Topinambur

Za pravlasť topinamburu (Helianthus tuberosus) sa pokladá Mexiko. Jeho názov pravdepodobne pochádza od domorodého severoindiánskeho kmeňa Topinambus. V Európe sa začal pestovať v 17. storočí, skôr ako zemiaky, ktoré ho potom takmer úplne vytlačili.

Je to trváca rastlina, ktorá dorastá do výšky 2,5-3 m. Byľ sa čiastočne rozkonáruje a je bohato olistená. Je to rastlina krátkeho dňa, v našich podmienkach kvitne neskoro a nevytvára semená, preto sa rozmnožuje hľuzami. Hľuzy majú oválny až hruškovitý tvar a sú hrboľaté, s pevnou bielou dužinou. Vonkajšia farba šupky je biela, žltá, ružová až červená, v závislosti od odrody. Hľuzy sa vyznačujú vysokou odolnosťou proti mrazu až do –30 °C. Je možné ponechať ich cez zimu v pôde, čo je výhodné vzhľadom na ich zlú skladovateľnosť.

Nároky na prostredie

Túto nenáročnú rastlinu môžeme pestovať takmer všade. Nevyžaduje závlahu, je odolná proti mrazu a môže rásť aj na tienistých miestach. Menej vhodné sú veterné polohy, lebo vysoké rastliny sa vyvracajú alebo poliehajú. Na predplodiny ani na živiny v pôde nemá osobitné nároky. Ak však vyhnojíme pôdu ako pre zemiaky, poskytne nám podstatne vyššiu úrodu hľúz.

Pestovanie

Topinambury vysádzame skoro na jar alebo neskoro v jeseni. Jesenný termín výsadby si zvolíme taký, aby vysadené hľuzy do zimy nevzišli. Na výsadbu vyberáme zdravé, nepoškodené hľuzy strednej veľkosti s hmotnosťou 40-60 g, ktoré vysádzame do sponu 50×70 cm – 1 m do hĺbky 15 cm.

Počas vegetácie medzi riadkami kypríme pôdu a postupne ju k rastlinám prihŕňame ako pri zemiakoch. Koncom leta, keď dochádza k intenzívnemu rastu hľúz, zrežeme nadzemnú časť rastlín vo výške 1,5 m. Keď začnú žltnúť listy, vtedy treba stonky zrezať tesne nad zemou. Prednosťou tejto rastliny je jej veľká odolnosť proti chorobám a škodcom. U nás sa ojedinele vyskytuje na listoch hrdza slnečnicová.

Zber

Zberať ich môžeme až do neskorej jesene, kým pôda nezamrzne, alebo v skorých jarných mesiacoch až do polovice apríla. S rýľom pracujeme opatrne, lebo hľuzy sú krehké. Dlhšie pôsobenie slnka na hľuzy spôsobuje ich zhnednutie. Úroda zo štvorcového metra sa pohybuje od dvoch do siedmich kilogramov, čo závisí od podmienok pestovania. Pod jedným trsom sa nachádza často aj tridsať hľúz rôznej veľkosti.

Po jesennom zbere hľuzy uskladňujeme do hrobli alebo do studenej pivnice. Pri vyššej teplote ako 0-2 °C však dlho nevydržia. Vhodné je uložiť ich do piesku alebo do fóliových vriec, aby sa zabránilo rýchlemu vysychaniu, na ktoré sú náchylné viac ako zemiaky. Istejšie je však ponechať časť úrody cez zimu na pôvodnom stanovišti a zberať ju priebežne podľa spotreby už od skorej jari, len čo pôda rozmrzne.

Ak po zbere ponecháme časť hľúz v zemi, vyrastú z nich nové rastliny. Na tom istom mieste môžeme topinambury pestovať viac rokov. Dôležité však je, aby sme pri poslednom zbere vybrali všetky, aj tie najmenšie hľuzy, lebo pomocou nich sa topinambur invazívne šíri ako burina. Zvyšky rastlín odstránime zaradením okopaniny ako následnej plodiny, čím zabránime nežiaducemu premnoženiu a zaburineniu záhrady.

Využitie v kuchyni

Topinambury sa používajú na prípravu príloh dusením a varením, alebo sa konzumujú v surovom stave v rôznych šalátoch. Hľuzy neobsahujú škrob, ale inulín, preto sú vhodnou zeleninou pre diabetikov.

