Kalina – – okrasná celý rok
Pochádzajú z rôznych kútov sveta. Odrody zo Severnej Ameriky sú najodolnejšie a vždy v jeseni sú prekrásne sfarbené. Ďalekému východu vďačíme za krásnu architektonickú štruktúru odrody Viburnum plicatum, za skoré kvety Viburnum farreri a carlesii. Kvety Viburnum macrocephalum pripomínajú snehové gule. Veľmi bežná kalina vráskavolistá (Viburnum rhytidophyllum), pochádzajúca zo strednej Číny, má zasa neopadavé listy, podobne ako jedna z najpôvabnejších Viburnum davidii, vytvárajúca drobný tmavý kríček s čiernymi plodmi, ktorý zvyčajne nepresahuje výšku jedného metra. Napriek tomu, že občas majú v našej klíme problémy s odolnosťou, himalájske odrody obohacujú tento rod o rastliny s neopadavým lístím a neobyčajným vzrastom. Jednou z najkrajších „Himalájčaniek“ je neopadavá Viburnum cylindricum s mimoriadne rýchlym rastom. Vo svojom biotope dosahuje výšku až dvanásť metrov, u nás býva podstatne nižšia. Netreba zabúdať ani na domáce bohatstvo – divo rastúcu kalinu a z nej vyšľachtené hybridy s druhmi pochádzajúcimi z rôznych kútov sveta, ale vyberaných tak, aby sa dobre prispôsobili našej pôde a klíme. Napríklad Viburnum x bodnantense, ktorá je veľkým šľachtiteľským úspechom posledných rokov. Je skutočne výnimočná nádhernými kvetmi v zime, ako aj odolnosťou v našich podmienkach. Bola vyšľachtená krížením medzi Viburnum farreri, kedysi nazývanou Viburnum fragrans, vďaka intenzite svojej zimnej vône a Viburnum grandiflorum, himalájskou odrodou s veľkým vzrastom.
Krásne štruktúry
Napriek veľkému množstvu druhov, pochádzajúcich zo všetkých končín severnej pologule, môžeme definovať kaliny ako kry stredného vzrastu s výškou jeden až dva a pol metra, hoci aj všetky druhy Viburnum opulus môžu vytvoriť strom vysoký tri až štyri metre, podobne ako oveľa menej známa Viburnum sieboldii, ktorej lístie býva podobné lístiu iných drevín, najčastejšie javora. Rovnako veľká môže byť aj Viburnum trilobum s krásnym kompaktným vzrastom, Viburnum acerifolium, ktorá nie je taká populárna, ako by si svojím vzhľadom zaslúžila. Okrem nich pripomenieme aj Viburnum betulifolium s lístím podobným breze, Viburnum buddlejifolium, Viburnum coryfolium s lístím ako lieska a Viburnum cotinifolium s lístím podobným škumpe.
Rozmanité kvety
Pokiaľ ide o kvety, sú všetky kaliny trocha podobné hortenziám, niekedy majú plné kvety typu snehová guľa, niekedy ploché s korunkou sterilných kvetov. Podobnosť je zjavná pri Viburnum macrocephalum v súvislosti s meniacou sa farbou. Zo začiatku sú bledozelené, neskôr biele, potom znovu zelené s ružovými koncami. Tvarom sa síce podobá hortenzii, čo ale vôbec nezodpovedá jej pestovateľským nárokom. Kaliny lepšie znášajú vápenatosť, aj keď tiež nie bez výnimky, ako napríklad Viburnum davidii, ktorá navyše neznesie ani slnko a Viburnum plicatum, ktorá sa často vysádza k rododendronom a iným krom v kyslej pôde, ale znesie aj vápnik.
Požiadavky na pôdu a polohu
Všetky kaliny potrebujú pôdu skyprenú a vlhkú. Vyhovuje im skôr polotieň, ale znášajú aj exponovanejšie voľné polohy, na ktorých práve vynikne architektonická forma ich horizontálnych konárov, ak však netrpia vzdušnými prúdmi, ani príliš silným slnečným žiarením. Iné zimné alebo skoré druhy, napríklad Viburnum x bodnantense, Viburnum x carlcephalum a Viburnum x burkwoodii potrebujú chránené stanovištia medzi inými krami.
Jemné sfarbenie a príjemná vôňa
Jednou z veľkých predností kalín je počas dlhého obdobia dekorovať stanovište kvetmi, v jeseni sa zasa vyzdobiť pestrým lístím planúcich farieb.
