Citrusy

Najznámejšie a najrozšírenejšie druhy rodu Citrus, napríklad citrónovník, mandarínkovník, pomarančovník a grapefruitovník sú zaradené s ďalšími druhmi do čeľade Rutaceae – rutovité. V tejto čeľadi je tridsaťtri rodov, z ktorých sa názvom citrusy označujú nielen citrusy rodu Citrus, ale i druhy rodov Clymenia, Eremocitrus, Fortunella, Microcitrus a Poncirus. Do čeľade Rutaceae patrí i obľúbená muraja metlinatá, známa aj pod názvom pomarančový jazmín. Pre množstvo druhov, odrôd, foriem, medzirodových i medzidruhových krížencov citrusov je ich zatriedenie v rámci taxonómie vo svete nejednotné. Najpoužívanejšia je takzvaná Tanakova klasifikácia citrusov. Nám stačí zorientovať sa v tých citrusoch, ktorých pestovanie sa u nás osvedčilo.

Pri výbere citrusov sa budeme zaujímať nielen o špecifické nároky na prostredie, ale aj o biologické vlastnosti a estetické zvláštnosti, napríklad samoopelivosť – cudzoopelivosť, partenokarpia – bezsemennosť plodov, remontantnosť – rastlina kvitne viackrát do roka, pravidelná – striedavá rodivosť, kvalita plodov, dĺžka dozrievania plodov, ako dlho vydržia plody na rastline bez zmeny kvality, vzrastnosť, prirodzený habitus, veľkosť plodov a listov.

Citrónovníky

Do interiéru sú najvhodnejšími citrusmi, kde pripustíme rodivosť len raz za rok. V zasklených priestoroch môžeme ponechať kvety a súčasne plody vo viacerých vývinových štádiách. Ak ponecháme dozreté plody na rastline niekoľko mesiacov – vydržia až rok, potom dužina stráca na kvalite a hrubne oplodie. Všetky odrody remontujú a sú samoopelivé. Plody dozrievajú o šesť až osem mesiacov.

„Lisbon“
pochádza z Portugalska. Je to najvzrastnejšia odroda. Strom je málo olistený a tŕnitý. Najlepšie odoláva extrémnym teplotám a škodcom. V interiéri sa snažíme rezom udržať formu kra. Rodí v treťom až štvrtom roku po rozmnožení. Plody sú strednej veľkosti, výrazne kyslé.

„Lunario“
pochádza zo Sicílie. Je stredne vzrastný. V skleníku má dlhé prírastky. Výrazne remontuje. Ak zimujeme rastlinu v chlade, prečkajú kvetné puky i plody v rôznej fáze vývinu až do jari. Rodí nasledujúci rok po rozmnožení. Plody sú stredne veľké, nápadne eliptické.

„Sun Gold“
vznikol ako náhodný semenáč v Kalifornii. Je krovitého vzrastu. Rodiť začína v prvom až druhom roku. Odroda je zaujímavá tým, že listy aj konáriky sú výrazne panašované a žlté plody sú zdobené žltooranžovými pruhmi. Dužina je veľmi kvalitná, oranžovej farby.

„Willafranca“
pochádza zo Sicílie, odkiaľ sa pre svoje dobré vlastnosti rozšírila po celom svete. V mnohých znakoch je podobná odrode „Lisbon“. Tvorí rozložitú korunu. Listy dlho vydržia na rastline.

Ďalšie kysloplodé druhy
„Wakayama“, „Chahara“, „Miygawa“, „Okitsu“, Miho“ a ďalšie. Po odkvitnutí dozrievajú plody päť až šesť mesiacov. Sú veľmi kvalitné, bezsemenné a ľahko šúpateľné. Dorastajú od stoštyridsať do dvestosedemdesiat gramov. Počas vegetačného obdobia vyžadujú rastliny v prvej fáze vývinu plodov teploty 20 až 24 °C. Na dozrievanie je vhodná teplota okolo 16 °C. Rastliny vyžadujú chladné prezimovanie. Pre interiérové podmienky sú vhodnejšie tieto mandarínkovníky:

„Honey“
je odroda s veľmi sladkými plodmi, ktorá dozrieva až počas jari nasledujúceho roka. Má striedavú rodivosť. Plody obsahujú málo semien.

„Kalamondin“
(Citrus madurensis) je veľmi dekoratívny citrus. Plody sú drobné a výrazne kyslé. Vydržia na rastline niekoľko mesiacov.

„Tahitský rangpur“
(Citrus limonia) tvorí rozložitú až previslú korunu. Je veľmi rodivý a remontantný. Plody sú stredne veľké, sladké, s horkou príchuťou.

„Oválny kumkvat“
(Fortunella margarita) je malý stromček s pravidelnou guľovitou korunou. Plody sú oválne, tri až štyri centimetre dlhé. Dužina je sladkokyslá a je jedlá aj so sladkou šupkou.

Pomarančovníky

Počas vegetačného obdobia sú náročné na sumu teplôt, preto sa im u nás darí len v zasklených priestoroch. Dorastajú do troch metrov. Tvoria pravidelnú guľovitú korunu. Plody dozrievajú o sedem až štrnásť mesiacov. Vo vegetačnom pokoji znesú pokles teploty až do –7 °C. Podľa charakteru plodu sa delia na: blondy, pigmentované – krvavé, pupočné, panašované.

Rez a tvarovanie citrusov

Na rast a rodivosť citrusov má vplyv nielen vhodné prostredie, kvalita vody a živín, ale aj pravidelný rez. Špecifickým rezom môžeme usmerniť aj ďalšie charakteristické vlastnosti, napríklad veľkosť rastliny a jej habitus. Rezom skracujeme alebo odstraňujeme konáriky. Potom rastlina v nasledujúcej rastovej perióde bujnejšie rastie a tvorí hustejší obrast. Nie vždy však rastlina zareaguje v súlade s našim zámerom. Preto musí pracovať mozog rýchlejšie než nožnice. V zásade uvažujeme: ako, koľko a kedy rezať.

