Slovník: K-N

Kalcióza – druh chlorózy (choroby rastlín), ktorej príčinou je nedostatok železa spôsobený nadmerným množstvom vápnika v pôde.

Kália – močaristá trváca rastlina z južnej Afriky s veľkými bielymi kvetmi; diablik etiópsky, zantedeschia; ozdobný izbový kvet s bielymi kalichovitými kvetmi.

Kalich – súhrnné označenie pre všetky zelené kališné lístky, ktoré obklopujú korunné lupienky väčšiny kvetov. Kalich chráni rozvíjajúce sa kvetné puky.

Kališné lístky – vonkajšia, často zelená časť kvetu, ktorá chráni stred kvetu a jemnejšie korunné lupienky. Pozri aj kalich a korunné lupienky.

Kalízia – druh trvácej visiacej rastliny z tropickej Južnej Ameriky; ozdobný izbový kvet.

Kalkofilný – vyhľadávajúci vápenaté pôdy; vápnomilný.

Kalkofóbny – vyhýbajúci sa vápnitým pôdam; neznášajúci vápno.

Kalóza – rôsolovitá látka, ktorá zapcháva otvory medzi sitkovicami.

Kalus – zvláštna látka, hojivé pletivo, ktoré sa vytvára na poranených miestach drevnatých rastlín.

Kalykantémia – zmena kališných lístkov na korunné lupienky.

Kalyptra – náprstkový obal vrcholu koreňa; čiapočka.

Kalyptrogén – delivé pletivo vrcholu rastlinného koreňa.

Kambium – vrstva delivých buniek podlhovastého tvaru, ktoré sa nachodia na rozhraní medzi drevitou a lykovou časťou rastlín.

Kanna – ozdobný cudzokrajný kvet zo skupiny zázvorovitých, príbuzný banánovníkom.

Kapara – kriakovitá tŕňovitá rastlina rastúca v stredozemnej oblasti.

Kapilárny efekt – stúpanie tekutiny vo vlásočniciach rastliny alebo stúpanie tekutiny v pôde, prípadne nasávanie tekutiny savým materiálom.

Karbolín – dechtový olej, destilát z čiernouhoľného alebo hnedouhoľného dechtu, používaný ako dezinfekčný a impregnačný materiál.

Karbolínovať – postrekovať stromy karbolínom.

Karfiol – druh zeleniny s veľkým jedlým bielym zdužnateným kvetom.

Karotka – druh lepšej, jemnejšej mrkvy.

Karpel – kvetný orgán vytvárajúci vajíčka; plodolist.

Karpofor – mäsitá plodnica vyšších húb.

Karpogón – samičí pohlavný orgán navrchu predĺžený v hrdielko; zárodočník.

Karpológia – náuka o rastlinných plodoch.

Karpospóra – nepohlavná spóra červených rias.

Karpoxénia – vplyv peľu na plodolisty materskej rastliny.

Kasia – tropický krík z čeľade cezalpínovitých, patriaci medzi liečivé rastliny.

Kastrácia – umelý zásah, včasné odstránenie tyčiniek, ktorým zabraňujeme samoopeleniu obojpohlavných kvetov. Používa sa pri výrobe hybridov a v šľachtiteľskej práci pri kontrolovaní krížení.

Katalpa – strom z východnej Ázie a Severnej Ameriky z čeľade bignóniovitých, ktorý sa u nás pestuje v parkoch.

Kaučukovník – druh tropického stromu, poskytujúceho kaučuk.

Kaudex – zhrubnutý orgán vzniknutý spravidla zo zhrubnutého koreňa, hypokotylu a bazálnej časti stonky.

Kauliflória – vyrastanie kvetov priamo na kmeni drevín.

Kauloid – vzpriamená alebo poliehavá nepravá os s palístkami; pabyľka.

Kaulom – výhonok.

Kávovník – tropická rastlina, ktorej plody (zrná) sa používajú na prípravu aromatického nápoja kávy.

Kavyľ – druh stepnej trávy.

