Magnólia

Magnólie oprávnene považujeme za najkrajšie dreviny našich záhradiek. Zaujímavé sú najmä tie, ktoré kvitnú ešte pred vypučaním listov, to znamená v apríli. Sú to opadavé dreviny, okrem magnólie veľkokvetej, ktorá je vždyzelená. V záhradkách sa uplatnia nižšie druhy vysoké dva až päť metrov.

Pri pestovaní na trvalom stanovišti potrebujú primerane vlhké, nie suché ani zamokrené pôdy. Skôr im vyhovujú pôdy ťažšie, humózne a vzdušné. Nevhodné sú aj pôdy vápenaté, ílovité a slieňovité. Mladé rastliny potrebujú spočiatku pôdy kyslé. Skoro kvitnúcim druhom a odrodám vyberáme stanovište chránené. Mladé rastliny sú v prvých rokoch po vysadení dosť citlivé na nízku teplotu, preto je vhodné v drsnejších polohách zakryť pôdu nad koreňmi lístím a nadzemnú časť čečinou. Sú to dreviny svetlomilné, dobre znášajú zadymené ovzdušie. Zakoreňujú pomerne plytko, takže musíme pôdu v okolí rastlín prekyprovať opatrne. Pretože ich korene sú dužinaté a krehké, dávame ich s koreňovým balom na jar pred pučaním, keď sa najlepšie ujímajú. Rastliny pestované v kontajneroch môžeme vysádzať celý rok, ak možno pracovať s pôdou. Opateru vyžadujú aj v zime, lebo ich ohryzáva zver. Odporúčame preto na ochranu použiť čečinu alebo drôtené pletivo. Na úpravu rezom nie sú náročné, odstraňujeme len suché konáriky. Liehové extrakty z kôry magnólií majú silný dezinfekčný účinok.

V praxi sa najčastejšie uplatňuje magnólia Soulangova (Magnolia soulangiana), ktorá vytvára široký, voľne rozkonárený ker s päť až desať centimetrov dlhými, obrátenovajcovitými až podlhovastými svetlozelenými listami. Kvety sú zvonku červenkasté, po rozkvitnutí biele, zvonkovité. Kvitne v apríli až máji. Z početného množstva odrôd spomenieme „Amabilis“, ktorá rastie pomaly a má biele kvety, „Burgundy“ s tmavo purpurovočerveným kvetom, „Lennei“ takisto s purpurovočerveným kvetom, „Niemetzii“ – purpurový kvet, „Rustica“ – ružovočervený kvet, vnútri biely, „Speciosa“ má biele kvety.

Magnólia japonská (Magnolia kobus) má obrátenovajcovité, desať centimetrov dlhé listy a biele kvety s jemnou červenou kresbou na vonkajšej strane. Kvitne v apríli. Je síce dekoratívna, ale vietor a dážď často poškodzujú pekné biele kvetné lupienky, ktorých je šesť až deväť. Uplatní sa v polohách chránených proti vetrom. Magnólia hviezdokvetá (Magnolia stellata) vytvára pyramidálny ker s päť až desať centimetrov dlhými, obrátenovajcovitými až podlhovastými listami. Kvitne začiatkom apríla, kvety sú biele, voňavé, hviezdicovité, zložené z úzkych korunných lupienkov. Odroda „Rosea“ má kvet v puku ružovočervený, vnútri biely. „Royal Star“ má kvety čisto biele, korunné lupienky šesť centimetrov dlhé a úzke. Magnólia holá (Magnolia denudata) kvitne bielo v apríli. Kvety sú až pätnásť centimetrov veľké, voňavé.

Z magnólií, ktoré kvitnú v štádiu, keď dreviny sú už olistené, a preto menej pútajú pozornosť, spomenieme magnóliu končistolistú (Magnolia acuminata), ktorá má širokú, pyramidálnu korunu a hldký štíhly kmeň. Kvitne v júni a júli. Kvety sú zelenkasté. Magnólia vajcovitolistá (Magnolia hypoleuca) má až tridsať centimetrov dlhé listy. Kvitne v júni smotanovobielymi voňavými kvetmi. Vždyzelená magnólia veľkokvetá (Magnolia grandiflora) sa teší väčšiemu záujmu až v posledných rokoch, pretože listy pretrvávajú cez zimné obdobie a opadávajú až v budúcom roku, keď dorastú nové listy. Kvitne od mája do septembra. Kvety majú v priemere až dvadsať centimetrov, sú smotanovobielej farby. Listy sú kožovité, zvrchu lesklé, tmavozelené, naspodku škoricovohnedé. Zaujímavé sú desať centimetrov dlhé plody podobné šiškám. Vhodná je len do chránených polôh.

