Kalcióza – druh chlorózy (choroby rastlín), ktorej príčinou je nedostatok železa spôsobený nadmerným množstvom vápnika v pôde.
Kália – močaristá trváca rastlina z južnej Afriky s veľkými bielymi kvetmi; diablik etiópsky, zantedeschia; ozdobný izbový kvet s bielymi kalichovitými kvetmi.
Kalich – súhrnné označenie pre všetky zelené kališné lístky, ktoré obklopujú korunné lupienky väčšiny kvetov. Kalich chráni rozvíjajúce sa kvetné puky.
Kališné lístky – vonkajšia, často zelená časť kvetu, ktorá chráni stred kvetu a jemnejšie korunné lupienky. Pozri aj kalich a korunné lupienky.
Kalízia – druh trvácej visiacej rastliny z tropickej Južnej Ameriky; ozdobný izbový kvet.
Kalkofilný – vyhľadávajúci vápenaté pôdy; vápnomilný.
Kalkofóbny – vyhýbajúci sa vápnitým pôdam; neznášajúci vápno.
Kalóza – rôsolovitá látka, ktorá zapcháva otvory medzi sitkovicami.
Kalus – zvláštna látka, hojivé pletivo, ktoré sa vytvára na poranených miestach drevnatých rastlín.
Kalykantémia – zmena kališných lístkov na korunné lupienky.
Kalyptra – náprstkový obal vrcholu koreňa; čiapočka.
Kalyptrogén – delivé pletivo vrcholu rastlinného koreňa.
Kambium – vrstva delivých buniek podlhovastého tvaru, ktoré sa nachodia na rozhraní medzi drevitou a lykovou časťou rastlín.
Kanna – ozdobný cudzokrajný kvet zo skupiny zázvorovitých, príbuzný banánovníkom.
Kapara – kriakovitá tŕňovitá rastlina rastúca v stredozemnej oblasti.
Kapilárny efekt – stúpanie tekutiny vo vlásočniciach rastliny alebo stúpanie tekutiny v pôde, prípadne nasávanie tekutiny savým materiálom.
Karbolín – dechtový olej, destilát z čiernouhoľného alebo hnedouhoľného dechtu, používaný ako dezinfekčný a impregnačný materiál.
Karbolínovať – postrekovať stromy karbolínom.
Karfiol – druh zeleniny s veľkým jedlým bielym zdužnateným kvetom.
Karotka – druh lepšej, jemnejšej mrkvy.
Karpel – kvetný orgán vytvárajúci vajíčka; plodolist.
Karpofor – mäsitá plodnica vyšších húb.
Karpogón – samičí pohlavný orgán navrchu predĺžený v hrdielko; zárodočník.
Karpológia – náuka o rastlinných plodoch.
Karpospóra – nepohlavná spóra červených rias.
Karpoxénia – vplyv peľu na plodolisty materskej rastliny.
Kasia – tropický krík z čeľade cezalpínovitých, patriaci medzi liečivé rastliny.
Kastrácia – umelý zásah, včasné odstránenie tyčiniek, ktorým zabraňujeme samoopeleniu obojpohlavných kvetov. Používa sa pri výrobe hybridov a v šľachtiteľskej práci pri kontrolovaní krížení.
Katalpa – strom z východnej Ázie a Severnej Ameriky z čeľade bignóniovitých, ktorý sa u nás pestuje v parkoch.
Kaučukovník – druh tropického stromu, poskytujúceho kaučuk.
Kaudex – zhrubnutý orgán vzniknutý spravidla zo zhrubnutého koreňa, hypokotylu a bazálnej časti stonky.
Kauliflória – vyrastanie kvetov priamo na kmeni drevín.
Kauloid – vzpriamená alebo poliehavá nepravá os s palístkami; pabyľka.
Kaulom – výhonok.
Kávovník – tropická rastlina, ktorej plody (zrná) sa používajú na prípravu aromatického nápoja kávy.