Najskoršie druhy kvitnú najdlhšie, navyše veľmi príjemne voňajú. Viburnum x bondantense a jej rodičia Viburnum farreri a Viburnum grandiflorum kvitnú celú zimu, až do februára, marca, niektoré odrody začínajú kvitnúť trošku neskôr. V marci začnú kvitnúť prvé odrody Viburnum x burkwoodii, asi štrnásť dní pred svojimi rodičmi Viburnum carlesii. Viburnum x burkwoodii je najstarší typ, často neopadáva. Koncom apríla nastupujú ďalšie hybridy s veľmi intenzívnou vôňou: trochu menej výrazné Viburnum x carlcephalum a Viburnum x juddii. Ak neprídu horúčavy, sú rozkvitnuté do polovice mája, ale v teplejšom období sú veľmi citlivé na vošky.
Začiatkom mája kvitne niekoľko menej známych druhov, ktoré majú koncom leta plody a krásne jesenné farby: Viburnum wrightii s malými plochými kvetmi a s veľmi početnými plodmi, Viburnum dentatum s drobnými kvetmi a mnohými plodmi, pozoruhodná najmä jemnými, trochu priesvitnými zúbkovanými listami. Viburnum furcatum s veľkými kvetmi a s krásnym jesenným sfarbením a napokon Viburnum prunifolium a Viburnum nudum, pochádzajúce z Ameriky, obe veľmi odolné, s nádhernými farbami.
Všetky tieto vzácnosti si právom získavajú čoraz väčšiu obľubu. Svoje prostredie si môžeme skrášliť aj Viburnum opulus s kvetmi v tvare snehových gúľ, odroda „Roseum“ alebo s plochými kvetmi a lesklými plodmi „Notcutt’s Variety“. Na niektorých odrodách, napríklad „Apricot“, sú plody väčšie.
Na menšie plochy alebo na obruby patrí „Compactum“, ktorá nepotrebuje viac ako dva metre priestoru a pripraví nám na ňom v jeseni ozajstný sviatok farieb svojimi plodmi a lístím. Na tienisté miesta sú vhodné malé zlatisté formy „Harvest Gold“, „Park Harvest“ a „Aureum“, tvoriace množstvo farieb, ktoré sa v jeseni menia na purpurové odtiene. Krásu kalín musíme teda posudzovať komplexne, nielen z hľadiska kvetov a okrasného lístia, ale aj z hľadiska ich štruktúry, ktorú môžeme ešte vylepšiť vhodným rezom pred zimou.
Rozmanité kaliny
Kalina (Viburnum) tvorí obsiahly rod pozostávajúci z vyše stodesiatich druhov a mnohých odrôd. Sú to opadavé ale aj vždyzelené kry a polostromy, pôvodne rozšírené v subtropickej zóne a v miernom pásme od Ázie až po Severnú Ameriku. Niektoré sa u nás pestovali už veľmi dávno.
Majú listy protistojné alebo po troch v praslenoch. Ich tvar a veľkosť sú rôzne. Kvety sú trúbkovité v chocholíkoch alebo okolíkoch. Pestujeme ich ako solitéry, do skupín, ale vysádzame z nich aj živý plot. Pekne rastúce dreviny vyžadujú hlbšie, výživné a primerane vlhké pôdy. Odvďačia sa za vysadenie s koreňovým balom. Najčastejšie sa pestuje niekoľko druhov.
Kalina bodnanská
– je opadavý, tri metre vysoký ker s kopijovitými až vajcovitými listami, dlhými tri až desať centimetrov. Kvety sú v púčikoch ružové, po rozkvitnutí biele, voňavé. Kvitne v októbri až marci.
Kalina Burkwoodova
– polovždyzelená až vždyzelená, vysoká jeden až dva metre. Tmavozelené listy sú na líci lesklé, na rube hnedastosivo plstnaté, majú elipsovitý až vajcovitý tvar. V púčikoch sú kvety ružové, neskôr biele, príjemne voňajúce. Kvitne v marci až máji. Vynikne ako pekná solitére.
Kalina Carlesiova
– pôvodom je z Kórey, do Európy sa dostala začiatkom minulého storočia. Je to opadavý, jeden a pol metra vysoký ker s guľovitým, pomalým rastom. Listy sú na rube husto hnedo chlpaté. Intenzívne voňajúce kvety v apríli až máji sú biele, vnútri ružové. Plody sú čiernomodré kôstkovičky. Umiestňujeme ju na frekventované miesta, kde vynikne jej krása a vôňa.
Kalina Davidova
– vždyzelená, u nás dorastá do výšky jedného metra. Kvety sú ružovobiele, kvitne v júni. Plody vajcovité, tmavomodré.
