Ako každý rastlinný druh, aj kaktusy sú napádané rôznymi chorobami a škodcami. Popri týchto nevítaných hosťoch existuje aj množstvo fyziologických porúch, ktoré nie sú parazitického pôvodu, ale sú zapríčinené nesprávnym pestovaním. Kaktusy nimi trpia častejšie ako chorobami a škodcami.
Najčastejšie choroby
Hniloba je najčastejšia a najzhubnejšia choroba kaktusov. Prejavuje sa hnednutím až sčernaním pletív, ktoré vodnatejú a neskôr zaschnú. Najčastejšie sa šíri od koreňov a je zapríčinená nadmerným polievaním či vlhkom. V našich podmienkach uhynie v dôsledku nadmernej vlahy 99 % kaktusov, kým v dôsledku sucha len 1 %. Ak ochorenie nezbadáme včas, môže napadnúť celú rastlinu. Šíri sa cievnymi zväzkami, najmä centrálnym stržňom. Ak sú napadnuté len korene, odrežeme ich do zdravého pletiva a rany necháme zaschnúť. Približne o sedem až desať dní rastlinu položíme na suchý substrát, počkáme, kým vytvorí takzvané čakacie korene, a až potom zalievame.
Hnedé až čierne korkové škvrny môžu byť dvoch typov. Prvý sa väčšinou nachádza na spodnej časti najmä starších rastlín. Je to prirodzené starnutie a korkovatenie pletív kaktusov. Škvrny sa šíria od spodných častí a vekom prechádzajú vždy vyššie. Nie je to choroba ani fyziologická porucha, preto škvrny neodstraňujeme. Druhý typ sa môže nachádzať prakticky na celej rastline, a to vo forme väčších či menších škvŕn, bodiek alebo čiar. Je to prirodzená reakcia rastliny na mechanické poškodenie pletív, pri ktorej sa tvorí kalus. Keďže to nie je choroba, netreba ju liečiť. Pri manipulovaní s rastlinami však treba dávať pozor, aby sme ich nepoškodili.
Plesne sa vyskytujú najmä pri druhoch, ktoré majú glanduly (Ferocactus, Hamatocactus, Glandulicactus, Ancistrocactus a iné), teda útvary pri koreňoch tŕňov, na ktorých je sladký nektár. Produkovaný je v čase kvitnutia a dozrievania plodov a slúži na prilákanie opeľovačov a mravcov. Keďže obsahuje väčšinou cukor, je živnou pôdou pre plesne, ktoré sa môžu takto rozšíriť na okolité pletivá. V okolí tŕňov sa vytvárajú čierne a sivé povlaky. Nie sú však významné, preto ich nemusíme odstraňovať.
Choroby semenáčikov sa najčastejšie prejavujú padaním klíčiacich rastlín. Príčinou sú huby z rodov Pythium, Phytophtora, Fusarium a podobne. Postihnutý je koreňový kŕčik, ktorý vodnatie, neskôr rastlina v mieste napadnutia zoslabne, padá a usychá. Povrch substrátu je pokrytý belavým alebo sivým pavučinovým povlakom. Choroba sa šíri veľmi rýchlo a je dôležité včas zasiahnuť prípravkami Previcur 607 SL, Bavistin WG, Fundazol 50 WP, Derosal 500 SC. Vhodné je i morenie semien, niektoré moridlá však inhibujú klíčenie.
Škodce
Koreňové vošky a vlnačky sú najúhlavnejší nepriatelia kaktusov. Parazitujú najčastejšie cicaním na koreňoch, pri premnožení migrujú na vrchné časti rastlín. Vytvárajú početné bielosivé kolónie, ktoré vyzerajú ako vata alebo vlna. Najlepším liekom je prevencia – každý nový kaktus vyberiem z črepníka, prehliadneme korene a ak je zdravý, zasadíme ho do nového substrátu. Ak zistíme na koreňoch drobné biele povlaky, napadnuté korene odstránime a kaktus ošetríme ponorením asi na dvadsať minút do roztoku BI-58 EC Nové, treba však postupovať opatrne, lebo je to silný jed. Preventívne môžeme zbierku zaliať dvakrát ročne týmto roztokom, najlepšie na jar, ako druhú a tretiu zálievku.
Červený pavúčik je drobný roztoč červenej farby. Napadá vrcholky kaktusov, kde škodí cicaním. Prejaví sa to hrdzavými škvrnami v blízkosti rastového vrcholu, ktoré sa môžu šíriť aj na spodnejšie časti rastliny. Ošetrujeme bežnými akaricídmi, napríklad Apollo 50 SC, Bladafum II, Mitac 20 HF, Omite 30 W, Talstar 10 EC.
Fyziologické poruchy
Ak je rastový vrchol tenký, vytiahnutý a má svetlozelenú farbu, znamená to, že rastlina má nedostatok svetla a treba ju premiestniť na svetlejšie miesto. Poškodená časť už však zostane vytiahnutá, preto zvážime, či ju ponecháme, alebo vytiahnutú časť odstránime. Po odstránení sa začnú na materskej rastline tvoriť odnože, ktoré možno po dosiahnutí určitej veľkosti zakoreniť a pestovať ako samostatnú rastlinu.
Biele fľaky na pletive znamenajú, že rastlina bola popálená. Stáva sa to najčastejšie po zime, keď sú rastliny premiestnené z tmavej pivnice na ostré slnko. Po prenesení zo zimoviska ich preto na sedem až desať dní zakryjeme novinovým papierom.
Hrdzavé, tvrdé, vráskavé škvrny vzniknú po popálení mrazom. Poškodenie nie je veľké, utrpela iba krása rastlín.
Hrdzavé, mäkké škvrny sa objavujú najmä po poškodení mrazom. Poškodenie je už väčšie, zmrzli aj spodnejšie pletivá a začínajú hniť. Poškodené miesta vyrežeme a necháme zaschnúť. Ak je celá rastlina oranžovohnedá, priehľadná, vodnatá, znamená to totálne zmrznutie. Rastline niet pomoci, musíme ju zlikvidovať.
Sčervenanie povrchu pokožky je pri mnohých druhoch, najmä juhoamerických, prirodzenou reakciou na slnko. Pri druhoch citlivých na slnko toto sfarbenie odstránime tak, že rastlinu uložíme na tienisté miesto dovtedy, kým nezmizne.
Vyholovanie po chemickom ošetrení, napríklad Basudinom spôsobuje, že rastlina určitý čas nebude tvoriť tŕne ani vatu. Prejaví sa to vyholovaním, najčastejšie pri rastovom vrchole. Po určitom čase, ak už v pletivách nie sú rezíduá, začnú sa tŕne tvoriť znova. Tento jav je zvyčajne zapríčinený silnejšou koncentráciou prípravku, alebo ak sme ho aplikovali hneď pri prvej zálievke. Preto musíme dodržiavať predpísané koncentrácie a neaplikujeme chemické prípravky už pri prvej zálievke.
Chorôb a škodcov kaktusov nie je veľa, ale sú o to zhubnejšie. Častou príčinou odumretia kaktusov je aj ich nesprávne pestovanie a nedodržanie základných zásad pestovania. Pre budúcnosť si zapamätajme, že prevencia je lepšia ako liečba.