Kavyľ – druh stepnej trávy.
Kenofytikum – novovek rastlinného sveta.
Ker – drevnatá rastlina bez kmeňa, rozkonárená od zeme. Konáriky celé drevnatejú a prežívajú niekoľko rokov.
Keralenchým – obliterované, odumreté sitkovice, ktoré tvoria často výrazne pásy, na priečnom priereze vrkočovité.
Klas – dlhé, nerozkonárené súkvetie s podobnou stavbou ako strapec. Jednotlivé kvety sú bez stopiek. Príkladom je mečík.
Kleisto – prvá časť zložených slov, obyč. odborných termínov s významom oplodnenie, samoopelivý, oplodňujúci, plod, plodový.
Kleistoantéria – čiastočná kleistogamia, oplodnenie, pri ktorom peľnice ostávajú skryté.
Kleistogameon – druh rozmnožujúci sa samoopelivo, kleistogamicky.
Kleistogamia – priebeh oplodnenia vlastným peľom, pri ktorom ostáva kvet zatvorený.
Kleistogamický – opeľujúci sa vlastným peľom; samoopelivý.
Kleistogénia – vytváranie kleistogamických kvetov.
Kleistokarpia – vytvorenie plodov v kvetoch kleistogamických, samoopelivých rastlín.
Kleistopetálny – trvalo uzavretý (o kvete).
Kleistotécium – guľovitá plodnička húb trvalo uzavretá s askami (vreckami) neusporiadanými a guľovitými alebo elipsoidnými.
Klíčenie – prvé vývinové štádium na ceste od semena k rastline, v ktorom najprv vznikne klíčenec. Klíčenie môže prebehnúť rýchlo (za štyri až šesť dní) alebo si vyžaduje týždne či dokonca mesiace. Toto obdobie je problematické: na jednej strane semeno už nie je chránené obalom, na druhej strane sa ešte nevyvinuli silné korene a listy.
Klimax – porast predstávajúci konečné štádium vo vývoji vegetácie určitého kraja.
Klívia – druh krásnej trvácej izbovej ozdobnej rastliny s dužinatými posplietanými koreňmi.
Klon – je potomstvo jednej rastliny, ktoré vzniklo nepohlavným rozmnožovaním – delením trsov, rôznymi druhmi odrezkov, štepením a podobne.
Knifolia – druh izbovej rastliny príbuznej aloe.
Koka – druh tropickej rastliny, ktorej listy obsahujú kokaín.
Kokolit – vápenatá platnička uložená v želatinóznom obale.
Kokosovník – kokosová palma.
Kolenchým – rastlinné pletivo z buniek, ktorých steny sú v rohoch zhrubnuté.
Koleoptila – obal prvých listov vyklíčených travín; vrchol vyklíčenej rastliny.
Kolienko – uzly, na ktorých listy sedia na stonke. Na týchto miestach sa pri rastlinách ako brečtan a filodendron často vytvárajú aj nové korene.
Kolokázia – druh trvalých rastlín z čeľade áronovitých.
Kolokvinta – žlto kvitnúca liečivá rastlina z čeľade tekvicovitých.
Kolumela – útvar, ktorý ostane, keď sa blanka obklopujúca výtrusnicu (sporangium) roztrhne a výtrusy (sporangiospóry) sa rozletia.
Konektív – spojivo prášnikových puzdier.
Konídie – jednobunkové spóry (výtrusy) húb hruškovitého tvaru.
Konidospóra – nepohlavný výtrus, ktorý sa tvorí na konci konidioforu.
Konifera – ihličnatý strom alebo ker.
Konvália – ozdobná záhradná rastlina.
Konvalinka – voňavá trváca 15 až 50 cm vysoká jedovatá bylina so strapcom voňavých zvončekovitých bielych krátkostopkatých kvetov.
Konzervárium – budova zariadená na prezimovanie teplomilných rastlín.