Kenofytikum – novovek rastlinného sveta.

Ker – drevnatá rastlina bez kmeňa, rozkonárená od zeme. Konáriky celé drevnatejú a prežívajú niekoľko rokov.

Keralenchým – obliterované, odumreté sitkovice, ktoré tvoria často výrazne pásy, na priečnom priereze vrkočovité.

Klas – dlhé, nerozkonárené súkvetie s podobnou stavbou ako strapec. Jednotlivé kvety sú bez stopiek. Príkladom je mečík.

Kleisto – prvá časť zložených slov, obyč. odborných termínov s významom oplodnenie, samoopelivý, oplodňujúci, plod, plodový.

Kleistoantéria – čiastočná kleistogamia, oplodnenie, pri ktorom peľnice ostávajú skryté.

Kleistogameon – druh rozmnožujúci sa samoopelivo, kleistogamicky.

Kleistogamia – priebeh oplodnenia vlastným peľom, pri ktorom ostáva kvet zatvorený.

Kleistogamický – opeľujúci sa vlastným peľom; samoopelivý.

Kleistogénia – vytváranie kleistogamických kvetov.

Kleistokarpia – vytvorenie plodov v kvetoch kleistogamických, samoopelivých rastlín.

Kleistopetálny – trvalo uzavretý (o kvete).

Kleistotécium – guľovitá plodnička húb trvalo uzavretá s askami (vreckami) neusporiadanými a guľovitými alebo elipsoidnými.

Klíčenie – prvé vývinové štádium na ceste od semena k rastline, v ktorom najprv vznikne klíčenec. Klíčenie môže prebehnúť rýchlo (za štyri až šesť dní) alebo si vyžaduje týždne či dokonca mesiace. Toto obdobie je problematické: na jednej strane semeno už nie je chránené obalom, na druhej strane sa ešte nevyvinuli silné korene a listy.

Klimax – porast predstávajúci konečné štádium vo vývoji vegetácie určitého kraja.

Klívia – druh krásnej trvácej izbovej ozdobnej rastliny s dužinatými posplietanými koreňmi.

Klon – je potomstvo jednej rastliny, ktoré vzniklo nepohlavným rozmnožovaním – delením trsov, rôznymi druhmi odrezkov, štepením a podobne.

Knifolia – druh izbovej rastliny príbuznej aloe.

Koka – druh tropickej rastliny, ktorej listy obsahujú kokaín.

Kokolit – vápenatá platnička uložená v želatinóznom obale.

Kokosovník – kokosová palma.

Kolenchým – rastlinné pletivo z buniek, ktorých steny sú v rohoch zhrubnuté.

Koleoptila – obal prvých listov vyklíčených travín; vrchol vyklíčenej rastliny.

Kolienko – uzly, na ktorých listy sedia na stonke. Na týchto miestach sa pri rastlinách ako brečtan a filodendron často vytvárajú aj nové korene.

Kolokázia – druh trvalých rastlín z čeľade áronovitých.

Kolokvinta – žlto kvitnúca liečivá rastlina z čeľade tekvicovitých.

Kolumela – útvar, ktorý ostane, keď sa blanka obklopujúca výtrusnicu (sporangium) roztrhne a výtrusy (sporangiospóry) sa rozletia.

Konektív – spojivo prášnikových puzdier.

Konídie – jednobunkové spóry (výtrusy) húb hruškovitého tvaru.

Konidospóra – nepohlavný výtrus, ktorý sa tvorí na konci konidioforu.

Konifera – ihličnatý strom alebo ker.

Konvália – ozdobná záhradná rastlina.

Konvalinka – voňavá trváca 15 až 50 cm vysoká jedovatá bylina so strapcom voňavých zvončekovitých bielych krátkostopkatých kvetov.

Konzervárium – budova zariadená na prezimovanie teplomilných rastlín.

Koprofília – vlastnosť daktorých organizmov (napr. húb) vyvíjať sa na živočíšnych výkaloch.

Kopulovanie – štepenie (ovocných) stromov.

