Japonské javory

Niektoré druhy japonských javorov nadobúdajú v jeseni nádherné sfarbenie. Nemali by sme si však strom do záhrady vyberať len podľa tejto vlastnosti, lebo je dosť druhov, ktoré sú krásne po celý rok.

Názvom japonské javory označujeme rôzne odrody javora dlaňovolistého (Acer palmatum), javora japonského (Acer japonicum) a druh Acer shirasawanum. Ťažké je odolať krásnym stromčekom pripomínajúcim krajinu vychádzajúceho slnka. Ich listy sú jemné, často nádherne až ornamentálne vykrajované, v jeseni žiarivé, na jar jemne zelené. Elegantný vzhľad týchto nízkych stromov alebo krov nás núti hľadať im miesto vo svojej záhrade. Treba sa však vopred oboznámiť so všetkým, čo potrebujú, aby dobre prosperovali. V prírode rastú v lesoch do nadmorskej výšky 1000 m, čo je dôležité vedieť, aby sme aspoň približne poznali stupeň ich odolnosti. Rod je v prírode veľmi variabilný, preto vždy lákal záhradníkov a šľachtiteľov, aby ho pestovali, šľachtili a zbierali jeho najrozličnejšie formy.

Aby sa im darilo

Pestovať ich môžeme takmer všade, ak im zabezpečíme podmienky vhodné na ich priaznivý vývin. V podstate treba čo najpresnejšie napodobniť vlastnosti ich prirodzeného prostredia. To znamená výživnú, prekyprenú pôdu s pH medzi 5,5 a 7,5. Čistá vresovisková pôda im nevyhovuje, nie je dosť konzistentná, dostatočne výživná, príliš rýchlo vysychá a ťažšie sa znova prevlhčuje. Dobre rastú v hlinitých pôdach, ak sú drenážované pridaním drobného štrku, alebo ak je stanovište na svahu a voda prirodzene odteká.

Pravidelná jemná závlaha

V prírode rastú japonské javory v oblastiach, kde pravidelné dažde zvlhčujú ich korene. Z toho vyplýva, že by nikdy nemali celkom preschnúť, najmä ak sú vysadené v menej hrubej vrstve pôdy. V záhrade ich zbytočne nevystavujeme nedostatku vody, aby neboli stresované, pretože by sa mohol ich rast spomaliť a nádherné listy pokrútiť. Radšej im pomôžeme udržovať prirodzenú rovnomernú vlhkosť nástielkou opadaných listov, ako by sme mali myslieť na pravidelné zavlažovanie. Voda z mestských vodovodov je pre ne nevyhovujúca, preto ak je to možné, zabezpečíme im dažďovú.

Chránené a vlhké prostredie

Keďže ide o lesné a skôr horské stromy a kry, dobre rastú v chladnejšom a pokojnom prostredí. Niektoré druhy však znášajú vyššie teploty celkom dobre. Absolútne však neznášajú prievan a prudšie vetry, ktoré vysušujú ich krehké listy. Ak sa v záhrade nenájde prirodzene chránené miesto, vysadíme k javoru živý plot, stenu z bambusu alebo vetrolam.

Každému druhu iné stanovište

Japonské zeleno- alebo červenolisté javory môžeme vysadiť na miesto, kde bude časť dňa svietiť slnko, ak im zabezpečíme ochranu pred vysušujúcimi vetrami. Javory s veľmi vykrajovanými listami budú najlepšie rásť v polotieni. Niekoľko hodín slnka je potrebných, aby sa lístie mohlo pekne vyfarbiť, ale nesmú byť vystavené slnečným lúčom v najchladnejších hodinách dňa. Odrody s veľmi jemnými listami potrebujú svetlo, ale neznášajú slnko. Treba im vybrať miesto napríklad v tieni veľkého stromu, ale nevysádzame ich priamo pod stromy s veľkým koreňovým systémom, ako má lipa, breza či gaštan.

