Mahónia v záhradke

Mahónia (Mahonia) z čeľade dráčovitých (Berberidaceae) má dekoratívne, tuhé, kožovité, nepárno perovito zložené listy, ktoré bývajú neodmysliteľnou súčasťou kytíc a vencov. Už tradične sa používa pri vianočnej výzdobe, ale aj pri výzdobe cintorínov. Pôvodne rástla v Severnej Amerike. Pestuje sa od roku 1823 a pomenovali ju na počesť významného amerického záhradníka Íra Bernarda M’Mahona, ktorý žil v rokoch 1775 až 1816.

Mahónie sú vždyzelené dreviny s obojpohlavnými kvetmi, organizovanými podľa čísla tri. Z oplodnených piestikov sa vyvinú dužinaté tmavomodré a osrienené bobule. Z ich šťavy sa v Severnej Amerike pripravovalo „víno“ alebo sa šťava používala na dofarbovanie pravých červených vín.

Mahónia kvitne v apríli až máji. Kvety sú na vrcholkoch vlaňajších výhonkov v krátkych vzpriamených strapcoch a majú nápadne sírovožltú farbu. Vyžaduje kyslé, vlhké pôdy a polotieň. Na slnečnom a veternom mieste listy vysychajú a v zime omŕzajú. Vysádzame len mladé 1-3 ročné rastliny. Staršie sadíme len s dobrými zeminovými balmi. Úspešnejšia je jarná výsadba.

Mahónia ako súvislý porast je vhodná aj na väčšie plochy v polotieni. Jednotlivo patrí ako doplnok do vždyzelených skupín. Zvyčajne sa pestuje na záhonoch na rezanie. Z estetického hľadiska má krásny lesklý list, ktorý sa v zime mení na ružovočervený až hnedastý. Veľmi dekoratívne sú v čase kvitnutia a keď sú obsypané plodmi.

Z celkového počtu asi 90 druhov sa 58 nachádza v Ázii a zostávajúce, ktoré sú pre nás zaujímavé, rastú v Amerike. U nás je známa vyššie opísaná mahónia cezmínolistá (Mahonia aquifolium). Je to krík vysoký približne 100 cm. Listy sú z 5 až 11 lístkov. Má žlté drevo. Je nenáročná a otužilá. Menej pestovaná je mahónia plazivá (M. repens). Má nižší vzrast a tvorí výmladky. Listy sú matné a menej pôsobivé. Mahónia Bealova (M. bealii) je vyššia ako mahónia cezmínolistá. Listy sú 30-40 cm dlhé, tuhé, modrozelené, tŕnité. Kvety sú svetložlté a voňavé.

Plody dozrievajú v júni až júli. Po zbere semená očistíme, premyjeme a hneď vysejeme alebo lepšie je ich do jari stratifikovať. Na vzduchu vysušené semená a uložené v dobre uzavretých nádobách pri teplote 1-3 °C vydržia s klíčivosťou asi 4 roky. Termín výsevu sa riadi podľa stavu stratifikovaného semena. Pri skoršom výseve môžu mladé rastlinky poškodiť neskoré mrazíky, preto ich podľa možnosti vysievame do pareniska alebo skleníka.

Očkovými odrezkami (očko s krátkym kúskom osi z vyzretých výhonkov) môžeme mahóniu rozmnožovať v auguste až septembri v skleníku alebo parenisku. Odrezky musíme poraniť dlhým rezom na opačnej strane očka, potom ho ošetríme stimulátorom a zapichujeme tak, že očko vyčnieva tesne nad substrátom. Odrezky napichané v lete a zakorenené musia prezimovať v bezmrazom prostredí pareniska alebo skleníka. Na úspešné zakorenenie má rozhodujúci význam dobre prevzdušnený substrát. Zvyknú sa používať substráty z vláknitej rašeliny a piesku (2:1 až 1:2), z rašeliny a perlitu (1:1) alebo čistého perlitu.

Mahónia plazivá tvorí výmladky, preto sa môže v obmedzenom rozsahu rozmnožovať delením. Kedysi sa rozmnožovala aj potápaním.