Málo známe, ale chutné drienky
V prirodzených podmienkach rastie najmä na slnečných stráňach na vápencovom podklade. Kvitne skoro na jar už koncom februára a poskytuje včelám prvú potravu po zimnom období. Svojím bohatým koreňovým systémom spevňuje pôdu, čím bráni v erozívnej činnosti. Má dlhú životnosť a jeho drevo je tvrdé a rezbársky veľmi cenené.
Zdravé plody
Plodom drieňa sú kôstkovice, ľudovo nazývané drienky, ktoré majú väčšinou oválny, mierne predĺžený až hruškovitý tvar, jasnočervenú, tmavočervenú alebo žltú farbu. Obsahom nutričných látok sa zaraďujú na popredné miesto, významný je najmä obsah vitamínu C. Cukry v plodoch sa nachádzajú vo forme glukózy a fruktózy, ktoré sú ľahko stráviteľné.
Pestovateľské podmienky
Táto drevina dobre rastie na stredne ťažkých až ľahších pôdach s vápencovým podkladom s neutrálnou až zásaditou reakciou pôdy. Má rada svetlé slnečné stanovište. Nedarí sa jej na zatienených a chladných polohách.
V záhradkách môžeme driene pestovať ako kry alebo stromčeky. Pôdu pred vysádzaním dôkladne skypríme a zapracujeme organické hnojivo v dávke 4-5 kg na štvorcový meter. V ďalších rokoch hnojíme dusíkatými a podľa potreby používame aj plné hnojivá, ako napríklad NPK či Cererit.
Najvýhodnejšie je pestovanie v tvare kmienka s výškou do 80 cm. Po výchovnom reze a zapestovaní koruny už režeme minimálne, zameriame sa len na odstraňovanie poškodených a najstarších konárov. Nástup do rodivosti býva v piatom až šiestom roku, plnú rodivosť dosahuje v siedmom až desiatom roku. Plody zberáme, keď sú dobre vyfarbené, ale ešte pevné. Sú vhodné na priamu konzumáciu aj na spracovanie. Môžeme ich použiť na prípravu kompótu, sirupu, vína či destilátu, známeho ako drienkovica. Je pomerne vzácny, lebo sa uvádza, že zo 100 kg plodov ho možno vyrobiť len 3 až 4 litre. Usušené plody sú vhodné aj na prípravu čaju.
Najznámejšie odrody
‘Expres’
Má veľké jasnočervené, skôr dozrievajúce plody. Stromy sú stredne vysoké, redšie, rozložité. Listy má väčšie, vajcovitého tvaru. Začiatok kvitnutia je skorý – v prvej polovici marca. Odolnosť kvetov proti nízkym teplotám je slabšia. Miera samoopelivosti je nízka, preto treba vo výsadbe použiť viacero odrôd. Plody majú elipsovitý až vajcovitý tvar a sú veľké. Dužina je stredne tuhá, svetločervená, s typickou sladkokyslou trpkastou chuťou. Dozrievajú v druhej polovici augusta a rýchlo opadávajú. Sú vhodné na priamu konzumáciu, výrobu kompótov a mrazenie. Odroda sa vyznačuje vysokým stupňom odolnosti proti chorobám a škodcom.
‘Alex’
Má veľké tmavočervené, neskoro dozrievajúce plody. Stromy sú silného vzrastu, stredne husté, rozložité. Kvitnúť začínajú v druhej polovici marca. Kvietky sú usporiadané v okolíkoch, korunné lupienky majú zlatožltú farbu. Odolnosť proti mrazu v dreve aj v kvete je veľmi dobrá. Odroda je čiastočne cudzoopelivá, preto treba pri vysádzaní zaradiť viacero odrôd. Veľké plody majú hruškovitý tvar a dozrievajú v prvej polovici septembra. Sú tmavočervenej farby, s hladkým lesklým povrchom. Šupka je tenká, dužina tuhá, tmavšie červená, s typickou trpkou chuťou. Kôstka je veľmi ľahko oddeliteľná od dužiny.
‘Titus’
Stromy majú stredne silný vzrast. Listy sú tmavšej zelenej farby, kvety sú drobné, kvitnú koncom prvej dekády marca. Veľké oválne až mierne hruškovité plody majú tmavočervenú farbu, tuhá dužina má kyslú chuť. Dozrievajú koncom augusta, dobre sa oberajú a skladujú. Odroda sa vyznačuje vysokou a pravidelnou rodivosťou a je pomerne odolná proti škodlivým činiteľom.
‘Devín’
Strom s voľne rastúcou korunou guľatého tvaru. Svetlozelené listy sú elipsovité, na koncoch zašpicatené, na okraji zvlnené. Žlté kvety kvitnú v druhej dekáde marca. Odroda je čiastočne cudzoopelivá. Plody sú veľké, oválne, rubínovočervenej farby, dozrievajú v druhej polovici septembra. Tvarovo i veľkostne sú dosť vyrovnané. Odroda vyniká vysokou pravidelnou rodivosťou. Veľmi dobre znáša silnejšie zimné mrazy. Odolnosť proti chorobám a škodcom je vysoká.
‘Maxim‘
Má veľké tmavočervené chutné plody. Vzrast stromu je stredný. Bledozelené listy sú po okrajoch mierne zvlnené. Kvietky usporiadané v okolíkoch majú zlatožltú farbu. Kvitnúť začínajú v druhej polovici marca. Odroda bohato a pravidelne rodí. Plody sú veľké, tvarovo i veľkostne vyrovnané. Dužina je tmavočervená, s veľmi dobrou sladkokyslou chuťou, kôstka stredne veľká, dobre oddeliteľná od dužiny. Plody dozrievajú v prvej polovici septembra. Pri zbere sa neotláčajú, dobre znášajú transport. Odroda je určená do všetkých oblastí vhodných na pestovanie ovocia. Odolnosť proti mrazu v dreve i v kvete je veľmi dobrá. Netrpí chorobami ani škodcami.
Pripravte si z plodov
Kompót z drienok
Umyté plody krátko povaríme na miernom ohni. Asi po dvoch minútach scedíme a vložíme do studenej vody. Opäť scedíme a uložíme do pohárov. Zalejeme cukrovým sirupom, ktorý pripravíme zmiešaním 650 g cukru v litri vody. Uzavreté poháre sterilizujeme asi 20 minút.
Drienkový likér
Kilogram plodov zalejeme 1 litrom liehu a necháme dva týždne lúhovať. Potom scedíme. Do kastróla nalejeme 0,5 l vody, dáme zohriať a rozpustíme v nej kilogram cukru. Vychladnutý cukrový sirup zmiešame s liehom a nalejeme do fliaš.
Sirup z drienok
Šťavu z drienok získame v odšťavovači alebo tak, že odkôstkované plody necháme dva až tri dni namočené vo vode, potom ich scedíme a rozmixujeme. Šťavu zmiešame s cukrom v pomere 1 : 1 alebo 1 : 2 a sirup ďalej robíme spôsobom za studena alebo varením.
Drienkový džem
Zo zrelých plodov vyberieme kôstky a pripravíme si sirup; 1 kg cukru rozpustíme v 0,3 l vody. Horúci sirup nalejeme na 500 g očistených drienok a varíme dovtedy, kým zmes nezhustne. Zahorúca naplníme do malých pohárov, uzatvoríme a obrátime hore dnom.