Koprofília – vlastnosť daktorých organizmov (napr. húb) vyvíjať sa na živočíšnych výkaloch.
Kopulovanie – štepenie (ovocných) stromov.
Koralica – trváca 10 až 25 cm vysoká bylina z čeľade vstavačovitých.
Kordait – vymretá skupina stromovitých až 30 m vysokých rastlín s dlhými nedelenými listami, s kvetmi v klasoch a so srdcovitými orieškovými semenami.
Koreň – väčšinou podzemná časť rastliny zakotvená v pôde, ktorá slúži na prijímanie vody a živín. Rozlišujeme hlboko a plytko zakoreňujúce rastliny.
Koreňové vlásky – najjemnejšie korienky na povrchu pokožky, ktoré sú veľmi dôležité pre prijímanie potravy.
Koreňový bal – zemný bal popretkávaný koreňmi.
Koreňový kŕčik – horný koniec koreňa, z ktorého vychádzajú výhonky a listy.
Korolantémia – zmena korunných lupienkov na tyčinky.
Koruna – do kruhu usporiadané korunné lupienky, ktoré môžu byť jednotlivé alebo zrastené.
Koruna kvetu a kalich kvetu – chránia tyčinky a piestik.
Korunné lupienky – väčšinou najnápadnejšia časť kvetu. Korunné lupienky chránia stred kvetu. Keď sú farebné, majú za úlohu prilákať opeľujúci hmyz k tyčinkám a piestikom. Korunné lupienky sa často zamieňajú za kališné lístky. Kvet môže mať veľmi málo korunných lupienkov (pri mnohých tradeskanciách sú to len tri), ale aj veľmi veľa (ako napr. ruže s plnými kvetmi). Spolu vytvárajú tzv. korunu (pozri aj kališné lístky, tyčinky, piestik, kvet a korunu).
Kosmea – záhradná ozdobná rastlina, ktorej jemný kvet pripomína kvet králika, margaréty.
Kotyledon – druh rastliny z čeľade tučnolistových; ozdobný izbový kvet.
Kozmopolit – druh rastliny, rozšírený najmenej na štyroch svetadieloch. Mnohé druhy sa takto rozšírili činnosťou človeka.
Kozmotropický – rozšírený na celom svete.
Kôra – vrstva pletiva medzi pokožkou a cievnymi zväzkami stonky (i koreňa), na rozdiel od borky „živá“, neodumretá. V nadzemných častiach väčšinou zelená.
Kribrálny – týkajúci sa lykovej časti cievneho zväzku.
Krín – druh cudzokrajnej cibuľovitej rastliny s veľkými bielymi kvetmi; ozdobný izbový kvet.
Kristáta – fasciácia stonky alebo kvetu. Hrebeňovito rozšírené orgány rastlín sa môžu využívať zámerne ako okrasný prvok. Napríklad súkvetie plemenníka, listové čepele papradí, stonky kaktusov a sukulentov.
Kríženie (hybridizácia) – pohlavné spojenie vlastností dvoch jedincov (opelenie a oplodnenie). Prirodzené je bez zásahu človeka, umelé (zámerné, kontrolované) sa používa pri šľachtení.
Krókus – lúčna alebo záhradná rastlina; šafran jarný.
Krotón – rod tropických drevín z čeľade mliečnikovitých.
Kryofilný – rastliny prispôsobené k životu v nízkych teplotách; chladnomilné.
Kryofyt – mikroskopická rastlina žijúca na chladných suchých miestach.
Kryoplanktón – mikroorganizmy žijúce vo večnom snehu (ľade).
Kryptogam – tajnosnubná rastlina.
Kryptogamia – tajnosnubnosť.
Kryptohybrid – kríženec, u ktorého sa neprejavujú znaky rodičov.
Kryptokokus – druh húb patriaci ku kvasinkám.
Kryptoméria – cudzokrajný ihličnatý strom.
