Liečivky

Brečtan popínavý

hederaV záhradách býva často vysadený vždyzelený ker s plazivou alebo priliepavou stonkou, s jednoduchými olivovozelenými kožovitými lesklými listami, brečtan popínavý (Hedera helix).

Na pníčkoch sú srdcovité, trojlaločnaté až päťlaločnaté listy, kým na rodivých konárikoch rastúcich nápadne vzpriamene má listy vajcovitého tvaru. Pravidelné zelenkasté päťpočetné kvety rastú v okolíkoch. Silne voňajú a neskoro v jeseni poskytujú veľa nektáru pre hmyz a peľ pre včely. Kvitnú v neskorom lete a v jeseni až do sedemdesiateho roku života. Plodmi sú čierne, prudko jedovaté bobule. Tvoria sa až na vrchole starších rastlín a len pri dostatočnom osvetlení.

Divo rastie v tienistých lesoch a na skalách. Záhradníci ho často vysádzajú do parkov, k múrom a na cintoríny. Pestuje sa aj ako izbová rastlina znášajúca tieň. Vyžaduje vlhkejšiu pôdu. Znáša dobre aj väčšie zatienenie a dobre zakorenené rastliny, aj sucho a znečistené ovzdušie. Je plnohodnotnou náhradou trávnika v tieni. Rozmnožuje sa odrezkami pod sklom a zjari vonku na zatienených záhonoch. Na liečebné účely sa využívajú listy. Trháme ich na jar alebo v lete. Môžeme ich rýchle sušiť aj na slnku. Obsahujú predovšetkým saponíny, horké glykozidy a trieslovinu. Droga napomáha vykašliavaniu, ale pôsobí aj proti kŕčom a má aj ľahký utišujúci účinok. Priaznivo pôsobí aj na opuchy. Výťažky z brečtanu sa využívajú v priemyselne vyrábaných prípravkoch užívaných pri spastických bronchitídach. Podľa dávky rozširuje alebo zužuje cievy a súčasne spomaľuje krvný obeh. Ľudovo sa list užíval aj pri reumatizme, dne, na povzbudenie činnosti pečene a žlčníka a pri parazitárnych ochoreniach, zvonka sa aplikoval ako prostriedok na rany. Užívanie bez lekárskeho dozoru je nebezpečné, vo vyšších dávkach je toxický.

Súvisiace články

Pridaj komentár

Pozrite aj
Zatvoriť
Back to top button
Total
0
Share