Rajčiakovec repový
Plod
Rajčiaky repové sú končistovajcovité dlhostopkaté bobule veľkosti 10×5 cm a hmotnosti 100 g. Oranžová, červená alebo purpurová, často tmavo prúžkovaná vonkajšia vrstva oplodia je tenká, pevná, hladká a lesklá. Šťavnatá dužina je žltkastočervená, má kyslasto-aromatickú chuť a slivkovitú konzistenciu. Obklopuje početné červenkastočierne ploché okrúhle tvrdé horké semená veľkosti približne 4 mm, uložené v sklovitej šťavnatej aromatickej dreni.
Využitie
Chutné bobule sa po dozretí konzumujú surové ako ovocie, pričom plody sa prerežú a dužina spolu s dreňou a semenami sa posypaná cukrom vyberá zo šupky lyžičkou. Narezané na plátky predstavujú aromatickú súčasť ovocných šalátov, dusené slúžia ako zelenina. Obarené a ošúpané bobule sa podrvené pridávajú do polievok a iných jedál, korenené a solené sa konzumujú ako nátierka alebo sa spracúvajú s cukrom na sirupy, dezerty, čatní, želé a marmelády. Osladená šťava z plodov je osviežujúcim nápojom.
Pestovanie a úroda
Rastliny prospievajú v bezmrazových polohách pri vysokých denných a nízkych nočných teplotách; vo vlhkom a teplom podnebí nížin trópov netvoria kvety. Rýchlorastúce rajčiakovce repové vyžadujú výživné ľahké pôdy a trvalo bohatú závlahu. Ľahko sa dajú rozmnožovať semenami, prípadne odrezkami. Rastliny rodia mnoho rokov; obdobie zberu úrody trvá vo vhodných podmienkach 5-7 mesiacov roka. Bobule sa zberajú zrelé po získaní plnej arómy; vďaka pevnej šupke sú málo citlivé, sú trvanlivé pri izbovej teplote okolo 8 dní, v chlade vydržia 4 týždne.
Príbuzné druhy
Aj ďalšie druhy rodu bohatého na druhy Cyphomandra prinášajú jedlé, avšak menejhodnotné plody.
Rajčiakovec v byte
Plody rajčiakovca sa objavujú na pultoch s exotickým ovocím v niektorých hypermarketoch pod obchodným názvom tamarillo. Mne sa ich však podarilo dopestovať aj na okne v byte.
Rajčiakovec repový (Cyphomandra betacea) je subtropický vždyzelený, tri až štyri metre vysoký ker alebo strom. Typický je krásnymi tvrdými oválnymi tmavozelenými, mierne chlpatými listami so zreteľnou žilnatinou, dlhými asi 15 – 20 cm. Mladé lístky sú purpurovej farby. Kvietky sa podobajú kvetom zemiakov, sú ružové a objavuje sa ich niekoľko v strapcoch na dlhých stopkách.
Natrhať si vlastné plody rajčiakovca nie je nesplniteľný sen. Najťažší je asi prvý krok – zohnať v obchode plod, ktorého cena je dosť vysoká. Existujú odrody s červenými (bordová) i žltými plodmi. Žlté plody sú sladšie a pri prerezaní majú typickú rajčiakovú vôňu. Dužina usporiadaním semien a chuťou pripomína rajčiak. Obsahuje 50 – 90 semienok, ktoré pri jedení neprekážajú. Šupka nemá dobrú chuť. V Peru a Brazílii, kde sa pestuje najčastejšie, sa surové plody nekonzumujú, ale spracúvajú sa ako zelenina. Môžu sa však použiť aj do džemov. Zrelé plody sú veľmi mäkké. Zrelosť poznáme podľa toho, že tmavšie pásiky na šupke plodu sa stali menej výraznými a zmenili farbu zo zelenej buď na žltú, alebo červenú (bordovú).
Pestovanie
Rajčiakovcu sa darí všade tam, kde citrusom; je to prispôsobivá drevina, ktorú môžeme pestovať buď po celý rok v byte, alebo ju v lete vynesieme na balkón či do záhrady, alebo jej v zime po dozretí plodov poskytneme zimný odpočinok pri teplote okolo 10 °C. Neznesie nižšie teploty ako ostatné subtropické dreviny. Na rozdiel od citrusov však rastie veľmi rýchlo a pri rozmnožovaní semenami rodí v druhom roku, z odrezkov už v roku rozmnožovania. Odrezky dlhé asi 15 -20 cm zakoreníme buď vo vode, alebo ich rovno zasadíme do teplej a vlhkej pôdy a prikryjeme napríklad sklenenou fľašou. Semenáčik vyrastie za rok bez rezu aj do výšky 2 m. Rastliny zvyčajne prinášajú podľa veľkosti, v akej ich udržiavame, 20-100 plodov, ktoré sú plnohodnotným čerstvým ovocím najmä v zimnom období, keď je čerstvého ovocia v obchodoch nedostatok.