Koralica – trváca 10 až 25 cm vysoká bylina z čeľade vstavačovitých.

Kordait – vymretá skupina stromovitých až 30 m vysokých rastlín s dlhými nedelenými listami, s kvetmi v klasoch a so srdcovitými orieškovými semenami.

Koreň – väčšinou podzemná časť rastliny zakotvená v pôde, ktorá slúži na prijímanie vody a živín. Rozlišujeme hlboko a plytko zakoreňujúce rastliny.

Koreňové vlásky – najjemnejšie korienky na povrchu pokožky, ktoré sú veľmi dôležité pre prijímanie potravy.

Koreňový bal – zemný bal popretkávaný koreňmi.

Koreňový kŕčik – horný koniec koreňa, z ktorého vychádzajú výhonky a listy.

Korolantémia – zmena korunných lupienkov na tyčinky.

Koruna – do kruhu usporiadané korunné lupienky, ktoré môžu byť jednotlivé alebo zrastené.

Koruna kvetu a kalich kvetu – chránia tyčinky a piestik.

Korunné lupienky – väčšinou najnápadnejšia časť kvetu. Korunné lupienky chránia stred kvetu. Keď sú farebné, majú za úlohu prilákať opeľujúci hmyz k tyčinkám a piestikom. Korunné lupienky sa často zamieňajú za kališné lístky. Kvet môže mať veľmi málo korunných lupienkov (pri mnohých tradeskanciách sú to len tri), ale aj veľmi veľa (ako napr. ruže s plnými kvetmi). Spolu vytvárajú tzv. korunu (pozri aj kališné lístky, tyčinky, piestik, kvet a korunu).

Kosmea – záhradná ozdobná rastlina, ktorej jemný kvet pripomína kvet králika, margaréty.

Kotyledon – druh rastliny z čeľade tučnolistových; ozdobný izbový kvet.

Kozmopolit – druh rastliny, rozšírený najmenej na štyroch svetadieloch. Mnohé druhy sa takto rozšírili činnosťou človeka.

Kozmotropický – rozšírený na celom svete.

Kôra – vrstva pletiva medzi pokožkou a cievnymi zväzkami stonky (i koreňa), na rozdiel od borky “živá”, neodumretá. V nadzemných častiach väčšinou zelená.

Kribrálny – týkajúci sa lykovej časti cievneho zväzku.

Krín – druh cudzokrajnej cibuľovitej rastliny s veľkými bielymi kvetmi; ozdobný izbový kvet.

Kristáta – fasciácia stonky alebo kvetu. Hrebeňovito rozšírené orgány rastlín sa môžu využívať zámerne ako okrasný prvok. Napríklad súkvetie plemenníka, listové čepele papradí, stonky kaktusov a sukulentov.

Kríženie (hybridizácia) – pohlavné spojenie vlastností dvoch jedincov (opelenie a oplodnenie). Prirodzené je bez zásahu človeka, umelé (zámerné, kontrolované) sa používa pri šľachtení.

Krókus – lúčna alebo záhradná rastlina; šafran jarný.

Krotón – rod tropických drevín z čeľade mliečnikovitých.

Kryofilný – rastliny prispôsobené k životu v nízkych teplotách; chladnomilné.

Kryofyt – mikroskopická rastlina žijúca na chladných suchých miestach.

Kryoplanktón – mikroorganizmy žijúce vo večnom snehu (ľade).

Kryptogam – tajnosnubná rastlina.

Kryptogamia – tajnosnubnosť.

Kryptohybrid – kríženec, u ktorého sa neprejavujú znaky rodičov.

Kryptokokus – druh húb patriaci ku kvasinkám.

Kryptoméria – cudzokrajný ihličnatý strom.

Kufea – druh polokra pochádzajúci z Mexika; ozdobný izbový kvet.

Kukurica – teplomilná obilnina z čeľade tráv.

Kultivar [skratka cv. (odroda)] – rastlinná odroda pomenovaná šľachtiteľom. Názov odrody je uvedený v jednoduchých úvodzovkách za rodovým a druhovým názvom, napr. Scindapsus pictus ‘Argyraeus’.