Rozmnožovanie

Obyčajne ich rozmnožujeme semenom, ktoré po zbere v októbri a po odstránení oplodia – červená časť z dužinou – krátko osušíme a buď stratifikujeme alebo aj priamo vysievame do nádob na chránený záhonček alebo do nádoby. Semená majú nízku klíčivosť, okolo 50 %, a rýchlo ju strácajú. Stratifikované semená udržujeme pri teplote okolo 0 °C a v apríli vysievame do substrátu na rozmnožovanie. Častejšie sa uplatňuje rozmnožovanie potápaním, aj keď zakoreňovanie trvá niekedy aj dva roky. Dajú sa rozmnožovať aj odrezkami, najvhodnejšie sú vrcholové, ktoré odoberáme z mladých materských rastlín vtedy, keď kôrová vrstva vyzretých výhonkov je ešte zelená alebo mierne hnedastá, ale nie drevnatá. Odrezky ošetríme stimulátorom. Čepele listov neskracujeme. Dodržiavame teplotu okolo 20 °C, vtedy zakorenia za dva mesiace. Potom ich presadíme do dobrého substrátu a prezimujeme pri teplote 8-10 ° a dobre chránime ešte aj na budúci rok, potom vysadíme na trvalé stanovište.

Magnolia grandiflora – magnólia veľkokvetá

Opis rastliny

Magnólia veľkokvetá rastie do výšky až 25 m a vytvára nie príliš hustú kužeľovitú až kupolovitú korunu. Má hrubý, priamy, niekedy trochu krivý kmeň. Kôra je spočiatku hladká, čiernohnedá, neskôr sa mení na drsnú borku, ktorá sa odlupuje v tenkých pravouhlých šupinách. Vždyzelené, striedavé, oválne alebo eliptické listy dosahujú dĺžku až 25 cm. Na vrchnej strane sú lesklé, sviežozelené, na spodnej strane hrdzavohnedé, s vypuklou stredovou žilou. Veľké miskovité kvety dosahujú priemer až 20 cm a vyrastajú na konárikoch od neskorej jari do neskorého leta. Vydávajú príjemnú citrónovú vôňu, sú zložené z troch belavozelených kališných lístkov a zo 6-12 bielych až krémovo sfarbených lupienkov, ktoré sú usporiadané špirálovito na predĺženom kvetnom lôžku. Podlhovasté, šiškovité plodstvo je zložené z početných mechúrikov, ktoré sa po dozretí otvárajú a uvoľňujú oranžovočervené semeno visiace na hodvábne lesklom nitkovitom vlákne.

Pôvod

Primárny areál magnólie veľkokvetej sa rozprestiera na juhovýchode Spojených štátov amerických od Severnej Karoliny cez Texas až na Floridu.

Ekológia

V prírode sa tento druh vyskytuje predovšetkým vo vždyzelených alebo opadavých zmiešaných lesoch v pobrežných oblastiach, pričom vystupuje až do výšky 600 m n. m.

Využitie

Magnólia veľkokvetá je veľmi atraktívny okrasný strom, pomerne často sa pestuje v parkoch a záhradách. Možno ju však pestovať iba v istých oblastiach Európy, lebo neznáša nízke zimné teploty. Pomerne dobre však znáša znečistené ovzdušie, preto je zvlášť vhodná na výsadbu do mestských aglomerácií.

Podobné druhy

V tej istej oblasti sa vyskytuje aj magnólia trojlupienková (Magnolia tripetala). Rastie však obvykle vo vyšších polohách a znáša nižšie teploty. Má opadavé, svetlozelené, obráteno vajcovité listy a na jar vytvára žiarivobiele kvety s tmavými plodolistami a tyčinkami. Pestuje sa v parkoch a záhradách ako okrasný strom.