Ako režeme

Pri skracovaní konárika priložíme ostrie noža oproti púčiku a šikmým rezom ukončíme rez dva až tri milimetre nad púčikom. Ak ponecháme nad púčikom veľa dreva, môže konárik postupne od vrchu zasychať. Hrubšie konáre režeme nožnicami alebo pílkou, rezne rany vyhladíme nožom a vždy zatrieme štepárskym voskom. Na previsnuto rastúcich, bohato rodiacich druhoch, napríklad mandarínkovník Unshiu, ponechávame po reze posledný púčik smerom do vnútra koruny. Posilní sa rast dreva, konáriky rastú viac šikmo až kolmo, tým sa zníži alebo oddiali rodivosť. Rez na vonkajší púčik robíme pri výchovnom reze a bujne rastúcich druhoch, čím sformujeme otvorenú korunku. Nové konáriky budú rásť až vodorovne. Tak sa nástup do rodivosti môže urýchliť.

Koľko režeme

Rez na čapík podporí tvorbu rodivého obrastu zo spiacich púčikov. Je to rez asi centimeter nad konárovým krúžkom, ktorý sa pri citrusoch nepoužíva. Čapík vždy zasychá. Preto konárik úplne odstránime až na konárový krúžok. Takto odrezávame kolmé výhonky, dvojité terminály, konkurenčné a odrodené konáriky. Pri mandarínkovníkoch často vypučia dva i viac konárikov. Ponecháme len jeden.

Podľa dĺžky rezu rozlišujeme:

• krátky rez, pri ktorom zostane kratšia časť konárika, používame hlavne pri výchovnom reze mladých rastlín, pri veľmi rodiacich zákrpkových alebo neochotne rozkonárujúcich odrodách. Po silnom zmladení prestarnutých rastlín týmto rezom znovu zapestujeme korunku
• stredný rez – zostáva asi polovica konárika, používame pri bujne rastúcich a správne ošetrovaných rastlinách
• dlhý rez – zostáva dlhšia časť konárika, používame pri citrusoch pestovaných vo voľnej pôde

V rámci týchto rezov neskracujeme všetky konáriky rovnako. Platí zásada: čím je konárik hrubší a kolmejší, tým menej z neho odrežeme a obrátene. Docielime tým pravidelnejšie rozkonárenie v celej korune.

Kedy režeme

Nové výhonky môžeme rezať počas rastu už vtedy, keď dosiahli požadovaný počet listov. Nemusia byť ešte drevnaté. V jednej rastovej perióde môže rastlina vypučať dvakrát. Tak dosiahneme rozkonárenie vyššieho rádu oveľa skôr. Je to vhodné pri výchovnom reze len v dobrých svetelných podmienkach. Pred začiatkom rastovej periódy robíme rez výchovný, udržovací alebo zmladzovací. Vtedy sú konáriky vyzreté a môžeme ich použiť na ďalšie rozmnožovanie. Okrem mandarínkovníkov rastú ostatné citrusy aj na jeseň. V októbri zaštipneme konce konárikov, aby lepšie vyzrelo drevo.

• Výchovný rez robíme tri až štyri roky. Vypestujeme pevnú a pravidelne rozkonárenú korunu. V prvom roku zapestujeme základ koruny, ktorý tvoria tri až štyri kostrové konáre. Ich konce skracujeme tak, aby boli približne v rovnakej výške a asi o desať centimetrov vyššie od ostatných konárov. Ďalej tvarujeme dutú korunu. Rastlinám pestovaným vo voľnej pôde môžeme vytvarovať koruny aj so stredníkom.
• Udržovací rez robíme na starších rastlinách, ktoré už nevyžadujú rez výchovný. Režeme len pred jarným pučaním. Týmto rezom udržujeme rovnováhu medzi rodivosťou a novými prírastkami tak, aby sa rastlina nevysiľovala a predčasne nezostarla.
• Presvetľovací rez robíme tiež v predjarí. Použijeme ho vtedy, keď starej rastline už nepomáha udržovací rez, ak sa rozhodneme prevrúbľovať celú rastlinu alebo pri strate koreňa po presadení rastliny z voľnej pôdy do nádoby.

Niektoré druhy citrusov, napríklad kumkvat, kalamondin, Meyer, nevyžadujú dôsledný výchovný ani udržovací rez, pretože samé tvoria guľovitý až stĺpovitý tvar koruny. Neochotne rozkonárujúce citrusy, ako väčšina odrôd citrónovníkov, necháme po zapestovaní kostrových konárov jeden až dva roky rásť bez rezu. Rast usmerňujeme len ohýbaním konárikov do požadovaného smeru. Keď konáre dostatočne zhrubnú, pokračujeme výchovným rezom. Potom konáre vytvoria dostatočný obrast.

Na záver pripomínam, že kým výchovným rezom zapestujeme konáriky tretieho rádu, nepripustíme rodivosť rastliny.

Semenáče a podpníky citrusov

Citrusy, ktoré získame od iných pestovateľov, boli vypestované v podmienkach skleníka, voľnej prírody, inej nadmorskej výšky ap. Tieto rastliny sa aklimatizovali – prispôsobili daným podmienkam prostredia už od prvých dní po rozmnožení. Pri náhlej zmene prostredia sa musia znovu aklimatizovať. Prvé príznaky rýchlej a nevhodnej zmeny sú zastavenie rastu, opad listov, zasýchanie konárikov, výnimočne až úhyn rastliny. Preto pri kúpe rastlín by sme sa mali zaujímať, kde rástli. Potom môžeme rastlinám vytvoriť úpravou mikroklímy podobné podmienky na ktoré si budú pomaly privykať.