Kufea – druh polokra pochádzajúci z Mexika; ozdobný izbový kvet.
Kukurica – teplomilná obilnina z čeľade tráv.
Kultivar [skratka cv. (odroda)] – rastlinná odroda pomenovaná šľachtiteľom. Názov odrody je uvedený v jednoduchých úvodzovkách za rodovým a druhovým názvom, napr. Scindapsus pictus ‚Argyraeus‘.
Kutikula – blana, pokrývajúca časť povrchu buniek rastlinných i živočíšnych.
Kvet – väčšinou najnápadnejšia časť rastliny. Orgán vybavenýšpeciálnymi časťami na pohlavné rozmnožovanie. Niektoré rastliny vytvárajú kvety, ktoré majú buď samčie časti (tyčinky), alebo len samičie časti (piestik); pri väčšine rastlín sa však v jednom kvete nachádzajú samčie aj samičie pohlavné orgány. Tieto orgány sú zvyčajne obklopené pestrými korunnými lupienkami a zelenými kališnými lístkami. Begónie sú napríklad rastliny, ktorých kvety nie sú ani samčie (žiarivé korunné lupienky obklopujú tyčinky s peľom) ani samičie (veľký okrídlený semenník sedí za korunnými lupienkami).
Kvietok – malý kvietok v množstve ostatných, vytvárajúci súkvetie, napr. kvety sedmokrások sú z množstva jednotlivých kvietkov.
Kyanidín – jeden z troch antikyanidínov (pelargonidín, kyanidín a delfinidín), od ktorých závisí pestrofarebnosť kvetov a plodov.
L
Lagenária – druh okrasnej popínavej tekvice.
Lalang – vysoká ježatá tráva bujnorastúca v trópoch.
Ľalia – druh cibuľovitej rastliny; ozdobný záhradný kvet.
Ľaliovka – druh poľnej rastliny.
Ľaliovník – druh cudzokrajnej ozdobnej rastliny.
Lamina – rozšírená, väčšinou plochá časť listu; čepeľ.
Laminária – rod morských rias.
Laterálny – bočný, vyrastajúci z hlavného orgánu (stonky, koreňa).
Latex – mliečna, biela tekutina, ktorú vylučujú rozličné rastliny, ako napr. prýštec alebo figovník, keď sa porania stonky alebo kmene (pozri aj slzenie).
Látková premena – je základným prejavom živej hmoty. Organizmus neustále prijíma z vonkajšieho prostredia látky nevyhnutné pre život a vylučuje z tela produkty, ktoré vznikli po využití prijatých látok.
Leptóm – lyková časť cievneho zväzku.
Levanduľa – druh liečivej voňavej rastliny.
Liana – bylina alebo drevina zakoreňujúca sa v zemi a opierajúca sa alebo ovíjajúca sa o podklad (napr. vinič, chmeľ).
Libriform – sklerenchymatické vlákna drevovej časti cievneho zväzku (dreva).
Libroskleroid – prechodná forma sklerenchymatických útvarov medzi skleroidom a sklerenchymatickým vláknom.
Lignocelulóza – látka v zdrevnatených bunkových stenách cievnatých rastlín.
Lignum – drevo.
Ligula – blanitý výrastok v mieste prechodu listovej pošvy v listovú čepeľ; jazýček.
Lichenín – hemicelulóza obsiahnutá v stenách lišajníkov.
Lichenizmus – symbióza hubových vláken s bunkami riasy, pričom celásústava robí dojem jednotného organizmu.
Lichenológia – náuka o lišajníkoch.
Lichenový – lišajníkový.
Linda – topoľ biely.
List – orgán rastliny vyrábajúci energiu (pozri fotosyntézu). Listové úponky ako aj korunné lupienky, kališné listy a listene sú pravdepodobne premenené listy. Pri väčšine kaktusov preberajú funkciu listov výhonky.
