olive-branch-with-black-olivesOliva európska je nízky, najviac 10 m vysoký strom s hustou, rozložitou, striebristo lesklou korunou, ktorá s pribúdajúcim vekom nadobúda čoraz nepravidelnejší tvar. Kmeň mladých jedincov je valcovitý a priamy, s pribúdajúcim vekom však hrubne, zakrivuje sa, hrčkavie a skrúca sa, na báze býva veľmi široký a vnútri často dutý. U veľmi starých jedincov sa mohutná báza kmeňa niekedy pozdĺžne rozpadá na niekoľko čiastkových kmeňov s prislúchajúcou časťou koruny. Kôra je sivá, spočiatku hladká, neskôr sa mení na pravidelne rozbrázdenú borku, odlupujúca sa v pozdĺžnych pásoch. Krátko stopkaté, vždyzelené, protistojné listy majú tvrdú, kožovitú, elipticko kopijovitú, na okraji podvinutú, až 8 cm dlhú čepeľ. Na koreňových výmladkoch sú listy sediace a takmer okrúhle. Vrchná strana listov je tmavozelená, viac-menej matná, s množstvom drobných sivozelených bodiek, spodná strana listov je lesklá, striebristobiela, s vyčnievajúcou hlavnou žilou. Kvety sú usporiadané do krátkych, pomerne riedkych metlín, ktoré vyrastajú z pazúch listov. Majú štvorzubý kalich a žltkastobielu korunu, ktorej lem tvoria štyri oválne končisté cípy. Tyčinky s veľkými peľnicami na dlhých nitkách čiastočne vyčnievajú z kvetu, čo uľahčuje prenos peľu pomocou vetra. Plodom je okrúhlastá až podlhovastá kôstkovica (oliva), ktorá je spočiatku zelená, po dozretí lesklá a čierna. Vretenovitá kôstka je veľmi tvrdá, drevnatá a má drsný povrch. Mezokarp (dužinaté oplodie) obsahuje hodnotný olej.

Pôvod

Oliva európska je domestikovaná rastlina. Pochádza z divorastúcej olivy, ktorá sa dnes vyskytuje v pobrežných macchiách od južného Španielska a severnej Afriky až po Palestínu a Sýriu. Domestikácia olivy sa začala pravdepodobne pred viac ako 5000 rokmi vo východnej časti jej areálu.

Ekológia

Divorastúca oliva patrí k veľmi teplomilným druhom mediteránnej flóry. Pomerne často rastie na krovinatých svahoch a skalách spolu s rohovníkom obyčajným a pistáciou mastixovou napr. Sicílii a Sardínii. Oliva uprednostňuje vápenaté pôdy, vyskytuje sa však aj na kremičitých substrátoch. Pestovaná oliva sa vyznačuje väčšou ekologickou prispôsobivosťou, pričom niektoré sorty pomerne dobre znášajú zimu aj v prechodnej zóne medzi mediteránnou a submediteránnou klimatickou oblasťou. Olivové háje pri Gardskom jazere, ktoré bez väčších škôd prežili veľmi chladnú zimu roku 1985, sú najnovším dôkazom o ekologickej prispôsobivosti tohto druhu. Oliva patrí k najdlhšie žijúcim rastlinám. Za zmienku stoja napr. dva impozantné jedince v Getsemanskej záhrade, ktoré tam rastú pravdepodobne od čias narodenia Krista.

Rozšírenie

Od pobrežia Atlantického oceánu cez Maroko, Pyrenejský polostrov, Taliansko a Balkánsky polostrov až na Blízky východ. Rastie aj v Strednej a Južnej Amerike, kam bola dovezená v 16. storočí.

Podobné druhy

Olivu si sotva možno pomýliť s inými druhmi rastlín. Existujú však určité rozdiely medzi domestikovanými a divorastúcimi rastlinami. Divorastúca oliva má hrubšie tŕnité letorasty a kopijovité až okrúhlasté, na báze často zaokrúhlené až takmer srdcovité, na vrchole tupé listy. Plody planých rastlín sú malé, takmer guľovité, s tenkou dužinou. V okolí olivových hájov rastú niekedy pomerne často jedince, ktoré majú znaky planých olív. Ide väčšinou o splaneté potomstvo pestovaných olív, ktorých semená preniesli vtáci alebo iné zvieratá.

Využitie

Olivový olej sa využíva na prípravu jedál a ako kozmetický prostriedok. Trvanlivé drevo olivy slúži napr. na výrobu rúčok do náradia.