Povestná životaschopnosť, veľká odolnosť proti chladu, jemné strapce a medová vôňa robia z vistérie najpríťažlivejšiu popínavú rastlinu. Je symbolom vzácneho priateľstva a nehy, pričom každoročne očaruje milovníkov kvetov a získava si srdcia mnohých amatérskych záhradníkov.
Romantika na želanie
Kto chce zažiť trochu romantiky, čaro starých čias, ktorému sa nič nevyrovná – nech pestuje vistériu. Je záchranou všetkých smutných fasád, ozdobou nových múrov, šatom pre novú pergolu a nevkusne nápadnej besiedke dodá patinu. Vo veľkých záhradách a parkoch sa táto obrovitá liana šplhá na tie najvyššie stromy a môže pritom dosiahnuť až výšku tridsať metrov. Umeleckí záhradníci ju kombinujú s jarným bielym alebo ružovým plamienkom alebo so zanoväťou so záplavou zlatožltých kvietkov. Farba kvetov vistérie sa podľa odrody pohybuje od bielej cez ružové odtiene až po cyklámenovú. Nestráca príťažlivosť ani po odkvitnutí. Naopak, jej mladé jasnozelené lístie pôvabne zatieňuje besiedky a pergoly. Neskôr v lete budú čínske vistérie druhý raz kvitnúť, i keď trochu menej nápadne, lebo časť kvetov prekryje lístie. Je krásna aj v jeseni, keď sa sfarbí dozlata. V zime pôsobia dekoratívne obnažené prepletence konárov. Počas rastu sa konáre rozrastajú všetkými smermi a omotajú sa okolo všetkého, čo im príde do cesty. Musíme ich starostlivo sledovať a mať pod kontrolou, aby nám nezničili a nevytlačili iné obľúbené rastliny. Treba ich pravidelne rezať, udržať optimálne proporcie, aby stále výdatne kvitli. Iným riešením je vysadiť vistériu ako solitéru do trávnika, alebo ju pestovať v nádobe ako stromčekovú rastlinu. Najodolnejšie sú rastliny získané vrúbľovaním alebo očkovaním vo februári a v marci na časť koreňa vistérie či na rastlinku vypestovanú zo semena. Odrezky treba odobrať v jeseni pred opadom listov a počas zimy ich uchovať na chladnom bezmrazom mieste. Niekedy sa stáva, že vznikne výhonok pod štepom, alebo ak sa štep zlomí, nepravý výhonok ho rýchlo prerastie. Dlho však potrvá, kým bude kvitnúť, ale kvety nebudú mať farbu ani ostatné vlastnosti zodpovedajúce naštepenej odrode. Od začiatku treba sledovať miesto štepenia, našťastie zo začiatku dobre viditeľné, lebo pri starších rozrastených rastlinách už takú možnosť nebudeme mať. Iným dôvodom neúspechu je rozbujnenie rastliny na úkor kvitnutia, tu poznáme jediné riešenie – rez. Treba zdôrazniť, že ak má byť rastlina pekná, musí „trpieť“. Potrebuje tvrdý režim, žiadne polievanie, žiadne hnojenie. Ak by ani po dvoch rokoch nerozkvitla, treba ju premiestniť. S japonskými druhmi treba mať viac trpezlivosti, bez zvláštnej príčiny bežne dva-tri roky iba vegetujú.
Správny rez
Môžeme len odstrániť nadbytočné konáre, ale efektívnejší je správne urobený rez, lebo stimuluje bohaté kvitnutie. Rezať môžeme v marci alebo v apríli, v každom prípade pred nástupom vegetácie. Vlaňajšie výhonky zrežeme na tri alebo štyri púčiky. Ponecháme len tri až päť silnejších kvetných pukov na báze. Môžeme rezať aj po odkvitnutí nad strapcami kvetov. Na čínskej vistérii ponecháme puky, ktoré sa vytvorili počas kvitnutia na jar a sú základom jesenného kvitnutia. Zľahka ju môžeme zrezať aj po jesennom kvitnutí. Ponecháme tohtoročné drevo, ktoré je zasa základom jarného kvitnutia. Staršia, dlho neošetrovaná vistéria vyžaduje tvrdší zákrok. Koncom zimy odstránime všetky zbytočné konáre, necháme len hrubé, opletené okolo opory. Keď jarné výhonky dosiahnu dĺžku 40 až 60 cm, zrežeme ich nad tretím alebo piatym púčikom. Terminálne výhonky zrežeme okolo 20. júla, keď už prestali rásť.
Plodom sú desať až dvadsať centimetrov dlhé struky, obsahujúce väčšinou jediné semeno. Nenechávame ich v dosahu detí, lebo spôsobujú nepríjemné zažívacie ťažkosti. Dlho si udržia klíčivosť, ale len dve semienka z desiatich sa príjmu. Za rok vyrastú desať centimetrov, kvitnutia sa dočkáme o desať rokov a neskôr.
Rady začiatočníkom
– Kupujeme v záhradníctvach certifikované rastliny pripravené kvitnúť.
– Čínska vistéria znesie mrazy -20 °C, japonská -15 °C.
– Darí sa jej vo všetkých pôdach s výnimkou príliš vápenatej.
– Vysadíme ju na južnej alebo juhovýchodnej strane.
– Pripravíme jej oporu.
– Dve rastliny vysádzame v šesťmetrovej vzdialenosti.
– Aby sme trochu obmedzili bujný rast a dosiahli bohaté kvitnutie, pravidelne rastliny režeme.
Ako rozoznáme čínsku vistériu od japonskej?
Všeobecne platí, že ohybné stonky vistérie čínskej sa ovíjajú okolo opory v smere hodinových ručičiek, konáre japonskej zasa v ich protismere, ale existuje aj niekoľko výnimiek.
