Muchovník: nenáročný, a pritom úrodný
Zaujímavosť
Okrem latinského názvu Amelanchier ho môžete poznať aj pod názvami saskatonberry či aljašská čučoriedka.
Plody muchovníka sú menšie tmavomodré malvičky vzhľadom i chuťou podobné čučoriedke a rastúce v strapcoch. Do Európy sa dostal zo severnej Ameriky, kde je jeho pestovanie veľmi obľúbené. Napríklad v Kanade sa pestuje na ploche asi 2 500 hektárov s celkovou produkciou 10 000 ton ročne. Veľa týchto výsadieb je určených pre spracovateľský priemysel a zberá sa mechanicky, čoraz častejšie sa však vysádzajú výsadby v okolí väčších miest, ktoré sú určené pre samozber. Na tento účel slúži väčšina kanadských muchovníkových plantáží.
Na pôdu muchovník nie je náročný. Pri výbere vhodnej lokality by ste sa mali viac-menej vyhnúť iba výrazne suchým a, naopak, premokreným pôdam. Ideálne sú ľahšie pôdy s dostatkom organickej hmoty a neutrálnym či slabo kyslým pH. V suchších lokalitách je vhodné už pri zakladaní výsadby myslieť na možnosť doplnkovej závlahy, na ktorú dobre reaguje. Dôležité je dôkladné odburinenie pozemka už pred výsadbou, lebo poznatky o vhodných herbicídoch sú zatiaľ u nás veľmi strohé. V prípade kombinovanej výsadby viacerých odrôd ho vysádzajte do univerzálneho sponu 1 x 3,5 m. Dá sa však pestovať aj vo voľnejších tvaroch i ako doplnok okrasných výsadieb. V tomto prípade však musíte rátať s väčšou potrebou priestoru, pretože v takýchto podmienkach dokáže vytvoriť i niekoľko metrov rozložitý ker.
Muchovník patrí medzi dlhoveké kry, dožíva sa totiž 30 až 70 rokov, preto mu rozhodne prospeje pravidelná závlaha, výživa a zmladzovací rez. Do rodivosti vstupuje v 2. – 3. roku, do plnej plodnosti sa dostáva približne v 6. roku.
Plody sa zberajú ručne a sú bohaté na vitamíny A, B a C a na antokyány. Obsah cukrov v zrelých plodoch sa pohybuje od 20 do 30 %. Určené sú na priamy konzum i spracovanie v domácnosti, ako napríklad džemy, sirupy, vína, či dokonca destiláty.
Aký je spôsob rodivosti muchovníka a aký rez preto zvoliť?
Muchovník najlepšie rodí na vlaňajších a na dvoj- až štvorročných mladých výhonkoch, preto by mal rez smerovať k ich ponechávaniu. K silnejšiemu rezu pristupujte v 6. – 8. roku, keď sa rastlina dostane do obdobia plnej rodivosti. Podobne ako v prípade čučoriedok a ríbezlí odstraňujte staré výhonky a podporujte ich obnovu.
Ktorý termín je na rez najvhodnejší?
Výchovný rez na podporu rastu a tvorby mladých pevných výhonkov sa vykonáva tesne po výsadbe. Vhodný termín na každoročné následné rezy je skorá jar, čiže obdobie medzi ukončením silných zimných mrazov a nástupom vegetácie.
Akú úrodu muchovník dosahuje?
Vitálne dospelé rastliny pri pásovom pestovaní dosahujú úrodu približne 3 – 5 kg z jedného kra. V prípade voľnejších pestovateľských tvarov je úroda ešte oveľa vyššia.
Ktoré odrody môžete záhradkárom odporučiť?
Odrôd je veľa. Odlišujú sa silou rastu, veľkosťou strapcov, dlhovekosťou či veľkosťou plodov. Zbytočné je však odporúčať niekomu odrody, ktoré nedokážete vďaka nedostupnosti materiálu kúpiť v žiadnom záhradnom centre. Z komerčných odrôd je najrozšírenejšia ‘Prince William’, ktorá dorastá do 2,5 – 3 m a možno ju pestovať aj v stromčekovitej forme. Plody sú veľmi chutné, sladké a výnimočne vhodné na spracovanie. Ďalšou odrodou je ‘Smoky’ dorastajúca do výšky 4,5 m, s veľmi sladkými plodmi veľkosti do 14 mm. Na jednom strapci ich je 7 – 11 kusov. Úrodná ‘Pembina’ zasa dorastá do výšky 5 m, ktorej plody sú modročierne a na jednom strapci ich je 9 – 13 kusov. Pri nadmernej vlhkosti majú však sklon k praskaniu.
Poznáme žlté maliny a driene, modré či zelené ríbezle. Existujú aj u muchovníka podobné “raritky”?
Plody väčšiny odrôd muchovníka sú v rôznych odtieňoch modrej či modrofialovej farby. Zaujímavosťou je odroda ‘Altaglow’, ktorá vyniká atraktívnymi bielymi plodmi. Na pultoch záhradných centier sa, žiaľ, neobjavuje.
Ako je to s náchylnosťou muchovníka na choroby a škodce?
Na ochranu proti chorobám a škodcom je muchovník v našich podmienkach nenáročný. V prípade výskytu škodcov sa osvedčil prípravok Decis 2,5 EC. Z hubových chorôb sa zvyknú v Kanade vyskytovať hrdze (Gymnosporangium sp.). Z ďalších húb sú to najmä Entomosporium sp., Nectria sp. a Monilinia amelanchieris. Väčšie problémy však u nás dokáže urobiť azda iba čoraz rpzšírenejšia Erwinia amylovora, na ktorú je muchovník náchylný. Medzi najjednoduchšie opatrenia proti tejto chorobe patrí prevencia, čiže nevysádzať do oblastí s výskytom spály ružokvetých. V prípade napadnutia sa odporúča zrezanie napadnutého výhonku pod miestom napadnutia a jeho okamžitá likvidácia spálením. Silno napadnuté kry je potrebné, rovnako ako u ostatných náchylných ovocných druhov, odstrániť a spáliť celé.
Komu odporúčate pestovať muchovník?
Muchovník je vďaka svojej nenáročnosti vhodný pre každého, i začínajúceho pestovateľa. Keďže ide o pomerne plytkokoreniaci ker, nie je problém ani s jeho pestovaním v nádobách na balkónoch či terasách. Zvlášť vhodný je však pre tých pestovateľov, ktorí by si radi dopestovali vlastné čučoriedky a z nejakého dôvodu sa im to nedarí. Muchovník je čučoriedkam dosť podobný a na rozdiel od nich nevyžaduje kyslú pôdu.