Topinambur

Topinambury (Helianthus tuberosus) ľudia poznali a využívali ako zeleninu už odpradávna. Pochádzajú zo Severnej Ameriky, s obľubou ich však konzumovali Židia, preto sa niekedy predávajú aj pod názvom „židovské“ alebo „sladké“ zemiaky.

Slnečnica hľuznatá je trváca rastlina dorastajúca do výšky tri metre. Na mohutnej, niekedy rozkonárenej stonke rozkvitajú na jeseň žlté kvety. Listy sú veľké, celistvookrajové. Pestuje sa pre hľuzy, ktoré sú podobné zemiakom, majú však odlišnú, sladkastú chuť. Je prvou jarnou zeleninou a výborne nahradí napríklad reďkovku. Hľuzy možno konzumovať celoročne, obsah živín a chuťových látok sa však počas roka mení. Najchutnejšie sú neskoro na jeseň a skoro na jar, zberajú sa od novembra do marca. Existuje viacero odrôd topinamburov, ich hľuzy sa odlišujú obsahom niektorých látok – aj inulínu, z čoho vyplýva ich rozidelna chuť a farba.

Liečivé účinky

Hlavný význam pestovania topinamburov však spočíva v tom, že hľuzy obsahujú až 16 % inulínu – cukru vhodného pre diabetikov, pretože znižuje hladinu cukru v krvi. Viaceré ďalšie liečivé účinky, ako napríklad znižovanie hladiny cholesterolu v krvi, regulácia krvného tlaku, zlepšovanie činnosti tráviacej sústavy, ochrana pečene a obličiek, ale aj anistresvé či detoxikačné účinky, boli v poslednom čase dokázané aj vedecky. Okrem toho sú bohatým zdrojom vlákniny, z minerálnych látok obsahujú predovšetkým dráslík, fosfor, vápnik, horčík a železo, z mikroelementov kremík a zinok.

Pestovanie

Topinambury si najľahšie vypestujeme z hľúz, ktoré možno kúpiť v čpecializovaných predajniach, ale najmä na trhoviskách. Semená dozrievajú len v južných krajinách. Hľuzy sadíme na jar do humusových, nie príliš studených pôd s dostatkom vlahy. Nevyžadujú špeciálnu pôdu ani podmienky pestovania. Pred vysadením hľúz pôdu vyhnojíme maštaľným hnojom, prípadne priemyslovými hnojivami. Vysádzame do sponu 30×30 cm, do hĺbky 10-15 cm. Za suchého počasia ich polievame a udržiavame bez burín. Na jeseň stonky zrežeme vo výške asi 10 cm nad zemou. Keďže hľuzy sú úplne mrazuvzdorné, nechávame ich na záhone celoročne alebo ich skladujeme v mierne vlhkom piesku, aby nevyschli. Sú ideálne do čerstvo upravenej pôdy, pretože dobre rozrušia hrudy. Pozor však na ich rýchle rozrastanie, najmä vo výživnej pôde sa z nich i niekoľko rokov môže stať nepríjemná burina. Pre túto ich vlastnosť nešľachtené príbuzné druhy zaraďujeme dokonca medzi invázne buriny. Preto je vhodné, predovšetkým ak pre ne neplánujeme väčšiu plochu, urobiť plastovú alebo plechovú zábranu, ktorú zapustíme do zeme pri výsadbe. Nie sú náročné ani na svetlo, dobre znášajú polotieň.

Zo škodcov môžu hľuzy poškodiť slimáky. Stonky a listy niekedy napáda sklerotíniová hniloba – takéto rastliny spálime.

Spôsoby využitia

Prakticky možno využiť celú rastlinu – je to obľúbené krmivo pre králiky, ale aj dobytok. Vysádzame ich na prikrmovanie zveri. Žlté kvety sú peknou súčasťou letných kytíc.

Z hľúz pripravujeme teplé aj studené jedlá – hľuzy umyjeme, oškrabeme a namočíme do mierne okyslenej vody, aby počas prípravy nesčerneli. Možno ich variť, dusiť, opekať, zapekať, vyprážať, ale použiť aj surové ako prísadu do šalátov. Pri ich príprave však vždy treba brať do úvahy ich sladkastú chuť s orieškovou príchuťou. Niektoré odrody majú väčšie kvety podobné slnečnici. Tie sa v niektorých oblastiach konzumujú upravené ako artičoky.