Druhý spôsob, ako môžeme pestovať už od začiatku aklimatizované rastliny, je ten, že si vypestujeme vlastné citrusy zo semien. Doviesť však semenáč do rodivosti vyžaduje veľa trpezlivosti, pretože musí prekonať pomerne dlhé tzv. juvenilné obdobie trvajúce 10 až 15 rokov, v niektorých prípadoch viac ako 25 rokov. Nástup do rodivosti sa dá zriedkavo urýchliť. Keď vypestovaný aspoň jednoročný semenáč zaštepíme vrúbľom z rodiacej rastliny, rodí už o 2 roky. Semenáče, ktoré budeme pestovať na tento účel, nazývame podpníky. Podpníky svojimi vlastnosťami kladne ovplyvňujú rast, odolnosť na suchší vzduch, množstvo nasadených plodov a ďalšie vlastnosti naštepených citrusov. V bytových podmienkach môžeme vysievať semená z plodov dovážaných citrusov. Semená z vlastnej úrody uprednostníme, podpníky budú vitálnejšie.

Podpníky pre bytové podmienky

• Pomarančovník je veľmi vhodný. Je stredne vzrastný, plody naštepených citrusov sú výbornej kvality. Môžeme naň naštepiť mandarínkovník, pomarančovník, grapefruitovník, citrónovník, drobnoplodé citrusy a ďalšie druhy. Je citlivý na zahnívanie koreňov v trvale premokrenom substráte.
• Citrónovník je vhodný. Je vzrastný, plody naštepených sladkoplodých druhov bývajú horšej kvality. Vhodné je štepiť len citrónovník a drobnoplodé citrusy.
• Grapefruitovník je menej vhodný. Je vzrastný až veľmi vzrastný, plody naštepených citrusov sú nevýraznej kvality. Vhodné je štepiť grapefruitovník a citrónovník.
• Mandarínkovník je nevhodný. Má slabý rast a slabú ujímateľnosť vrúbľov. Na pestovanie vo voľnej pôde skleníka alebo v nádobách, s prenášaním na zimu do chladu, sú vhodnejšie podpníky vyžadujúce chladné zimovanie. Sú to Poncirus trifoliata a jeho kríženci s pomarančovníkom – citranže, s grapefruitovníkom – citrumelo. Tieto podpníky, na rozdiel od ostatných, lepšie prijímajú živiny, sú odolnejšie voči pôdnym škodcom a hubám, zvýrazňujú kvalitu plodov. Sú však citlivé na nadbytok vápna v pôde, čo sa môže prejaviť chlorózou listov. Donedávna boli nedostupné, v súčasnosti sa však začínajú objavovať v zbierkach citrusárov. Semená týchto druhov treba stratifikovať. Prakticky po vybratí z dozretých plodov ich uložíme až do sejby na chladné miesto (3 až 6 °C). Semená nesmú preschnúť, preto ich zmiešame s dvojnásobným množstvom prepraného vlhkého piesku. Najdostupnejší je Poncirus trifoliata, ktorý sa okrem botanických záhrad pre mrazuvzdornosť a dekoratívny vzhľad s obľubou vysádza ako solitéra, do záhradiek, parkov ap.

Podpníky vyžadujúce chladné zimovanie

Sú vhodné najmä do skleníkov, ale i do bytových podmienok s tým, že rastliny prenesieme na zimné obdobie do chladu. Podpníky vyžadujúce chladné zimovanie

• Poncirus trifoliataje najrozšírenejší podpník. Je zákrpkového vzrastu, plody naštepených citrusov sú výbornej kvality, ktoré však bývajú menšie.
• Citranž – najrozšírenejší je Troyer. Je stredne vzrastný. Zvýrazňuje kvalitu plodov. Je citlivý na nedostatok horčíka a zinku v pôde.
• Citrumelo sa pre svoje vlastnosti približuje ideálu citrusového podpníka, preto sa vo svete masovo uplatňuje. Je stredne vzrastný až vzrastný. Kvalita a množstvo plodov sú vysoké. Mierne oneskoruje nástup do rodivosti.

Praktický postup pri pestovaní podpníkov

Semená citrusov môžeme vysievať po celý rok, ale ideálny čas je v januári až v marci. Po vysušení rýchlo strácajú klíčivosť, preto ich vysievame čo najskôr po vybratí z plodov. Semená dokonale zbavíme prípadných zvyškov dužiny a dezinfikujeme v slabo ružovom roztoku hypermangánu., v ktorom semená máčame asi dve hodiny. Potom ich necháme mierne obschnúť. Výsevnú nádobu naplníme preparenou zmesou ornice, rašeliny a piesku v pomere 1:1:1 asi 3 cm pod horný okraj. Semená uložíme naležato, aby sa nedotýkali. Čím viac semien vysejeme, tým väčší bude výber zdravých semenáčikov. Potom ich zasypeme 1 až 1,5 cm hrubou vrstvou rovnakej zmesi zeminy a mierne utlačíme. Prvýkrát necháme substrát nasiaknuť podmokom. Opätovne zalievame až po miernom preschnutí povrchu substrátu. Na vyklíčenie, ktoré trvá 4 až 6 týždňov, je ideálna teplota okolo 23 °C. Preto nádobu umiestnime k zdroju tepla. Po vyklíčení prvých rastlín premiestnime nádobu na najsvetlejšie miesto. Pri ďalšom pestovaní nesmie na mladé rastliny sálať priame poludňajšie slnko. Teplota vzduchu im vyhovuje nad 20 °C. po ukončení rastu 3 až 5 pravých listov semenáčiky opatrne presadíme po jednom do črepníkov s priemerom 8 cm. Najskôr skrátime špičku hlavného koreňa, čím podporíme skorší a bohatší rast bočných koreňov. Semenáče, ktoré majú koreňový kŕčik rôzne zakrivený vylúčime, pretože neskôr slabo rastú a nepravidelne rodia. Správne presadená rastlina by mala mať koreňový kŕčik asi 1 cm pod povrchom pôdy, tak ako rástla pôvodne. Po presadení zalievame až na druhý deň, aby prípadne poškodený koreň nezačal zahnívať. Asi o 2 mesiace, ak je zemina v črepníku prekorenená, môžeme presádzať druhýkrát do nádob s priemerom 10 až 12 cm. Rastliny by mali mať tmavozelené listy bez farebných škvŕn a ich veľkosť sa postupne, tak ako rástli, má zväčšovať. Mesiac po presadení začneme rastliny prihnojovať plným tekutým hnojivom každých 14 dní až do októbra. Hnojivej zálievky používame také množstvo, koľko zodpovedá asi jednej desatine objemu nádoby. Bočný obrast, ktorý semenáče vytvárajú často už v prvom roku, odoberá živiny hlavnému stredníku, čím spomaľuje dynamiku rastu budúceho podpníka a jeho kmienik býva slabší. Preto bočný obrast čo najskôr odstraňujeme a podpníky pestujeme len na jeden hlavný kmienik. Za 1 až 2 roky vypestujeme silné, zdravé a najmä aklimatizované podpníky, do ktorých môžeme zaštepiť mnohé u nás osvedčené druhy a odrody citrusov.

