Z našich jedálnych lístkov sa takmer úplne vytratila, hoci v minulosti sa hojne využívala na jar, lebo patrila medzi prvé zdroje vitamínu C. Bola to aj obľúbená pôstna bylinka; tradične sa konzumovala na Zelený štvrtok.
Naopak, vo Francúzsku je stále veľmi populárna a tvorí súčasť zmesi s názvom fines herbes, balíčka štyroch byliniek, ktorý okrem nej obsahuje ešte petržlen, pažítku a estragón. Pridáva sa napríklad do omáčok alebo polievok. Výborne sa hodí k pečeným zemiakom. Obľúbený je aj trebuľkový ocot.
Pestovanie
Patrí k nenáročným bylinkám, ktoré sa dajú pestovať aj v byte bez ohľadu na ročné obdobie. Dobre rastie aj v debničkách na balkóne alebo okennom parapete v chladnejšej miestnosti. Do podlhovastej nádoby ju vysejeme v jednom riadku a neskôr vyjednotíme na vzdialenosť desať centimetrov. Treba ju pravidelne zrezávať, aby sa nevyťahovala a dorastali stále nové listy. V zime je dobrou náhradou za petržlenovú vňať.
Najlepšie sa jej však darí na otvorenom polotienistom stanovišti. Na silnom slnku stráca farbu aj chuť a vybieha do kvetu. Kvitne drobnými bielymi kvetmi. Je to dvojročná rastlina, pestovaná ako jednoročka, ktorá dorastá do výšky tridsať až šesťdesiat centimetrov. Aby sme mali stále poruke čerstvé mladé lístky, môžeme ju vysievať postupne každých štrnásť dní, pretože dozrieva asi po šiestich týždňoch. Keďže nie je citlivá na chlad, prvýkrát sejeme už v marci, ak nočné teploty neklesajú pod 7 °C, do riadkov vzdialených desať centimetrov. Semenáčiky potom vyjednotíme asi na vzdialenosť 25 cm. Neznáša presádzanie, lebo hneď vybieha do kvetu. Vysievame ju do dobre pripravenej, ľahkej, nie príliš suchej pôdy. Pravidelne polievame, lebo suché rastliny sa sfarbujú do červena a vykvitnú skôr, ako stihneme pozberať listy. Pestujú sa dva druhy – s hladkými alebo kučeravými listami. Oba sú rovnako chutné a aromatické. Ak necháme rastlinu vykvitnúť, získame semená, ktoré použijeme na ďalšie pestovanie. Treba však pamätať na to, že sú klíčivé len jeden rok.
Využitie v kuchyni
Na priamu konzumáciu sa používajú čerstvé mladé listy, ktoré majú najsilnejšiu arómu. Zberáme ich ešte pred rozkvitnutím. Sušením sa typická vôňa stráca, lístky sa však dajú zmraziť a chutia ako čerstvé. Dá sa z nich pripraviť pesto. Pridávajú sa všade tam, kde petržlen. Vhodné sú do zeleninových šalátov, nátierok, majonéz, polievok, hubových a vaječných jedál a omáčok. Ochutia aj grilovanú hydinu, ryby, jahňacinu i mleté mäso. Do jedla sa pridávajú tesne pred podávaním, lebo varením strácajú chuť. Dobre sa znášajú s petržlenom, pažítkou, bazalkou a estragónom, intenzívnejšie bylinky, ako je napríklad tymian, rozmarín či majorán, ich však prehlušia.
Liečivé účinky
Pre vysoký obsah vitamínu C sa trebuľka využíva nielen ako korenie, ale aj ako liečivá rastlina – najmä pri diéte a žalúdočných problémoch. Čaj z listov podporuje trávenie. Ak v čaji namočíme vatové tampóny a priložíme na oči, uľaví pri ich bolesti. Je účinný aj pri vysokom krvnom tlaku. V trebuľke sa tiež nachádza horčík, železo a karotény.
Naša rada
Neodporúča sa zberať divo rastúcu trebuľku, pretože sa dosť podobá na iné druhy z čeľade mrkvovitých, kam patrí napríklad aj smrteľne jedovatý bolehlav škvrnitý. Ľahko si ho môžeme zameniť aj s mladou trebuľkou lesnou, ktorej listy však nie sú také aromatické.