Atraktívne odrody

Medzi najatraktívnejšie patrí odrody javora japonského „Aconitifolium“, ktorého okrúhlasté trávovozelené listy sa v jeseni sfarbujú dočervena, ďalej javor veľkokvetý, ktorého sedem- až deväťlaločné listy sa koncom sezóny sfarbujú dooranžova až červena. Listy odrody „Bloodgood“ upútajú veľmi tmavým bordovohnedým sfarbením. Veľmi dekoratívny je opadavý Acer crataegifolium „Veitchii“. Jeho drobné končisté tmavozelené listy s krémovými a svetlozelenými škvrnami sú v jeseni tmavoružové až červenkasté. Máloktorý milovník javorov odolá odrode „Dissectum Atropurpureum“ s prevísajúcimi konármi a so zloženými, jemne strihanými listami podobnými šipke, ktoré sú v sezóne červené a v jeseni ohnivooranžové. Dohneda sú sfarbené strihané listy javora dlaňovitolistého „Chitoseyama“. Javor červený „Schlesingeri“ upúta červenými fľakmi na zelených listoch, jasné, bledé žltozelené listy majú javor dlaňovitolistý „Sango-kaku“ a Acer shirasawanum „Aureum“. Javor jaseňolistý „Flamingo“ má zasa zelené, ružové a fľakaté zelenoružové listy. Najjemnejšie uzučké listy má odroda javora dlaňovitolistého „Garnet“.

Javory sú krásne stromy alebo kry s pekným, rozložitým, stĺpovitým alebo iným tvarom koruny a dekoratívnymi listami. Do záhrad ich vysádzame ako solitéry alebo v skupinkách, často tvoria súčasť výsadby pri jazierku. Ak máme v záhrade niekoľko farebne odlišných druhov, nebude ani v chladných a fádnejších jesenných dňoch chudobná na farby.

Japonské javory

Pomaly rastúce japonské javory sú obľúbeným „artiklom“ záhradníkov. Sú atraktívne a sú vhodné do veľkej i malej záhrady. Sú okrasné tvarom a farbou listov. Nízke odrody sú A. palmatum „Dissectum“ a A. palmatum Atropurpureum, ktoré majú purpurové sfarbenie listov po celý rok. A. japonicum Aureum má žlté listy a dorastá do výšky 90 cm.

Pestovanie

Japonské javory majú rady čiastočne zatienené miesto, no znesú i slnečné stanovište. Najlepšie sa im darí v neutrálnej alebo kyslej pôde. Počas letných mesiacov sa polieva tak, aby nebol substrát suchý, v zime úspornejšie. Od jari do jesene sa pridáva o zálievky hnojivo. Nehnojí sa v tomto období vtedy, keď rastlina kvitne alebo je čerstvo presadená. Pretože ide o odrodu, ktorá je odolná voči zime (v miernejšom pásme), nemá v tomto období problémy. Rastlinu nie je nutné strihať, iba na jar sa odrežú odumreté výhonky. Najlepšie je, keď si rastlinu kúpite v záhradných centrách, pretože množenie je náročné.

Rastlina sa často pestuje i ako bonsaj. Bonsaj by mal stáť na svetlom mieste, pretože ak dostáva dostatok svetla, tvorí viac cukru a kyslíka. Nadbytok energie mu umožňuje rásť a vytvárať hrubší kmeň. Polieva sa tak, aby substrát nevyschol, pretože môžu odumrieť jemné korienky rastliny. Aby ste dosiahli typický tvar bonsaja, musia sa vetvičky, výhonky a korienky pravidelne strihať. Periodicita strihania závisí od rastu jednotlivých druhov. Niektoré sa strihajú iba na jar, iné počas celého obdobia rastu až do jesene. Korene sa strihajú pri presádzaní tak, aby bol pomer koruny a koreňov vyvážený. Ďalšou metódou tvarovania je drôtovanie. Kmeň, vetvičky a výhonky sa špirálovito omotajú hliníkovým drôtom. Ovíja sa nie veľmi pevne zospodu nahor. Po roku sa dá drôt dolu.

Hnojí sa od jari do jesene hnojivom na bonsaje. Po dvoch až piatich rokoch sa presadí (ak je šálka malá). Najvhodnejším obdobím je jar a jeseň. Na zimu sa šálka vloží do rašeliny, navrch sa dá päťcentimetrová vrstva substrátu a bonsaj sa nechá prezimovať vonku. Ak sú mrazy pod –12 °C, prikryje sa rastlina fóliou.