Rozmnožovanie citrusov

Citrusy rozmnožujeme podobne ako ostatné ovocné dreviny. Tieto vždyzelené rastliny majú v závislosti od prostredia a použitého podpníka určitý časový rozdiel v cykle rastu a vegetačného pokoja.

Preto z vhodného obdobia na rozmnožovanie – január až september – vyberieme ideálny termín, keď podpníky začínajú pučať. V praxi používame nasledovné spôsoby rozmnožovania:

• Generatívny spôsob, keď rastliny rozmnožujeme výsevom semien. Semenáče si zachovávajú všetky vlastnosti materských rastlín, ale začínajú rodiť pomerne neskoro. Aj keď sú plody všetkých takto rozmnožovaných citrusov jedlé, možnosť, že budú mať lepšiu kvalitu ako plody materskej rastliny je asi 1:100. Preto u nás pestujeme semenáče ako okrasné rastliny alebo slúžia ako podpníky.
• Vegetatívny spôsob, keď používame vegetatívnu časť rodiacej rastliny – konárik, ktorý zakoreníme. Nové, tzv. pravokorenné rastliny sú vlastne pokračovaním materskej rastliny. Kvalitu plodov si zachovávajú a rodivosť začína už v druhom roku pestovania. Nevýhodou takto rozmnožovaných rastlín je, že často majú nedostatočne vyvinutý koreň, čo môže spôsobiť vyvrátenie rastlín z pôdy vetrom. Rýchlejšie reagujú na nepriaznivé vplyvy prostredia a majú kratšiu životnosť ako štepené rastliny. Rastliny z odrezkov vytvárajú rozložitý až poliehavý tvar koruny. V praxi sa odrezkami rozmnožujú podpníky pri nedostatku produkcie semien žiadaných druhov – citrumelo, citranž – a tiež preto, že ich porasty sú vyrovnané. U nás rezkujeme najčastejšie citrónovníky, ponderosu a kalamondin. Mandarínkovník, pomarančovník a ďalšie druhy nezakorenia.
• Vegetatívne rozmnožovanie štepením je najrozšírenejším spôsobom rozmnožovania citrusov. Pri ňom časť materskej rastliny zaštepíme na semenáč – podpník. Štepené rastliny sú dlhoveké – 80 a viac rokov, sú prispôsobivejšie aj v menej priaznivých podmienkach. Prednosťou štepenia je, že môžeme rozmnožiť všetky druhy citrusov. Podľa hrúbky podpníka používame vrúbľovanie do rázštepu a vrúbľovanie za kôru. Očkovanie sa neosvedčilo.

Rozmnožovanie odrezkami a štepenie citrusov nie je náročné. Vyžaduje vhodný čas, zdravý rastlinný materiál, štepársky nôž, skalpel alebo žiletku, štepársky vosk, štepársku pásku, hygienu pri práci a starostlivosť o rastliny v prvých týždňoch po rozmnožení.

Rozmnožovanie odrezkami

Materiál – konáriky odoberáme z rodiacich rastlín, najlepšie z poslednej rastovej periódy. Mali by byť polodrevnaté až drevnaté a na priereze kruhové. Konárik rozrežeme na časti – odrezky so štyrmi listami a upravíme ich tak, že spodný rez začneme oproti spodnému púčiku a vedieme ho dolu asi pod 45 ° uhlom. Z púčika môže vyrásť nový konárik alebo kvet. Potom spodný list so stopkou odrežeme a vrchné tri listy skrátime o polovicu až dve tretiny. Vrchný rez by mal byť kolmý, 2-3 mm nad púčikom. Spodnú časť odrezku až po list navlhčíme vodou a zasypeme stimulátorom. Do vopred pripraveného substrátu, ktorým je napr. rašelina a agroperlit v rovnakom pomere, napicháme odrezky kolmo až po list. Odrezky dobre zakoreňujú v črepníkoch s priemerom 8 cm po jednom kuse, čím predídeme poškodeniu koreňov pri prvom presádzaní. Napichané odrezky vyžadujú vysokú vzdušnú vlhkosť, preto črepníky vložíme napríklad do akvária a na dno nalejeme toľko vody, koľko substrát nasaje. Akvárium prikryjeme sklom alebo fóliou. Odrezky musia byť na svetlom mieste s teplotou 20 až 25 °C. Priebežne kontrolujeme vlhkosť substrátu a akvárium občas krátko vyvetráme. Časť listov môže opadnúť a začať plesnivieť, preto ich hneď vyzberáme. Proti plesniam a hubám môžeme preventívne zaliať substrát Fundazolom a odrezky postriekať prípravkom Previcur. O 4 až 6 týždňov odrezky zakorenia. Ďalej pestujeme bežným spôsobom.

