Krásavec s rešpektom
Citrónovníkovec trojlistý (Poncirus trifoliata) je jediná citrusová rastlina, ktorá v našich podmienkach vydrží aj vo voľnej pôde. Skôr ako pre plody sa pestuje ako okrasná rastlina. Pochádza z Číny a je jediný zástupca rodu, ale má mnoho odrôd líšiacich sa veľkosťou plodov, listov, kvetov i tŕňov. Existuje aj beztŕňová odroda alebo, naopak, odroda s veľkými zahnutými tŕňmi, s bodkovanými listami či bizarne pokrútenými konárikmi a úzkymi listami.
Hoci citrónovníkovec odoláva teplotám až do -20 °C, odporúča sa ho vysadiť na slnečné chránené stanovište, napríklad pri dome na južnej strane. Najlepšie sa mu darí vo vinohradníckych oblastiach. Vyžaduje výživnú záhradnú zeminu, ktorá by mala byť mierne kyslá, preto je vhodné do nej pridať rašelinu. Nemala by byť premokrená ani kamenistá. V porovnaní s inými citrusmi je citlivejší na zvýšený obsah vápnika a solí, najmä chloridov. Treba na to pamätať pri prihnojovaní, aby nedochádzalo k chloróze listov.
Tento ker vynikne vysadený ako solitéra, treba však dávať pozor, aby nebol blízko pri chodníku, lebo na ostrých tŕňoch by ste sa mohli poraniť. Dá sa pestovať aj v nádobách, prípadne si z neho môžete vypestovať nepreniknuteľný živý plot. Rezať ho netreba. Ak niektoré výhonky prekážajú, treba ich odstrániť v zime. Rozmnožiť si ho môžete koreňovými odrezkami odobranými v jarnom období alebo semenami, ktoré majú dobrú klíčivosť. Pri vyberaní semien z plodov sa odporúča použiť rukavice. Semená sú totiž obklopené živicou, ktorá je veľmi lepkavá a z pokožky sa ťažko odstraňuje.
Ako podpník
Najmä pre odolnosť proti mrazu, ako aj až 95-percentnú kompatibilitu s citrusmi sa citrónovníkovec často využíva ako podpník na štepenie citrusov. Tie potom rýchlejšie rodia, vyznačujú sa dobrou úrodnosťou a kvalitou plodov a sú odolnejšie proti chorobám. Takto navrúbľované citrusy však treba prezimovať v chladnej miestnosti s teplotou okolo 8 °C, inak opadnú listy a rastlina sa na jar už nemusí spamätať.
Vizitka rastliny
Je to opadavý ker alebo strom, ktorý dorastá do výšky okolo dvoch metrov. Päťpočetné biele kvety sa otvárajú ešte pred vyrastením listov, čo býva obyčajne v apríli. Niekedy kvitne až do júna. Z kvetov sa vyvinú guľaté plody podobné malým citrónom. Sú väčšinou hrboľaté, s priemerom 35 až 50 mm. Aj vôňou pripomínajú citrón, majú však horkú chuť, preto sú nejedlé. V dužine, ktorá je málo šťavnatá, sa nachádza veľké množstvo semien. Môže ich byť až päťdesiat, no v našich podmienkach menej, lebo nie všetky semená sa úplne vyvinú. Zelené plody v októbri postupne žltnú, až nadobudnú sýtožltý odtieň, a podobne sa sfarbujú aj listy. V novembri plody opadnú, postupne opadávajú aj malé trojpočetné listy. Najprv opadnú čepele a až potom listové stopky. Zaujímavé je, že niektoré mladé rastliny, kým nezakvitnú, často listy na zimu nezhadzujú.