Listene – premenené, často pestro sfarbené listy, ktoré obklopujú relatívne nenápadné kvety, ako napríklad korunným lupienkom podobné listene prýštca najkrajšieho alebo zvončekovité listene bugénviley, a lákajú opeľujúci hmyz.
Lístok – časť perovito zloženého listu (pozri aj zložené a dlaňovito zložené listy).
Listovka – čiastočne rozložené lístie, ktoré sa používa do substrátov na pestovanie rastlín, pretože obsahuje živiny a baktérie a zabezpečuje kyprú, priepustnúštruktúru pôdy. V obchode dostať listovku len zriedka, nájdeme ju však pod opadavými listnatými stromami alebo si ju môžeme vyrobiť kompostovaním opadaného lístia (pozri aj humus).
Litofyty – sú organizmy žijúce na skalnatých pôdach a skalách, napríklad lišajník.
Lobelka -druh jednoročnej až 40 cm vysokej jedovatej byliny pochádzajúcej z Ameriky, z ktorej sa zberá vňať na farmakologické účely.
Lodikula – zakrpatený vnútorný lístok v kvetoch lipnicovitých rastlín.
Lotos – druh cudzokrajnej vodnej rastliny.
Lôžko kvetné – je rozšírená horná časť kvetnej stopky. Výrazné je napríklad pri slnečnici, kde tvorí veľký disk.
Lufa – druh jednoročnej cudzokrajnej rastliny podobajúcej sa väčšej uhorke.
Ľuľok – druh poľnej liečivej byliny.
Lupina – druh kŕmnej olejnatej rastliny; vlčíbôb.
Lupulín – látka obsiahnutá v listencoch neoplodnených chmeľových šišiek.
Lykopódium – rastlina patriaca k machorastom; plavúň.
M
Macchia – vždyzelené krovinaté porasty (vavrín, myrta) v stredomorskej oblasti.
Magdalénka – druh rozličného letného, najmä včasného ovocia.
Magnólia – ozdobný cudzokrajný ker alebo strom s veľkými farbistými kvetmi.
Mahónia – rastlina s tmavými kožovitými listami a so strapcami žltých kvetov.
Majorán – jednoročná (vo svojej vlasti okolo Stredozemného mora aj trváca) drobná bylina, ktorej vňať obsahuje neobyčajne aromatický terpénový olej, takže usušená sa používa ako kuchynské korenie a vo farmaceutickom priemysle.
Makrofyl – rastlinný list (plochy 18 226 až 164 025 mm2).
Makrogaméta – väčšia z dvoch splývajúcich gamét, pravidelne samičia.
Makrogametofyt – zárodkové vrecúško kvitnúcich rastlín.
Makrospóra – väčšia (samičia), viacbunková spóra druhov, ktoré vytvárajú spóry dvoch veľkostí.
Makrospórangium – semenník kvitnúcich rastlín.
Makrosporocyt – diploidná bunka v samičom pohlavnom orgáne rastlín, z ktorej vzniká zárodkové vrecúško (materská bunka zárodkového vrecúška).
Makrospórogenéza – vývin zárodočného mieška krytosemenných rastlín.
Malakofilný – rastliny oplodňované mäkkýšmi; mäkkýšosnubné.
Malva – slez.
Malvazinka – sorta jabĺk, sliviek, ringlôt.
Malvica – dužinatý plod (napr. jablko).
Mamilárka – druh opunciovitých (kaktusovitých) rastlín.
Mandarínka – druh južného menšieho citrusového ovocia podobného pomaranču.
Mandragora – 1. cudzokrajná liečivá rastlina 2. hrubý repovitý koreň tejto rastliny (pripomínajúci tvarom ľudskú postavu), pokladaný v stredoveku za čarodejný.
Mangifera – mangovník.
Mangostana – strom z čeľade ľubovníkovitých, rastúci v tropickej Ázii a dávajúci lahodné, voňavé ovocie v podobe vínovočervených bobúľ veľkosti pomaranča.