Vrúbľovanie citrusov

Čím starší a hrubší podpník zaštepíme, tým skôr narastie rastlina do dospelosti a plnej rodivosti. Jeden až dvojročné podpníky by mali mať v mieste štepenia, t. j. 10 až 15 cm nad zemou, hrúbku ako vrúbeľ, čo je asi 4 až 8 mm. Vrúbeľ môže byť polodrevnatá až drevnatá časť konárika s tromi až štyrmi listami, ktorý z rodiacej rastliny režeme tesne pred vrúbľovaním. Najvhodnejší je z poslednej rastovej periódy. Najprv zrežeme podpník v požadovanej výške tesne nad listom, ktorý ponecháme a ostatné listy odstrihneme. Ponechaný list bude napomáhať rýchlejšiemu zrastaniu vrúbľa s podpníkom. Podpník zvrchu rozštiepime do hĺbky dvoj- až trojnásobku jeho priemeru. Do rázštepu vsunieme vrúbeľ, ktorý zrežeme do klina. Rezné plochy sa musia kryť tak, aby sa kambium vrúbľa a podpníka dotýkali. Potom štepárskou páskou obe časti pevne spojíme. Pásku začneme otáčať asi 1 cm pod spojom a pokračujeme smerom hore. Pri vrchu neotočíme viac ako štyrikrát, lebo podpník sa môže priškrtiť. Potom otáčame pásku smerom nadol a koniec uviažeme. Rezné rany pri ponechanom liste zatrieme štepárskym voskom. Tým zabránime vniknutiu vzduchu a infekcie do rany. Zaštepenú rastlinu vložíme pod igelitové vrecko. Listy aj steny vrecka občas rosíme, inak môže vrúbeľ zaschnúť. O 4 až 6 týždňov vrúbeľ s podpníkom zrastie a vrecko môžeme odstrániť. Z púčikov vrúbľa vyrastú nové konáriky. Keď vyzrejú, môžeme odstrániť aj pásku. Z podpníka vždy odrežeme prípadne pučiace výhonky.

Ak chceme preštepiť viacročný semenáč, ktorý je podstatne hrubší, použijeme štepenie za kôru. Pri tejto technike je ideálny termín, keď podpník, začína pučať a kôra sa ľahko odlúpne. Ak má semenáč už vytvorenú korunku, treba ju celú odrezať. Miesto štepenia môže byť nad zemou vyššie, až do 1 m. Kôru podpníka narežem kolmo dolu a mierne odlúpneme. Vrúbeľ zrežeme len z jednej strany a vsunieme pod kôru. Ďalej postupujeme ako pri štepení do rázštepu. Nové vyrastajúce konáriky upevňujeme k opore, aby sa vrúbeľ v mieste zrastu s podpníkom nevylomil. Ďalej formujeme rastlinu rezom. Kým nenarastie korunka, nepripustíme rodivosť. Preto v prvých dvoch až troch rokoch po rozmnožení odstraňujeme všetky kvety.

Pestovanie citrusových rastlín

Pestovanie citrusov má u nás už tradíciu. Mnohí citrusári sa pri svojej činnosti riadia citom, získaným praxou, prípadne aj využitím poznatkov z literatúry. Pestovatelia majú však rozdielne mikroklimatické podmienky, čo znemožňuje podať podrobný a univerzálny návod na ich pestovanie. Aby sme predišli možným sklamaniam pri pestovaní, je dôležité poznať nároky na prostredie a základnú techniku pestovania aspoň do takej miery, aby sme si zakrátko vytvorili svoj vlastný pestovateľský štýl.

Nároky citrusov na prostredie

V domovine rastú citrusy počas roka periodicky (3-4 periódy), pričom nevyžadujú vegetačný pokoj. Dĺžka dňa a noci je približne rovnaká. V našich podmienkach, keď sa deň počas zimných mesiacov skracuje až na 8 hodín, je množstvo svetla pre citrusy nedostatočné. I keď nie sú na dĺžke dňa závislé, pri nízkej intenzite svetla a vplyvom teploty nad 20 °C nerastú, ale predýchavajú zásobné látky vytvorené počas leta. Preto najmä v suchom prostredí zhadzujú predčasne listy a často živoria. Ak prezimujeme rastliny od novembra do februára pri teplote do 12 °C, keď sa spomalia všetky životné procesy na minimum, potom si zásobné látky zachovávajú a na jar intenzívnejšie rastú a kvitnú. Tento vynútený vegetačný pokoj znášajú citrusy bez poškodenia. Do 8 °C prezimujú aj v úplnej tme.

Pri splnení základnej požiadavky – chladného zimovania citrusov – je ich ďalšie pestovanie nenáročné. Osvedčilo sa niekoľko spôsobov pestovania, každý z nich má popri výhodách aj nevýhody.

• Pestovanie v zasklených interiéroch – skleník, zimná záhrada, veranda, lodžia, fóliovník, ktoré cez zimné obdobie temperujeme na požadovanú teplotu. Nevýhodou sú vysoké letné teploty nad 30 °C, vtedy spomaľuje proces fotosyntézy a následne i rast. Výhodou je možnosť pestovať rastliny vo voľnej pôde, kde majú korene dostatok priestoru a úrody sú vysoké.
• Pestovanie vonku s prenášaním na zimné obdobie do chladných priestorov. Je to najvhodnejší a najrozšírenejší spôsob.
• Pestovanie v interiéri – byt, kancelária. Cez vegetačné obdobie sú podmienky vyhovujúce. V zimných mesiacoch sa snažíme znížiť teplotu aspoň na 18 °C alebo prenesieme rastliny do chladného prostredia. Prostredie, v ktorom rastliny pestujeme, musí mať vo vyváženom vzájomnom pomere svetlo, teplo, vodu a živiny. Nedostatok alebo nadbytok len jednej z nich spôsobuje vážne poruchy v metabolizme rastliny, ktoré môžu spôsobiť až jej úhyn. Určujúcim faktorom počas celého roka je množstvo svetla. To znamená, že s ubúdajúcim množstvom svetla znižujeme teplotu, obmedzujeme zálievku a hnojenie.

