Jedlé gaštany
Učarovala vám majestátna koruna gaštana jedlého, Castanea sativa, a navyše obľubujete aj jeho plody? O pestovaní môžete uvažovať iba v prípade, že máte dostatočne veľkú záhradu.
Pestuje sa hlavne vo vinohradnických oblastiach a v teplejších mikroklimatických polohách s priemernou ročnou teplotou 7 °C. Základnou podmienkou dobrého rastu je hlinitá, dostatočne hlboká pôda bohatá na živiny, s dostatkom vlahy. Vyžaduje slnečné stanovište, znáša nanajvýš polotieň a dostatočnú vzdušnú vlhkosť. Pred vysadením stromčekov pôdu hlboko skypríte. Na stanovištiach s dobrou zásobou živín nie je potrebné prihnojovanie, chudobnejšie pôdy obohaťte do zásoby základnými živinami. Stromčeky sa vysádzajú na vzdialenosť 15 až 20 m, po vysadení ich treba dobre zavlažovať.
Tvorí mohutné stromy, vysoké až 20 m. Najlepšie vynikne ako solitér. Najčastejšie sa pestuje ako vysokokmeň s voľne rastúcou korunou. Kožovité listy sú veľké, striedavé, oválne, so zúbkovitými okrajmi. Je to jednodomá rastlina so zložitým usporiadaním samčích, samičích a obojakých kvetov. Opeľuje ich väčšinou vietor, ale i včely. Kvitne až po olistení v druhej polovici júna, uniká tak neskorým mrazom. Plod je nažka v ostnitej čiaške. Rodiť začína po 12.-15. roku, štepené stromy okolo 10. roku, niektoré odrody aj skôr. Plody dozrievajú v septembri.
Rez sa obmedzuje iba na odstraňovanie odumretých, krížom rastúcich a zahusťujúcich konárov. Ochrana nie je potrebná, lebo choroby a škodce napádajú stromy iba zriedkavo. Na zabezpečenie dôkladnejšieho opelenia potrebujú niektoré odrody opeľovača.
Do teplých oblastí sú najvhodnejšie naše odrody ‘Bojar’ a ’Mistral’. Jedlé gaštany sú príbuzné orechom, ale sú zdravšie, lebo obsahujú menej tukov a bielkovín, ako aj menej kalórií. Je v nich veľa vlákniny a sacharidov v podobe škrobov. Sú bohaté na vitamíny B a E, sú vynikajúci zdroj minerálov, ako vápnik, železo a hlavne draslík, a vitamínu C. Neobsahujú lepok, olej ani cholesterol. Chránia ľudský organizmus pred nervovou slabosťou a srdcovými problémami. Surové obsahujú tanín, preto sa konzumujú výhradne varené alebo pečené.
Pri kúpe gaštanov si ich dobre prezrite, či na nich nie je pleseň, na ktorú sú veľmi náchylné. Doma ich buď rýchlo spotrebujte, alebo ich uskladnite v suchej chladnej miestnosti v debničkách. Menšie množstvo si môžete zmraziť alebo gaštany spracujte na gaštanové pyré, ktoré sa dá tiež jednoducho zmraziť.
Pečené gaštany
Doma si ich môžete upiecť na panvici, v rúre sporáka alebo v mikrovlnnej rúre. Každý gaštan najprv narežte na oblej strane do kríža asi do hĺbky troch milimetrov. Gaštany v jednej vrstve uložte narezanou stranou nahor na suchý plech alebo pekáč a pečte pri teplote 200 °C asi pätnásť minút. Občas gaštanmi potraste, aby sa nepripálili. Keď sa otvoria a trocha pripečú, sú hotové. Lúpať ich treba ešte za horúca, lebo šupka po vychladnutí veľmi rýchlo tvrdne. Mikrovlnnú rúru nastavte na 600 W, vložte do nej gaštany uložené v jednej vrstve a nechajte ohrievať asi šesť minút. V rúre ich nechajte ešte ďalších 5 minút a potom olúpte.
Ako ich skladovať
Po zbere rozložte gaštany v teplej miestnosti, aby obschli, a dobre ich prezrite, či nie sú napadnuté plesňou. Sú na ňu totiž veľmi náchylné. Nasledujúci deň ich obráťte. Keď úplne vyschnú, uložte ich do pohárov medzi vrstvy piesku alebo ich môžete umiestniť v suchej chladnej miestnosti vo vzdušných debničkách či jutových vreciach. Pri správnom uchovaní v miestnosti bez mrazu vydržia až pol roka. V chladničke ich skladujte asi mesiac.
Gaštanové pyré
Asi kilogram gaštanov uvarte vo vode alebo ešte lepšie v mlieku. Varte ich asi desať minút. Potom ich zabaľte do uteráka a poriadne postláčajte, aby sa šupky rozmrvili. Očistené gaštany pomeľte na mäsovom mlynčeku. Do masy pridajte 150 g masla, 0,05 l umu a 150 g práškového cukru a dobre vymiešajte. Podávajte so šľahačkou.