Kalina hlavokvetá
– je do dvoch metrov vysoká, listy sú v jeseni červenkasté. Guľovité súkvetie má priemer asi trinásť centimetrov. Biele voňavé kvety sa objavujú v apríli.
Kalina japonská
– vysoká je do troch metrov. Má vodorovne rozložené konáre. Ploché biele súkvetia majú na okrajoch sterilné kvety. Kvitne v máji až júni. Je hodnotnou solitérou. Odroda „Mariesii“ je veľmi pôsobivá, s množstvom smotanovobielych tanierikovitých súkvetí, ktoré sa pri odkvitaní sfarbujú doružova.
Kalina Juddova
– je opadavá, dorastá do dvoch metrov. Kvitne v apríli až máji, kvet je spočiatku ružovkastý, neskôr biely.
Kalina kalinolistá
– vytvára hustý vždyzelený ker, vysoký do jeden a pol metra. Kvety sú biele až ružové, voňavé. Plody vajcovité, tmavomodré. Hodí sa do teplých polôh.
Kalina obyčajná
– má listy s tromi až piatimi lalolkmi. Kvety sú smotanovobiele, v súkvetí širokom desať centimetrov. Kvitnú v máji až júni. Okrajové kvety súkvetia sú široké a sterilné. Plody sú guľaté, červené, dekoratívne, na kre ostávajú veľmi dlho do zimy. Je nenáročná, vhodná ako krycí ker, lebo dobre znáša tieň. Vyhovujú jej vlhšie pôdy. Známa je bohato kvitnúca odroda „Roseum“. Jej konáre sa prehýbajú pod hmotnosťou až osemnásť centimetrov veľkých, spočiatku zelených, neskôr bielych a nakoniec bledoružových guľovitých súkvetí, podobných snehovým guliam. Všetky kvety sú sterilné. Odroda „Nanum“ vytvára hustý, do pol metra vysoký kríček s drobnými listami. Hodí sa na nízke živé ploty. Zriedkavo kvitne.
Kalina siripútková
– opadavý ker vysoký tri i viac metrov má plstnaté konáriky. Listy sú vráskavé, drsné, husto zúbkaté, tmavozelené, na rube plstnaté. Kvety sú biele, v širokých a mierne klenutých chocholíkoch. Kvitne v máji až júni. Plody sú vajcovité, spočiatku červené, neskôr čierne a lesklé. Rastie často na vápencoch a darí sa jej v každej, aj suchej a štrkovitej pôde. Dobre znáša zatienené stanovište.
Kalina pražská
– je medzidruhový kríženec. Vytvára vždyzelený ker vysoký do dva a pol metra. Má elipsovité tmavozelené listy, na rube takmer bielo plstnaté, vráskavé, lesklé, podobné listom kaliny vráskavolistej. Krémovobiele kvety začínajú kvitnúť v máji. Je veľmi otužilá a pôsobivá.
Kalina vráskavolistá
– pochádza z Číny, je vždyzelená, až štyri metre vysoká, súmerného kopovitého vzrastu. Listy sú dlhé až dvadsaťpäť centimetrov, tmavozelené, lesklé, s vráskavým povrchom, na rube bielo plstnaté. Kvety sú smotanovobiele v chocholíku širokom dvadsať centimetrov. Kvitne v máji až júni. Nové súkvetia zakladá už v jeseni. Kôstkovičky sú spočiatku červené, neskôr čierne. Je vhodná do polotieňa. Dobre obnovuje mrazom poškodené a orezané časti.
Kalina voňavá
– pochádza z Číny. Vytvára prísne vzpriamený, až tri metre vysoký ker s hnedými konárikmi. Je opadavá. Kvitne v marci až apríli. Kvety sú dlhé, trúbkovité, cípy korunných lupienkov sú plocho rozložené, biele až ružovkasté, príjemne voňavé. Je chúlostivejšia, preto ju umiestňujeme v chránených a teplejších polohách. Veľmi pekná je odroda „Nanum“, ktorá dorastá do päťdesiat centimetrov.
Kaliny rozmnožujeme semenami, ktoré treba po zbere, obyčajne v auguste, stratifikovať. Letnými odrezkami dobre zakoreňuje kalina vráskavolistá. Tento druh sa dobre rozmnožuje aj od septembra do decembra. V zime môžeme rozmnožiť kalinu voňavú a obyčajnú. Potápancami rozmnožujeme odrodu „Roseum“ a „Mariesii“, štepením kalinu Carlesiovu a vráskavolistú. Ako podpník používame semenáčiky kaliny siripútkovej.