Svetlo

Počas vegetačného obdobia sú citrusy náročné na intenzívne, ale rozptýlené svetlo. Ak ich po prenesení z interiéru do exteriéru postupne neprivykáme na zmenené svetelné podmienky, môžu následkom šoku vynechať rastovú periódu. Preto im vyhovuje mierne zatienenie napr. korunou vyššieho stromu, rohožou, sieťou, záclonou, náterom skla a podobne. V byte umiestnime rastliny priamo k najsvetlejšiemu oknu.

Teplo

Nároky citrusov na teplotu vzduchu sa počas jednotlivých ročných období menia:

• -3 až –5 °C kritická teplota,
• 0 až 10 °C vynútený vegetačný pokoj (november až február),
• pod 13 °C zastavujú rast,
• 14 až 20 °C kvitnú, dozrievajú plody, zimujú pri svetle,
• 20 až 28 °C ideálne rastú v 2-3 rastových periódach (marec – október),
• 30 až 38 °C spomaľujú rast,
• nad 38 °C zastavujú rast,
• nad 50 °C kritická teplota.

V prírode je rozdiel medzi teplotou cez deň a nocou približne 6 °C. Preto v nevetraných priestoroch, kde je teplota stále vyrovnaná, nemajú rastliny dostatočné prírastky vplyvom nočného intenzívnejšieho predýchavania látok, ktoré asimiláciou vytvorili cez deň. Na sumu teplôt za vegetačné obdobie sú najmenej náročné citrónovníky. Naše vonkajšie teploty počas vegetácie im vyhovujú. Počas kvitnutia niektorých odrôd môže prudko stúpajúca teplota nad 25 °C a nízka vzdušná vlhkosť zapríčiniť opad kvetov. Mandarínkovníky vyžadujú na tvorbu kvalitných plodov prvej fáze vývinu teplotu okolo 23 °C a v druhej fáze rastu plodov teplotu až 28 °C. pre veľmi skoré a skoré odrody, ktoré po odkvitnutí dozrievajú za 120-160 dní, je tento priebeh teplôt v našich podmienkach prirodzený. Pomarančovníky a grapefruitovníky vyžadujú 8 i viacmesačné obdobie na rast plodov, preto sú na sumu teplôt náročnejšie. Každoročne dozrejú tieto plody len vo svetlých zasklených priestoroch, kde máme možnosť zvýšením teploty v predjarí a v neskorej jeseni predĺžiť vegetačné obdobie. Nemenej dôležitá je i teplota vody, ktorá by mala byť približne na úrovni okolitej teploty vzduchu. Následkom podchladenia koreňov sa zníži ich aktivita a súčasne pri stúpajúcej teplote vzduchu sa rastliny chránia proti výparu vody zhadzovaním listov. Preto pri prenesení rastlín z chladu do tepla zaktivizujeme korene napr. zaliatím 30 °C teplou vodou. Vždy presádzame do oteplenej zeminy, zalievame vodou nie studenšou ako pôda a rastliny v nádobách umiestnime tak, aby prípadný prúdiaci chladnejší vzduch neochladzoval koreňový bal. Nebezpečenstvo poškodenia koreňov vplyvom sálavého letného slnka môže nastať v tmavej nádobe. Vhodná je pre jarné obdobie, keď slnko už zrána prehrieva vzduch a zemina by sa v svetlej nádobe zohrievala podstatne dlhšie. Cez leto chránime korene tak, že tmavú nádobu zatienime alebo ju zapustíme do zeme.

Voda

Citrusy sú na množstvo a kvalitu vody náročné najmä v pôde. Najviac vody a v nej rozpustené živiny spotrebujú v období intenzívneho rastu, s klesajúcou teplotou sa jej spotreba znižuje. Vždy zalievame až po miernom preschnutí povrchu substrátu, najlepšie ráno. Na zálievku použijeme také množstvo vody, ktoré zodpovedá asi jednej desatine objemu nádoby. Tak dosiahneme asi 70% nasýtenosť substrátu vodou, čo citrusom najlepšie vyhovuje. Ak substrát prelejeme a voda pretečie do misky, treba ju vyliať. Inak substrát vodu ďalej nasáva a do trvale premokreného substrátu nemá prístup potrebný vzduch. Korene by mohli zahnívať. Vodu používame dažďovú alebo pitnú a jeden deň odstátu, pretože chlór v nej obsiahnutý citrusom neprospieva. Studničná voda je pre svoju tvrdosť nevhodná. V jarnom období, keď citrusy začínajú rásť, zalievame vodou o 3-4 °C vyššou ako je teplota vzduchu. Cez leto môžeme substrát preliať takým množstvom vody, ktoré zodpovedá asi dvoj- až trojnásobku objemu nádoby. Tým sa vyplavia nadbytočné, škodlivé soli. Citrusy sú náročné aj na vlhkosť vzduchu. Pri 20 °C im vyhovuje asi 60% vlhkosť, ktorá je však relatívna. Zvyšujúcou sa teplotou vzduchu vlhkosť klesá a naopak. V našich podmienkach im vlhkosť postačuje. Kritické hodnoty sú v panelových bytoch len počas zimného obdobia. Pri 23 °C je vzdušná vlhkosť asi 20%. Prijateľnú vlhkosť vzduchu dosiahneme znížením teploty v miestnosti. Rosenie listov pomôže len dočasne.

