Hamamel (Hamamelis)
K najkrajším poslom jari patria dreviny, ktoré kvitnú na konci zimy, v dobe, keď už mizne sneh a vo vzduchu je cítiť jar. Príroda síce stále vyzerá, akoby spala, stromy a kry nemajú listy a v záhradách sa nesmelo krčia prvé snežienky, bledule a šafrany. Napriek tomu existuje niekoľko druhov krov, jarných poslov, ktorí predbehnú všetky ostatné a kvitnú už v tomto období. Z našich domácich drevín kvitnú liesky, tie však nie sú príliš okrasné.
K najkrajším, ale stále zriedka pestovaným krom, ktoré sú predzvesťou nastávajúcej jari, patrí hamamel (Hamamelis).
Charakteristika
Hamamel je opadavý ker podobný lieske. Na vetvičkách a niekedy i na listoch majú hviezdicovité trichómy. Kmienky sú štíhle, hnedasté alebo sivé. Sú viditeľné i v priebehu vegetácie, a preto dodávajú krom strnulý vzhľad. Listy sú striedavé, jednoduché, nesúmerné a nepravidelne zubaté, na jeseň sa krásne sfarbujú do žlta, oranžova alebo červena. Pôsobí strnulým dojmom, vetvičky sú totiž šikmo stúpajúce a pomerne málo rozvetvené. Obojpohlavné, štvorpočetné kvety sú nezvyčajné, dekoratívne a nápadné. Drobný kalich je sfarbený do červena alebo oranžova. Ozdobné sú nezvyčajne úzke a dlhé korunné lupienky. Kvety kvitnú v úžlabných riedkokvetých chumáčikoch na bezlistých vetvičkách, takže sa nestrácajú. Kvety vynikajú jednou neobyčajnou vlastnosťou, ktorá bráni ich zamrznutiu a predlžuje kvitnutie. Ak je mráz, stočia korunné lupienky dovnútra kvetu a opäť sa narovnajú, keď sa oteplí. Niektoré odrody príjemne voňajú. Plodom je drevnatá tobolka, ktorá obsahuje dve čierne lesklé semienka. Tobolky vydržia na kroch dlho, minimálne do doby kvitnutia. Niekedy sa vetvičky s tobolkami používajú ako doplnok v aranžovaní.
Nároky
Hamamel vyžaduje dostatok priestoru. Spočiatku rastie pomaly, ale časom dosahuje väčších rozmerov a nemá rád rez. Darí sa mu v humóznych, sviežich a stále mierne vlhkých pôdach. Uspokojí sa s neutrálnou alebo mierne kyslou pôdou, iba hamamel viržínsky znáša i pôdu vápenatú. Kvalitu pôdy je možné zlepšiť pridaním kompostu alebo rašeliny. Nikdy ich nevysádzame na suché, vyprahnuté miesta. V lete, zvlášť vtedy, ak je dlho sucho, sú vďačné za zálievku. Vyžadujú dostatok svetla, ale znášajú i mierne zatienenie. Na suchých miestach ich ľahko poškodí slnečný úpal. V našich podmienkach sú otužilé a zimné mrazy ich poškodzujú iba zriedkavo. V tomto ohľade patria k najvďačnejším v zime kvitnúcim drevinám, pretože exotické ázijské druhy ako (Stachyurus), chimonant (Chimonanthus) alebo Corylopsis vyžadujú slnečné stanovište, pretože ich kvety rýchlo zamŕzajú. Hamamel dobre rastie a nie je ohrozovaný chorobami, škodcami ani zverou. Veľmi zle však znášajú presádzanie. Množia sa pomerne obtiažne. Hamamel sa vysádza najlepšie na jeseň z kontajnerov. Dbáme na to, aby rastliny nemali poškodený koreňový systém. Cez zimu namulčujeme pre istotu povrch pôdy zotletým hnojom, kompostom alebo rašelinou. Mladé rastliny sa pravidelne polievajú.
Použitie
Hamamel je vyslovený solitér. Vyžaduje dostatok miesta, aby sa mohol uplatniť v plnej kráse. Dorastá až do výšky štyroch metrov a je dlhoveký. Kombinovať ho s ostatnými krami je dosť obtiažne. Rozhodne nie je vhodný do živých plotov. Ideálne sú, a to zvlášť žltokveté kultivary, ako predsadba pred tmavé ihličnany (tisy, tsugy, jedle) a vyššie stálozelené dreviny. Zvolíme pre ne dominantné a dostupné miesto, kde predovšetkým v zime oceníme krásu ich kvetov. Dá sa pestovať tiež v nádobách, menšie rastliny si v dobe kvitnutia prenesieme na ideálne stanovište a po odkvitnutí ich môžeme umiestniť na odľahlejšie miesto v záhrade. Vetvičky sa hodia na urýchlenie.
Ak máte rozľahlejšiu záhradu, hamamel by v nej nemal rozhodne chýbať. Celý ker totiž býva obalený kvetmi a ak je vysadený pred tmavými ihličnanmi, svieti do diaľky. Skúste vysadiť kombináciu hamamelu s červenými a žltými kvetmi.