Kutikula – blana, pokrývajúca časť povrchu buniek rastlinných i živočíšnych.

Kvet – väčšinou najnápadnejšia časť rastliny. Orgán vybavenýšpeciálnymi časťami na pohlavné rozmnožovanie. Niektoré rastliny vytvárajú kvety, ktoré majú buď samčie časti (tyčinky), alebo len samičie časti (piestik); pri väčšine rastlín sa však v jednom kvete nachádzajú samčie aj samičie pohlavné orgány. Tieto orgány sú zvyčajne obklopené pestrými korunnými lupienkami a zelenými kališnými lístkami. Begónie sú napríklad rastliny, ktorých kvety nie sú ani samčie (žiarivé korunné lupienky obklopujú tyčinky s peľom) ani samičie (veľký okrídlený semenník sedí za korunnými lupienkami).

Kvietok – malý kvietok v množstve ostatných, vytvárajúci súkvetie, napr. kvety sedmokrások sú z množstva jednotlivých kvietkov.

Kyanidín – jeden z troch antikyanidínov (pelargonidín, kyanidín a delfinidín), od ktorých závisí pestrofarebnosť kvetov a plodov.

L

Lagenária – druh okrasnej popínavej tekvice.

Lalang – vysoká ježatá tráva bujnorastúca v trópoch.

Ľalia – druh cibuľovitej rastliny; ozdobný záhradný kvet.

Ľaliovka – druh poľnej rastliny.

Ľaliovník – druh cudzokrajnej ozdobnej rastliny.

Lamina – rozšírená, väčšinou plochá časť listu; čepeľ.

Laminária – rod morských rias.

Laterálny – bočný, vyrastajúci z hlavného orgánu (stonky, koreňa).

Latex – mliečna, biela tekutina, ktorú vylučujú rozličné rastliny, ako napr. prýštec alebo figovník, keď sa porania stonky alebo kmene (pozri aj slzenie).

Látková premena – je základným prejavom živej hmoty. Organizmus neustále prijíma z vonkajšieho prostredia látky nevyhnutné pre život a vylučuje z tela produkty, ktoré vznikli po využití prijatých látok.

Leptóm – lyková časť cievneho zväzku.

Levanduľa – druh liečivej voňavej rastliny.

Liana – bylina alebo drevina zakoreňujúca sa v zemi a opierajúca sa alebo ovíjajúca sa o podklad (napr. vinič, chmeľ).

Libriform – sklerenchymatické vlákna drevovej časti cievneho zväzku (dreva).

Libroskleroid – prechodná forma sklerenchymatických útvarov medzi skleroidom a sklerenchymatickým vláknom.

Lignocelulóza – látka v zdrevnatených bunkových stenách cievnatých rastlín.

Lignum – drevo.

Ligula – blanitý výrastok v mieste prechodu listovej pošvy v listovú čepeľ; jazýček.

Lichenín – hemicelulóza obsiahnutá v stenách lišajníkov.

Lichenizmus – symbióza hubových vláken s bunkami riasy, pričom celásústava robí dojem jednotného organizmu.

Lichenológia – náuka o lišajníkoch.

Lichenový – lišajníkový.

Linda – topoľ biely.

List – orgán rastliny vyrábajúci energiu (pozri fotosyntézu). Listové úponky ako aj korunné lupienky, kališné listy a listene sú pravdepodobne premenené listy. Pri väčšine kaktusov preberajú funkciu listov výhonky.

Listene – premenené, často pestro sfarbené listy, ktoré obklopujú relatívne nenápadné kvety, ako napríklad korunným lupienkom podobné listene prýštca najkrajšieho alebo zvončekovité listene bugénviley, a lákajú opeľujúci hmyz.

Lístok – časť perovito zloženého listu (pozri aj zložené a dlaňovito zložené listy).