Živiny

Citrusy prijímajú živiny prevažne z pôdy, v ktorej sú nútené hlavne v nádobách pomerne dlhý čas rásť a rodiť. I keď nemajú vyhranené nároky na pôdu, pripravíme si výživnú zmes s obsahom humusu, ktorej výsledkom bude substrát slabo kyslý (pH 6 až 6,5) vzdušný a s hrubozrnnou štruktúrou. Zmes tvoria tieto základné komponenty: kvalitná záhradná pôda, parenisková zemina alebo mačinovka, kompost, kyslá rašelina, riečny piesok alebo agroperlit.

Komponenty zmiešame v pomere asi 1:1:1:1. V závislosti od druhu citrusov, ale aj ich veku, môžeme túto základnú zmes pripraviť aj v inom pomere alebo obohatiť o ďalšie komponenty. Osvedčilo sa pri presádzaní mladých rastlín pridať do čerstvého substrátu trochu zmesi z okolia koreňov starších citrusov. Pre trojročné a staršie rastliny môžeme použiť postupne až 2 diely záhradnej pôdy a znížiť obsah piesku o polovicu. Do substrátu pridávame zásobné hnojivo Osmocote, Cererit alebo vysušený a rozdrvený kravinec. Zeminu na jarné presádzanie je výhodné pripraviť v jeseni a nechať počas zimy premrznúť. Rastliny presádzame pred jarnou rastovou periódou do väčších nádob s priemerom: 1. rok 8-12 cm, 2. rok 12-16 cm, 3. rok 16-20 cm, 4 rok 20-26 cm. Neskôr presádzame každé 2-3 roky až do definitívnej nádoby s priemerom aspoň 50 cm. Rastlinám do 3 rokov prospieva presadenie 2-krát ročne tesne pred jarnou a letnou rastovou periódou. Pritom máme možnosť častejšie preveriť stav koreňov. Desať a viacročné rastliny už nemusíme presádzať, ale 2-krát za vegetačné obdobie vymeníme vrchnú vrstvu substrátu za čerstvý a výživný. Živiny, ktoré rastlina spotrebováva, musíme doplňovať hnojivou zálievkou. Nehnojíme počas zimných mesiacov a 2 týždne po presadení. Mladým rastlinám postačí každých 10-14 dní 0,1% roztok, starším rodiacim až o 0,3% roztok hnojiva. Prihnojujeme len do vlhkej zeminy. Ideálne je striedať organické a priemyselné hnojivá. Citrusy, a najmä už rodiace, majú v jednotlivých obdobiach rozdielne nároky na obsah dusíka, fosforu a draslíka v hnojivách. V období kvitnutia prevláda spotreba dusíka a fosforu. V období rastu a plodov a nových výhonkov vyžadujú rastliny dusík a draslík. Preto vyberáme vhodný typ hnojiva. Citrusy dokážu dobre prijímať živiny rozpustené vo vode aj listami. Listové hnojivá aplikujme postrekovačom pri zvýšenej vlhkosti vzduchu, aby postrek nevyschol rýchlo a rastliny mohli prijať čo najviac živín.

Mladé citrusy reagujú citlivejšie na nevyvážený pomer svetla, tepla, vody a živín. Následky sa nemusia prejaviť okamžite. Ak porozumieme požiadavkám citrusov a zabezpečíme im vhodné prostredie, potom sme na ceste k vytvoreniu dobrého pestovateľského štýlu. Pre každého pestovateľa je tento štýl svojský a neopakovateľný.

Choroby a škodcovia

Počet chorôb a škodcov na citrusoch u nás je podstatne menší ako v oblastiach ich komerčného pestovania. Citrusy, ktoré pestujeme v nádobách, trpia častejšie fyziologickými poruchami. Tie vznikajú nevyváženým pomerom svetla, tepla, vody živín, ako aj ich zlou kvalitou. Prvým príznakom sú farebné zmeny listovej zelene tzv. chlorózy, nasleduje spomalenie rastu, zhoršuje sa kvalita plodov a zasychajú konáriky. Takto oslabené rastliny sú náchylnejšie na vznik hubových, bakteriálnych a vírusových ochorení a výskyt škodcov. Pri prvom zistení prejavu choroby alebo výskytu škodcu treba rastliny čo najskôr ošetriť. Pestovateľ citrusov by mal poznať najčastejšie sa vyskytujúce choroby a škodcov a tiež spôsoby ochrany a boja proti nim.

Fyziologické poruchy

Vznikajú pri nedostatku niektorého zo stavebných prvkov – dusík, fosfor, draslík, horčík, a prejavujú sa chlorózou na starších listoch, pretože mladé rastúce listy tieto živiny z nich odčerpávajú. Nedostatok horčíka spôsobuje vyblednutie listovej plochy medzi žilnatinou, ktorá zostáva zelená. Nedostatok draslíka sa prejaví zasychaním listov od špičky po okrajoch. Nedostatok mikroelementov – železo, zinok, mangán, meď – sa prejaví chlorózou na mladých listoch. Prihnojením špeciálnym hnojivom môžeme chlorózu síce zastaviť, ale poškodené listy úplne nevyliečime. Môže sa stať aj to, že zisteného prvku je v substráte dostatok, ale korene ho nemôžu prijímať v dostatočnom množstve vtedy, ak jeho príjem brzdí nadbytok iného prvku, ak je substrát veľmi kyslý, zásaditý alebo zasolený. V takom prípade vymeníme celý substrát za nový. Rastlinu umiestnime na pár dní do tieňa a občas rosíme listy.

Hubové choroby
U nás sa na citrusoch vyskytujú len ojedinele. Ich šírenie podporuje vlhké a teplé počasie. Huby poškodzujú listy, plody a zriedkavo aj kmeň.