Mangovník – strom s guľovitými alebo vajcovitými, príp. obráteno hruškovitými plodmi (mango), rastúci v tropických oblastiach.
Mangrova – stromovitá alebo krovitá vegetácia na močaristom pobreží tropických morí.
Maniok – tropický ker so škrobovitými hľuzami.
Maquis – hustý krovitý stredozemný porast; macchia.
Maranta – americká tropická rastlina pestovaná na účely potravinárske a lekárske.
Maraska – druh dalmátskej višne.
Matapolo – cudzopasná rastlina žijúca na kmeňoch mohutných stromov v brazílskych pralesoch.
Materská rastlina – je rastlina vybraná pri šľachtení pre svoju kvalitu ako základ na ďalšie vegetatívne i generatívne rozmnožovanie alebo kríženie.
Mäkký odrezok – z výhonku, ktorý je o niečo tvrdší a viac zdrevnatený.
Mäta – voňaválúčna rastlina.
Mediána – rovina položená materskou osou a osou listu alebo postrannej vetvy.
Megaspórangium – semenník kvitnúcich rastlín.
Megasporogenéza – vývin zárodočného mieška krytosemenných rastlín.
Megatermný – rastliny vlhkých, tropických pásiem s neporušenou vegetáciou.
Mechanomorfóza – zmena tvaru rastlinných orgánov pôsobením vonkajších silových činiteľov (tlaku, ťahu a pod.).
Melón – tekvicovitá rastlina so sladkými plodmi guľovitého tvaru; dyňa.
Mentorovať – usmerňovať prostredníctvom šľachteného vrúbľa nové hybridy.
Meringia – jednoročná alebo dvojročná riedko trsnatá bylina asi 10 až 30 cm vysoká s jednoduchými vajcovito kopijovitými listami.
Meristém – pletivo z buniek schopných delenia.
Metablastém – chlpovitý výrastok z pokožky rastlín.
Metaderma – zhrubnuté pretiahnuté bunky, nahrádzajúce korok, so stenami impregnovanými tmavohnedým farbivom.
Metadermizácia – impregnácia pokožkových buniek niektorých koreňov hnedými látkami.
Metagýnia – dozrievanie samčích kvetov pred samičími v jednopohlavných kvetoch.
Metakutizácia – zdrevnatenie bunkových stien na konci koreňov.
Metaxylén – neskôr sa vyvíjajúca časť primárneho dreva v cievnom zväzku.
Metlina – rozkonárené súkvetie, ktorého každá časť nesie viac stopkatých kvetov, ako napr. orgován a väčšina tráv (pozri aj súkvetie).
Mezokarp – stredná vrstva trojvrstvového oplodia; stredné oplodie.
Mezoterm – rastlina teplých oblastí mierneho klimatického pásma.
Mezotermný – rastlina, ktorá vyžaduje priemernú ročnú teplotu 15 až 20 °C.
Migrácia – rozširovanie rastlín z miesta ich vzniku na nové miesta.
Mikroflóra – drobné rastlinstvo, mikroskopická flóra (op. makroflóra).
Mikrogaméta – samčia pohlavná bunka (obyč. menšia ako samičia).
Mikropyle – peľový vchod.
Mikrospóra – vírivý (samčí) výtrus.
Mikrosporocyt – bunka, z ktorej sa vyvíja peľové zrno; materská peľová bunka.
Mikrosporogenéza – tvorba spórov v prašníkoch krytosemenných rastlín.
Mikroterm – rastlina chladného mierneho pásma.
Miktón – skupina organizmov vzniknutá vzájomným krížením dvoch alebo viacerých druhov, ktorej jedince sú plodné navzájom i s rodičovskými formami.
Mimóza – druh ozdobnej cudzokrajnej rastliny; citlivka.
Minigladiola – druh gladioly malého vzrastu.