Listovka – čiastočne rozložené lístie, ktoré sa používa do substrátov na pestovanie rastlín, pretože obsahuje živiny a baktérie a zabezpečuje kyprú, priepustnúštruktúru pôdy. V obchode dostať listovku len zriedka, nájdeme ju však pod opadavými listnatými stromami alebo si ju môžeme vyrobiť kompostovaním opadaného lístia (pozri aj humus).

Litofyty – sú organizmy žijúce na skalnatých pôdach a skalách, napríklad lišajník.

Lobelka -druh jednoročnej až 40 cm vysokej jedovatej byliny pochádzajúcej z Ameriky, z ktorej sa zberá vňať na farmakologické účely.

Lodikula – zakrpatený vnútorný lístok v kvetoch lipnicovitých rastlín.

Lotos – druh cudzokrajnej vodnej rastliny.

Lôžko kvetné – je rozšírená horná časť kvetnej stopky. Výrazné je napríklad pri slnečnici, kde tvorí veľký disk.

Lufa – druh jednoročnej cudzokrajnej rastliny podobajúcej sa väčšej uhorke.

Ľuľok – druh poľnej liečivej byliny.

Lupina – druh kŕmnej olejnatej rastliny; vlčíbôb.

Lupulín – látka obsiahnutá v listencoch neoplodnených chmeľových šišiek.

Lykopódium – rastlina patriaca k machorastom; plavúň.

M

Macchia – vždyzelené krovinaté porasty (vavrín, myrta) v stredomorskej oblasti.

Magdalénka – druh rozličného letného, najmä včasného ovocia.

Magnólia – ozdobný cudzokrajný ker alebo strom s veľkými farbistými kvetmi.

Mahónia – rastlina s tmavými kožovitými listami a so strapcami žltých kvetov.

Majorán – jednoročná (vo svojej vlasti okolo Stredozemného mora aj trváca) drobná bylina, ktorej vňať obsahuje neobyčajne aromatický terpénový olej, takže usušená sa používa ako kuchynské korenie a vo farmaceutickom priemysle.

Makrofyl – rastlinný list (plochy 18 226 až 164 025 mm2).

Makrogaméta – väčšia z dvoch splývajúcich gamét, pravidelne samičia.

Makrogametofyt – zárodkové vrecúško kvitnúcich rastlín.

Makrospóra – väčšia (samičia), viacbunková spóra druhov, ktoré vytvárajú spóry dvoch veľkostí.

Makrospórangium – semenník kvitnúcich rastlín.

Makrosporocyt – diploidná bunka v samičom pohlavnom orgáne rastlín, z ktorej vzniká zárodkové vrecúško (materská bunka zárodkového vrecúška).

Makrospórogenéza – vývin zárodočného mieška krytosemenných rastlín.

Malakofilný – rastliny oplodňované mäkkýšmi; mäkkýšosnubné.

Malva – slez.

Malvazinka – sorta jabĺk, sliviek, ringlôt.

Malvica – dužinatý plod (napr. jablko).

Mamilárka – druh opunciovitých (kaktusovitých) rastlín.

Mandarínka – druh južného menšieho citrusového ovocia podobného pomaranču.

Mandragora – 1. cudzokrajná liečivá rastlina 2. hrubý repovitý koreň tejto rastliny (pripomínajúci tvarom ľudskú postavu), pokladaný v stredoveku za čarodejný.

Mangifera – mangovník.

Mangostana – strom z čeľade ľubovníkovitých, rastúci v tropickej Ázii a dávajúci lahodné, voňavé ovocie v podobe vínovočervených bobúľ veľkosti pomaranča.

Mangovník – strom s guľovitými alebo vajcovitými, príp. obráteno hruškovitými plodmi (mango), rastúci v tropických oblastiach.

Mangrova – stromovitá alebo krovitá vegetácia na močaristom pobreží tropických morí.

Maniok – tropický ker so škrobovitými hľuzami.

Maquis – hustý krovitý stredozemný porast; macchia.

Maranta – americká tropická rastlina pestovaná na účely potravinárske a lekárske.