Gumóza
Prejavuje sa gumovitými kvapkami na kmeni tesne pri zemi. Poškodené plochy sú ohraničené zdravou kôrou. Choré pletivo vyrežeme, ranu vyčistíme a ošetríme prípravkom Ridomil plus alebo Previcur.

Antraknóza, melanóza, chrastavitosť
Tieto hubové ochorenia sa prejavujú škvrnami na listoch. Veľmi napadnuté časti rastliny odrežem, spálime a nadzemnú časť postriekame prípravkom Novozir, Kuprikol alebo modrou skalicou. Rastliny pestované v skleníku alebo počas vegetácie vonku, môžeme na jar a na jeseň týmito prípravkami ošetriť preventívne. Na listoch citrusov pestovaných v skleníku sa často vyskytuje čerň skleníková, ktorá medzi pravé hubové ochorenia nepatrí. Parazituje na sladkých výlučkoch živočíšnych škodcov – vošiek, puklíc, štítničiek, vlnačiek alebo molíc, ktoré z rastlinných štiav strávia iba jednoduché cukry. Čerň postupne zakrýva listovú zeleň a spomaľuje fotosyntézu. Najprv postrekom zničíme škodcu a potom môžeme čerň po predbežnom zvlhčení ľahko odstrániť prúdom vody. Špecifických bakteriálnych a vírusových chorôb citrusov je niekoľko a sú veľmi zákerné. Po niekoľkomesačnom inkubačnom čase náhle hynie celá rastlina. Tieto choroby sa u nás nevyskytujú.

Živočíšni škodcovia

Háďatko
je hadovitý červ dlhý do jedného milimetra, s priehľadnou pokožkou. Cicia šťavu z koreňov. Zničíme ho zálievkou mimo obytných miestností prípravkom Vydate alebo Basudin.

Smútivka
je asi dva milimetre veľká, čierna muška. Vajíčka kladie do pôdy. Vyliahnuté larvy požierajú jemné korienky hlavne mladých vyklíčených rastlín. Častejšie sa vyskytnú v premokrených rašelinových substrátoch, preto výsevný substrát preparíme. Pri zistení škodcu zalejeme substrát Basudinom a dospelé mušky môžeme chytať na žlté lepové dosky.

Dážďovka záhradná
nie je priamy škodca. V nádobe urýchľuje rozklad organickej hmoty a svojimi výlučkami robí substrát menej priepustný pre vodu a vzduch. Ak sa premnožia, môžu poškodzovať korene. Použijeme zálievku organofosfátmi, napríklad prípravkom Anthio.

Slizniaky a slimáky
vyliezajú v noci a obžierajú listy. Zničiť ich chemicky je takmer nemožné. Osvedčilo sa večer naliať pivo do plytkej misky, ktorú zapustíme do zeme vedľa kmeňa. Pivo škodcov priťahuje a pred svitaním ich môžeme vyzbierať.

Mnohonožky
sa živia odumretými časťami rastlín. Až po premnožení môžu obhrýzať zdravé korene. Im podobné stonožky, ktoré majú telo sploštené a žltohnedé, sa živia hmyzom. Stonožky sú užitočné.

Vošky
majú vodnaté telo hruškovitého tvaru. Podľa druhu majú zelenú, hnedú až čiernu farbu. Škodia cicaním štiav z mladých listov a toxickými látkami, ktoré obsahujú ich sliny. Toxíny spôsobujú skrúcanie mladých listov i konárikov a tiež pľuzgierovité deformácie na listoch. Môžu byť príčinou vírusovej nákazy. Vošky zničíme postrekom prípravkom Hostaquick.

Roztoče
(roztočce, roztočíky, vlnovníky) sú drobné pavúčiky. Na vrcholoch konárikov vytvárajú pri premnožení jemné pavučiny. Príznakmi ich výskytu sú vyblednuté husté bodky na listoch. Postrek aplikujeme dvakrát prípravkom Omite alebo jednorázovo prípravkami Omite, Apolo.

Červce
(štítničky, puklice, vlnačky) sa ťažko ničia, pretože majú ochranný štít a sú odolné proti väčšine jedov. Vylučujú tzv. medovicu, ktorú obľubujú mravce. Mravce často týchto škodcov zavlečú na zdravé rastliny, preto dostupné mraveniská v záhrade zlikvidujeme vystriekaním Actelicom v spreji. Týmto prípravkom môžeme ošetriť aj napadnutú rastlinu nasledovným spôsobom, ktorý sa osvedčil: Rastlinu vložíme pod fóliový kryt. Do mikroténového vrecúška nastriekame Actelic (na 1 m3 striekame asi päť sekúnd) a vložíme ho k rastline. Rastlinu týmto prípravkom nesmieme zasiahnuť, hrozí popálenie! Ponecháme ju v „plynovej komore“ dvadsaťštyri hodín. Opakujeme trikrát v desať- až štrnásťdenných intervaloch.

Molica
je biela muška, ktorá škodí na rube listov. Ak je na rastlinách premnožená, zničíme ju postupne tak, že aplikujeme štyri postreky ktorýmkoľvek odporúčaným prípravkom na dospelé štádium v intervaloch asi štyri až sedem dní. Do postreku musíme pridať zmáčadlo Citowett. Do prvého a posledného postreku ešte pridáme prípravok Applaud, ktorý ničí vajíčka. Hoci molicu vyhubíme, môže počas vegetačného obdobia znova napadnúť zdravé rastliny, pretože je premnožená takmer na celom kontinente. Striekame s ďalšími odporúčanými prípravkami, pretože nová generácia je odolnejšia. Prevenciou pred napadnutím môže byť úprava prostredia. Molica preferuje vlhké, teplé a tienisté stanovište bez výraznejšieho prúdenia vzduchu. Dobrou prevenciou je aj občasné dôkladné vysprchovanie rastlín dažďovou vodou.