Kto chce do svojej záhrady prilákať užitočné vtáctvo, mal by v nej pestovať také dreviny, na plodoch ktorých si v jeseni a v zime pochutí.

Medzi takéto rastliny patrí napríklad aj dulovec, drieň obyčajný, muchovník, rakytník, kalina siripútková, ríbezľa zlatá, hlohyňa, pavinič či jarabina vtáčia. Vysoké stromy jarabiny vtáčej (Sorbus aucuparia) poznáme najmä z voľnej prírody. Rod Sorbus však zahŕňa až okolo sto druhov. Patria medzi ne aj menšie kry a stromy, ktoré sa dajú pestovať v okrasných záhradách. Jarabina vtáčia je najkrajšia v jeseni, keď sa jej perovité listy sfarbujú dožlta a drobné plody do oranžovočervena. Obyčajne svietia na strome až do zimy. Po prejdení mrazmi však rýchlo zmiznú pričinením vtákov. Čerstvé plody chutia trpko, dá a však z nich pripraviť výborný džem, ale aj kompóty, sirupy a mušty. Sú vhodné aj na sušenie a do omáčok, najmä k zverine, vyrába sa z nich aj alkohol. Variety edulis alebo dulcis majú plody sladšie a väčšie, dajú sa konzumovať aj surové. V plodoch jarabiny je trikrát viac vitamínu C ako napríklad v citrónoch. Vhodné sú aj pre diabetikov, lebo z cukrov obsahujú sorbit.

Pestovanie

Jarabina je opadavý strom, ktorý dorastá až do výšky 15 m a šírky 7 m. Má svetlosivú, hladkú kôru. Odoláva teplotám do -45 °C. Rastie najmä v horských oblastiach, dobre znáša veterné polohy, ale aj znečistené mestské prostredie. Listy sú svetlozelené, nepárnoperovito zložené, dlhé až 20 cm. V jeseni sa sfarbujú do žltých odtieňov. Na prelome mája a júna kvitne jarabina bielymi kvetmi, ktoré vytvárajú mnohokveté súkvetia, široké až 12 cm, so špecifickou vôňou, ktorá môže byť niekomu nepríjemná. Drobné guľovité, oranžové až šarlátovočervené plody dozrievajú koncom augusta až v septembri.

Táto nenáročná drevina dáva síce prednosť vlhkým pôdam, dobre však rastie aj v suchších, piesočnatých i kamenistých. Darí sa jej aj na kyslom stanovišti. Optimálne je pestovanie na slnečnom mieste alebo v polotieni v bežnej alebo suchšej pôde. Rozmnožuje sa semenami, ktoré po vyzretí vysievame priamo na stanovište, teda vyžadujú zimnú stratifikáciu. Rôzne odrody možno navrúbľovať alebo naočkovať na pôvodný druh.

Liečiteľstvo

Plody zberáme koncom augusta až v septembri, skôr ako ich oberú vtáky. Sušíme ich najskôr v tieni a na záver dosušíme na slnku. Obsahujú organické kyseliny, napríklad kyselinu sorbovú, jablčnú, vínnu, citrónovú, cukry, sorbit, sorbózu, vitamín C, triesloviny, pektín, silice, flavonoidy. Pôsobia mierne močopudne, zvyšujú vylučovanie žlče, užívajú sa ako antireumatikum, na vyplavovanie piesku z moču a na rozrušovanie menších kamienkov alebo ako prostriedok regulujúci činnosť čriev. Osvedčili sa aj pri zápaloch horných ciest dýchacích.

Podávajú sa vo forme:
  • macerátu – plody vylúhujeme ž hodín, denne pijeme 2 až 3 hrnčeky,
  • odvaru – plody varíme 2 minúty a potom necháme vylúhovať ešte 10 minút,
  • sirupu – čerstvé jarabiny odšťavíme, šťavu zmiešame s cukrom v pomere 1 : 1 a varíme do zhustnutia, užívajú sa 3 až 4 lyžičky denne.

V máji až júni zberáme kvety. Obsahujú najmä látky podobné ženským hormónom. Používajú sa na kúpeľ pri niektorých druhoch ekzémov, ženy ich môžu užívať pri nedostatku ženských pohlavných hormónov. Z čerstvých kvetov sa pripravuje čaj sladený medom, účinný proti silnému kašľu – kvety zalejeme horúcou vodou a necháme vylúhovať 5 minút.

POZOR! Konzumácia čerstvých jarabiniek môže vyvolať ľahšiu otravu, ktorá sa prejavuje nevoľnosťou, bolesťou hlavy, vracaním. Sušením alebo varením sa však ich toxicita stráca.