Maraska – druh dalmátskej višne.

Matapolo – cudzopasná rastlina žijúca na kmeňoch mohutných stromov v brazílskych pralesoch.

Materská rastlina – je rastlina vybraná pri šľachtení pre svoju kvalitu ako základ na ďalšie vegetatívne i generatívne rozmnožovanie alebo kríženie.

Mäkký odrezok – z výhonku, ktorý je o niečo tvrdší a viac zdrevnatený.

Mäta – voňavá lúčna rastlina.

Mediána – rovina položená materskou osou a osou listu alebo postrannej vetvy.

Megaspórangium – semenník kvitnúcich rastlín.

Megasporogenéza – vývin zárodočného mieška krytosemenných rastlín.

Megatermný – rastliny vlhkých, tropických pásiem s neporušenou vegetáciou.

Mechanomorfóza – zmena tvaru rastlinných orgánov pôsobením vonkajších silových činiteľov (tlaku, ťahu a pod.).

Melón – tekvicovitá rastlina so sladkými plodmi guľovitého tvaru; dyňa.

Mentorovať – usmerňovať prostredníctvom šľachteného vrúbľa nové hybridy.

Meringia – jednoročná alebo dvojročná riedko trsnatá bylina asi 10 až 30 cm vysoká s jednoduchými vajcovito kopijovitými listami.

Meristém – pletivo z buniek schopných delenia.

Metablastém – chlpovitý výrastok z pokožky rastlín.

Metaderma – zhrubnuté pretiahnuté bunky, nahrádzajúce korok, so stenami impregnovanými tmavohnedým farbivom.

Metadermizácia – impregnácia pokožkových buniek niektorých koreňov hnedými látkami.

Metagýnia – dozrievanie samčích kvetov pred samičími v jednopohlavných kvetoch.

Metakutizácia – zdrevnatenie bunkových stien na konci koreňov.

Metaxylén – neskôr sa vyvíjajúca časť primárneho dreva v cievnom zväzku.

Metlina – rozkonárené súkvetie, ktorého každá časť nesie viac stopkatých kvetov, ako napr. orgován a väčšina tráv (pozri aj súkvetie).

Mezokarp – stredná vrstva trojvrstvového oplodia; stredné oplodie.

Mezoterm – rastlina teplých oblastí mierneho klimatického pásma.

Mezotermný – rastlina, ktorá vyžaduje priemernú ročnú teplotu 15 až 20 °C.

Migrácia – rozširovanie rastlín z miesta ich vzniku na nové miesta.

Mikroflóra – drobné rastlinstvo, mikroskopická flóra (op. makroflóra).

Mikrogaméta – samčia pohlavná bunka (obyč. menšia ako samičia).

Mikropyle – peľový vchod.

Mikrospóra – vírivý (samčí) výtrus.

Mikrosporocyt – bunka, z ktorej sa vyvíja peľové zrno; materská peľová bunka.

Mikrosporogenéza – tvorba spórov v prašníkoch krytosemenných rastlín.

Mikroterm – rastlina chladného mierneho pásma.

Miktón – skupina organizmov vzniknutá vzájomným krížením dvoch alebo viacerých druhov, ktorej jedince sú plodné navzájom i s rodičovskými formami.

Mimóza – druh ozdobnej cudzokrajnej rastliny; citlivka.

Minigladiola – druh gladioly malého vzrastu.

Mirabela i mirabelka – 1. druh slivky 2. guľaté voskovožlté ovocie tohto stromu.

Mišpuľa – 1. druh jabloňovitého stromu 2. plod tohto stromu podobný drobnému jabĺčku.

Monécia – výskyt samčích a samičích jednopohlavných kvetov na tom istom jedincovi; jednodomosť.

Monília – druh cudzopasnej huby na ovocných stromoch.

Monilióza – choroba ovocných stromov spôsobená moníliou a zapríčiňujúca hnilobu plodov.

Monokarpický – ktorý kvitne iba raz a po odkvitnutí hynie.

Monokarpium – plod tvorený jediným plodolistom.

