Koreniny

Koreniny známe i neznáme

Rozmanité vône, charakteristické chute. Môžu za to aj rozmanité koreniny. A tie určite tiež patria k vianočnej atmosfére.

Korenie používame na ochutenie, aromatizovanie, prípadne konzervovanie potravín. Svojou chuťou, vôňou a farbou pomáha organizmu vhodne zužitkovať živiny z konzumovaného jedla. Poznanie nových korenín ovplyvňuje fantáziu každého, kto varí.

Muškátový orech a kvet (Myristica fragrans)

Patrí medzi cenné korenie s ušľachtilou arómou. Jeho pôvodnou domovinou je Indonézia. V obchodoch predávaný muškátový orech je plod stromu muškátovníka voňavého, dorastajúceho do výšky dvadsať metrov, ktorý kvitne po celý rok. Muškátové semená sú po jednom v žltočervených plodoch podobných marhuliam, ktoré sa po dozretí otvoria. Je to v podstate semeno, z ktorého je olúpané škrupinovité hnedé osemenie. Predáva sa ešte ďalšie muškátové korenie, nazývané muškátový kvet. Sú to nepravidelné kúsky oranžovožltého voskovitého obalu semena muškátovníka. Obe muškátové korenia prenikavo voňajú muškátovou silicou. Používajú sa na ochutenie polievok a mäsových pokrmov. Aromatizujú sa ním niektoré liehové nápoje a koktaily, ktoré sa podávajú pred jedlom. Pri správnom dávkovaní ním môžeme okoreniť aj diétne jedlá, lebo sú známe jeho liečivé účinky pri poruchách trávenia a nadbytku žalúdočnej kyseliny. Používa sa tiež pri výrobe mydiel, voňaviek a pleťových krémov.

UPOZORNENIE: Konzumácia muškátového orieška vo väčšom množstve je nebezpečná!

Klinček (Syzygium aromaticum)

Patrí medzi najstaršie a najznámejšie koreniny vôbec. Jeho domovinou je Indonézia, ale pestuje sa aj inde v trópoch. Klinček je názov usušených púčikov tropického, až dvadsať metrov vysokého stromu klinčekovca voňavého. Oberajú sa nerozvinuté puky, sušia sa na slnku, čím získavajú typickú hnedú farbu. Korenie má charakteristickú, príjemnú, korenistú vôňu a horkastú, jemne pálivú chuť. Dochucujú sa ním cukrovinky, medovníky, marcipány, kompóty, marmelády, vína, likéry alebo aj mäsové omáčky. Tieto jedlá získajú zvláštnu, neopakovateľnú chuť. Klinčeková silica je súčasťou zubných pást, vôd a voňaviek. Všeobecne známy je antiseptický účinok klinčekov, pomáhajú pri uvoľňovaní kŕčov a zmierňujú bolesti zubov.

Škorica (Cinnamomum ceylanicum)

Je veľmi aromatické korenie, ktoré pozná takmer každý. Je to usušená, od vonkajšej borky očistená vnútorná kôra trojročných konárikov vždyzeleného, vavrínovitého, šesť až dvanásť metrov vysokého stromu škoricovníka cejlónskeho, pravého alebo čínskeho. Obe škorice sa dajú ľahko rozoznať. Cejlónska škorica je hladká, papierovo tenká, svetlo žltohnedá až sivohnedá. Keď sa suší, zvinú sa k sebe oba okraje kôry a vytvoria dve spojené rúrky. Čínska škorica je hrubá, tmavo červenohnedá a zavinutá len do jednoduchých rúrok. Vonia prenikavo škoricovou silicou, aróma cejlónskej škorice je však neporovnateľne jemnejšia a príjemnejšia. Podporuje trávenie, vyvoláva chuť do jedla a posilňuje žalúdok. Dobre sa znáša s inými ostrými a trpkými koreninami. Je súčasťou grilovacích koreninových zmesí. Mletá sa používa pri príprave medovníkov, do jablkových a orechových závinov, ryžových pokrmov a mliečnych jedál. Celá sa pridáva do zaváranín, kompótov, ovocných polievok, varených vín a iných nápojov. Aj v kozmetických výrobkoch sa stretávame s jej príjemnou vôňou. Mletú aj celú škoricu treba uchovávať v nádobách na mieste bez cudzích pachov a svetla.

Ďumbier (Zingiber officinale)

Známy aj pod názvom zázvor. Sú to vlastne mäsité, uzlovité a parohovito rozkonárené podzemky asi dva metre vysokej trstinovitej rastliny. Pestuje sa od nepamäti v Indii a Číne, významnú úlohu zohrával už v stredovekom obchode s korením. V Európe je známy asi 2000 rokov. Podľa spôsobu spracovania poznáme čierny nelúpaný „barbadoský“ a biely lúpaný „bengálsky“ zázvor. Mladé podzemky zbavené horkých látok a povarené v cukre sú obľúbenou anglickou pochúťkou. Charakteristickú chuť a vôňu mu dodávajú éterické oleje, ktoré pomáhajú pri trávení. Ďumbier vonia korenisto a chutí pálivo, používa sa na výrobu horkých likérov a na prípravu trvanlivého pečiva. Dodáva jemnú príchuť polievkam, najmä mäsovým, omáčkam i divine.

Badián (Illicium verum)

Ako korenie sa používa usušený plod vždyzeleného tropického stromu anízovca pravého, ktorý sa pestuje vo Vietname, na Filipínach, v Indii a ďalších tropických oblastiach. Plody sú tvrdé mechúriky dlhé asi 1 cm, zoskupené v tvare šesť- až osemcípej hviezdice hnedočervenej farby. V každom mechúriku sa vyvinie jedno semienko veľké 3 až 4 mm. Pridáva sa do medovníkov a iného vianočného pečiva, ochucujeme ním slivkový, hruškový a dulový kompót, využíva sa aj pri výrobe likérov. Bravčovému a hydinovému mäsu pridá orientálnu príchuť. Pre obsah éterických olejov, živíc, tanínu a cukru má veľmi dobré účinky na uvoľňovanie kŕčov a posilnenie žalúdka.

Súvisiace články

Pridaj komentár

Back to top button
Total
0
Share