Počas vegetácie vyžaduje polotieň, vysokú vzdušnú vlhkosť a pravidelnú závlahu. Treba ho aj často prihnojovať, no pri prehnojení dokáže dosiahnuť gigantické rozmery. Potrebuje dobre drenážovanú pôdu. Rastliny často napádajú molice, vošky a ostatné škodce typické pre ľuľkovité rastliny. Treba ich chrániť pred slnečným úpalom a zahnívaním koreňov.
Ako dosiahnuť úrodu
Semienka vysievame na jar do pôdy teplej asi 24-29 °C, a keďže semenáčiky veľmi rýchlo rastú, priebežne rastlinu tvarujeme podľa toho, či si chceme dopestovať ker alebo stromček. Pri pestovaní rajčiakovca v byte musíme mu poskytnúť dostatočne veľký priestor a nádobu s priemerom asi 40 cm. Môj rajčiakovec zakryl celé okno, že cezeň preniká iba veľmi málo svetla.
Rastlina kvitne po celý rok a aj vtedy, keď na nej dozrievajú plody. Kvety sú podľa niektorých zdrojov samoopelivé, ale ja ich odporúčam opeľovať umelo. Peľ sa nachádza v peľniciach tyčiniek, z ktorých ho po rozrezaní končekom pinzety alebo nožníc vyberám a nanášam na bliznu ďalšieho kvetu. Plody dozrievajú asi päť mesiacov.
Niektorí pestovatelia už vyskúšali navrúbľovať rajčiakovec na rajčiak, ktorý sa potom stal viacročnou rastlinou. Keď sa vám teda podarí zohnať si buď odrezky, alebo semená rajčiakovca, získate zaujímavú, užitočnú a nenáročnú okrasu bytu či skleníka, ktorá skoro prináša úrodu.
Rajčiakovec repový – Cyphomandra betacea
Doma, v škole, na pracovisku, v akejkoľvek oranžérii alebo v zimnej záhrade možno pestovať aj zaujímavú ovocinu – rajčiakovec. Pochádza z horských oblastí amerických trópov. Je to ker alebo stromček, ktorého veľké, tmavozelené, srdcovité listy sú mäkko chlpaté. Biele alebo ružovkasté kvety sú usporiadané do strapcov a vyrastajú z nich asi 600 mm dlhé plody – bobule – pokryté tenkou šupkou, ktorá je v období zrelosti najčastejšie červenožltá. V šťavnatej sladkokyslej dužine sa nachádzajú drobné semená, z ktorých si pestovateľ môže veľmi jednoducho vypestovať nové rastliny. Dobre sa rozmnožuje aj vegetatívne. Semenáčiky začínajú rodiť veľmi skoro.
Ekologické podmienky pestovania rajčiakovca sa veľmi neodlišujú od podmienok, v ktorých pestujeme iné subtropické ovocné rastliny. Rajčiakovec znáša aj pokles teploty do -3 °C a po namrznutí sa rýchle regeneruje. Vyžaduje dostatočne výživnú, ľahkú štruktúrnu zeminu. Vo voľnej pôde dobre rastie a skoro rodí. Presádzame ho v predjarí do zmesi zloženej zo záhradnej zeminy vyhnojenej vyzretým kompostom a vyľahčenej podľa pôdnej reakcie buď riečnym pieskom, alebo listovkou či rašelinou. V období vegetácie ho prihnojujeme kombinovanými priemyselnými hnojivami. V zime vyžaduje chladnejšiu svetlú miestnosť a umiestnenie čo najbližšie k oknu, aby nesúlad svetla tepla nezapríčinil opadávanie listov. V tomto období obmedzujeme zálievku a hnojenie a rastlinu chránime pred prehriatím, lebo jej ľahko nahnívajú korene.
Rajčiakovec môžeme v letných mesiacoch bez obáv zapustiť aj s nádobou v záhrade do polotieňa iných stromov. Vonku veľmi bohato kvitne a rodí. Plody potom dozrievajú v zimných mesiacoch v chladnejšom interiéri.