Monoklínia – obojpohlavnosť kvetov.

Monopódium – jednoosové rozkonárenie.

Monostýlia – výskyt jedinej čnelky v kvete.

Monstrózny – abnormálny, nepravidelný rast stonky.

Montbrecia – rod juhoafrických rastlín z čeľade kosatcovitých, ktorého druhy sa pestujú ako ozdobné kvety v záhradách.

Moruľa – plod moruše.

Moruša – 1. listnatý strom alebo ker, listami ktorého sa živí hodvábnik morušový 2. plod (ovocie) tohto stromu.

Mramorovitosť – choroba listov alebo kvetov.

Mulčovať – pokrývať skyprenú pôdu okolo rastlín organickými látkami (hnojom, rašelinou a pod.), aby sa udržala vlaha.

Mungo – drobnosemenná fazuľa, ktorá sa pestuje najmä vo východnej Ázii.

Muškát – druh ozdobného kvetu; pelargónia.

Muškátka – druh hrušky.

Muškátovník – tropický strom poskytujúci muškátový kvet a muškátové oriešky.

Mutácia – náhla dedičná zmena organizmu. Vzniká spontánne v prírode alebo sa vyvoláva umelo. Zmeniť sa môžu morfologické znaky i fyziologické vlastnosti organizmu.

Mutagény – chemické biologické látky, fyzikálne faktory, ktoré môžu vyvolať mutáciu. Mutáciou vznikli mnohé známe odrody jabloní, napríklad Jonathan, James Grieve, klony hrušiek s červeným plodom, ako Williamsova a Clappova.

Mutant – odlišný organizmus, jedinec, ktorý vznikol mutáciou.

Mycélium – podhubie.

Mykoríza – spolužitie koreňov daktorých drevín alebo bylín s hubovitými vláknami (hýfami).

Myrikovka – ker alebo poloker 50 až 250 cm vysoký s priamymi prútovými konármi, ktoré sú porastené úzkymi kopijovitými sivozelenými bodkovanými listami.

Myrmekochória – rozširovanie rastlinných semien mravcami.

Myrobalán i myrobolán – slivka višňoplodá.

Myrta – druh ozdobného kríka z oblasti Stredomoria.

N

Náchylnosť – opak odolnosti. Živočích alebo rastlina sa ľahko nakazia a sú poškodené infekčnou chorobou alebo jedom.

Nanocysta – zhluk drobulinkých spór vzniknutých rýchlym rytmom delenia.

Narcis – ozdobná, bielo alebo žlto kvitnúca rastlina.

Nard – druh rastliny; valeriána.

Nastia – pohyb rastlín vyvolaný najčastejšie chemickým podráždením, dotykom alebo svetlom (napr. ranným svitaním).

Nefrolepis – druh okrasného tropického papradia.

Nektárinka – 1. kríženec marhúľ a broskýň; mutácia broskyne 2. plod tohto stromu (úplne hladký – bez chĺpkov).

Nektárium – kvetná časť vylučujúca sladkú šťavu, nektár; medník; nektárnik.

Nematoplast – tyčinkovitý útvar v plazme daktorých rastlinných buniek.

Neofyt – naturalizovaná rastlina, zdanlivo patriaca do divej domácej flóry.

Neutrofília – vlastnosť rastlín vyžadujúca pôdy s neutrálnou reakciou.

Nitka – nitka nesúca peľnicu. Obidve spolu tvoria tyčinku. Nitky zvyčajne stoja tesne vedľa seba v strede kvetu, ako napríklad pri mučenke (pozri aj anteru).

Nitrofyt – rastlina vyžadujúca pôdu bohatú na dusikaté látky.

Nódium – steblové kolienko; uzol.

Nopál – druh kaktusu.

Notogamia -opelenie medzi kvetmi rôznych odrôd tej istej rastliny.

Nutricizmus – spolužitie rastlín s hubami, ktoré si navzájom vymieňajú živiny; mykoríza.

Nyktinastia – spánkový pohyb.