Brečtan popínavý
Na pníčkoch sú srdcovité, trojlaločnaté až päťlaločnaté listy, kým na rodivých konárikoch rastúcich nápadne vzpriamene má listy vajcovitého tvaru. Pravidelné zelenkasté päťpočetné kvety rastú v okolíkoch. Silne voňajú a neskoro v jeseni poskytujú veľa nektáru pre hmyz a peľ pre včely. Kvitnú v neskorom lete a v jeseni až do sedemdesiateho roku života. Plodmi sú čierne, prudko jedovaté bobule. Tvoria sa až na vrchole starších rastlín a len pri dostatočnom osvetlení.
Divo rastie v tienistých lesoch a na skalách. Záhradníci ho často vysádzajú do parkov, k múrom a na cintoríny. Pestuje sa aj ako izbová rastlina znášajúca tieň. Vyžaduje vlhkejšiu pôdu. Znáša dobre aj väčšie zatienenie a dobre zakorenené rastliny, aj sucho a znečistené ovzdušie. Je plnohodnotnou náhradou trávnika v tieni. Rozmnožuje sa odrezkami pod sklom a zjari vonku na zatienených záhonoch. Na liečebné účely sa využívajú listy. Trháme ich na jar alebo v lete. Môžeme ich rýchle sušiť aj na slnku. Obsahujú predovšetkým saponíny, horké glykozidy a trieslovinu. Droga napomáha vykašliavaniu, ale pôsobí aj proti kŕčom a má aj ľahký utišujúci účinok. Priaznivo pôsobí aj na opuchy. Výťažky z brečtanu sa využívajú v priemyselne vyrábaných prípravkoch užívaných pri spastických bronchitídach. Podľa dávky rozširuje alebo zužuje cievy a súčasne spomaľuje krvný obeh. Ľudovo sa list užíval aj pri reumatizme, dne, na povzbudenie činnosti pečene a žlčníka a pri parazitárnych ochoreniach, zvonka sa aplikoval ako prostriedok na rany. Užívanie bez lekárskeho dozoru je nebezpečné, vo vyšších dávkach je toxický.
