časti rastliny, okrem otravy môžu byť príčinou podráždenia pokožky alebo pľuzgiere. Šťava z kvetov môže spôsobiť silnú, viachodinovú omámenosť.
Pavinič
Napriek tomu, že patrí medzi mierne jedovaté rastliny, môže byť nebezpečný pre deti, ktoré láka bohatá úroda čiernych nejedlých plodov.
Krušpán vždyzelený
Najväčšia koncentrácia jedu sa nachádza v kvetoch a mladej kôre. Otravy sú zriedkavé, väčšinou bývajú zapríčinené nesprávnym použitím krušpánu v ľudovom liečiteľstve.
Cezmína ostrolistá
Jedovaté sú listy a červené plody. Príznaky otravy sa dostavia už po požití dvoch bobúľ, 20 až 30 plodov predstavuje smrteľné nebezpečenstvo.
Pozor na cibule
Mnoho z pestovaných okrasných cibuľovín je prudko alebo mierne jedovatých. Tragicky sa môže skončiť zámena cibule kuchynskej s cibuľovitými hľuzami jesienky (Colchicum autumnale), ktorá je prudko jedovatá. Najväčšia koncentrácia jedu sa nachádza v hľuze a semenách, 2-5 gramov semien predstavuje smrteľnú dávku pre dospelého človeka. Známe sú dokonca aj otravy ovčím alebo kozím mliekom zo zvierat, ktoré pri pasení zožrali listy jesienky. Medzi jedovaté rastliny patria aj narcisy, tulipány, korunovky, bledule, snežienky a mnoho ďalších, ktorých cibule sú nielen nejedlé, ale ich konzumácia môže vyvolať vážne zdravotné ťažkosti. Šťava zo stoniek narcisov môže vyvolať vážne zdravotné ťažkosti. Šťava zo stoniek narcisov môže spôsobiť podráždenie pokožky, najmä u záhradníkov a floristov, ktorí s nimi prichádzajú často do kontaktu. Podobné reakcie vyvolávajú aj „tulipánovú dermatitídu“. Deti by sme mali vystríhať aj pred šafranom. Nebezpečné je nielen jeho požitie, ale aj prirovnanie ku kvetom, ktoré môže vyvolať bolesti hlavy alebo iné ťažkosti.
Najčastejšie príčiny otráv
– nesprávne využitie v ľudovom liečiteľstve
– ľahkovážnosť a zvedavosť, najmä u detí
– zámena s jedlými rastlinami
pravda
sohlasim moc pekny