Mirabela i mirabelka – 1. druh slivky 2. guľaté voskovožlté ovocie tohto stromu.
Mišpuľa – 1. druh jabloňovitého stromu 2. plod tohto stromu podobný drobnému jabĺčku.
Monécia – výskyt samčích a samičích jednopohlavných kvetov na tom istom jedincovi; jednodomosť.
Monília – druh cudzopasnej huby na ovocných stromoch.
Monilióza – choroba ovocných stromov spôsobená moníliou a zapríčiňujúca hnilobu plodov.
Monokarpický – ktorý kvitne iba raz a po odkvitnutí hynie.
Monokarpium – plod tvorený jediným plodolistom.
Monoklínia – obojpohlavnosť kvetov.
Monopódium – jednoosové rozkonárenie.
Monostýlia – výskyt jedinej čnelky v kvete.
Monstrózny – abnormálny, nepravidelný rast stonky.
Montbrecia – rod juhoafrických rastlín z čeľade kosatcovitých, ktorého druhy sa pestujú ako ozdobné kvety v záhradách.
Moruľa – plod moruše.
Moruša – 1. listnatý strom alebo ker, listami ktorého sa živí hodvábnik morušový 2. plod (ovocie) tohto stromu.
Mramorovitosť – choroba listov alebo kvetov.
Mulčovať – pokrývať skyprenú pôdu okolo rastlín organickými látkami (hnojom, rašelinou a pod.), aby sa udržala vlaha.
Mungo – drobnosemenná fazuľa, ktorá sa pestuje najmä vo východnej Ázii.
Muškát – druh ozdobného kvetu; pelargónia.
Muškátka – druh hrušky.
Muškátovník – tropický strom poskytujúci muškátový kvet a muškátové oriešky.
Mutácia – náhla dedičná zmena organizmu. Vzniká spontánne v prírode alebo sa vyvoláva umelo. Zmeniť sa môžu morfologické znaky i fyziologické vlastnosti organizmu.
Mutagény – chemické biologické látky, fyzikálne faktory, ktoré môžu vyvolať mutáciu. Mutáciou vznikli mnohé známe odrody jabloní, napríklad Jonathan, James Grieve, klony hrušiek s červeným plodom, ako Williamsova a Clappova.
Mutant – odlišný organizmus, jedinec, ktorý vznikol mutáciou.
Mycélium – podhubie.
Mykoríza – spolužitie koreňov daktorých drevín alebo bylín s hubovitými vláknami (hýfami).
Myrikovka – ker alebo poloker 50 až 250 cm vysoký s priamymi prútovými konármi, ktoré sú porastené úzkymi kopijovitými sivozelenými bodkovanými listami.
Myrmekochória – rozširovanie rastlinných semien mravcami.
Myrobalán i myrobolán – slivka višňoplodá.
Myrta – druh ozdobného kríka z oblasti Stredomoria.
N
Náchylnosť – opak odolnosti. Živočích alebo rastlina sa ľahko nakazia a sú poškodené infekčnou chorobou alebo jedom.
Nanocysta – zhluk drobulinkých spór vzniknutých rýchlym rytmom delenia.
Narcis – ozdobná, bielo alebo žlto kvitnúca rastlina.
Nard – druh rastliny; valeriána.
Nastia – pohyb rastlín vyvolaný najčastejšie chemickým podráždením, dotykom alebo svetlom (napr. ranným svitaním).
Nefrolepis – druh okrasného tropického papradia.
Nektárinka – 1. kríženec marhúľ a broskýň; mutácia broskyne 2. plod tohto stromu (úplne hladký – bez chĺpkov).
Nektárium – kvetná časť vylučujúca sladkú šťavu, nektár; medník; nektárnik.
Nematoplast – tyčinkovitý útvar v plazme daktorých rastlinných buniek.
Neofyt – naturalizovaná rastlina, zdanlivo patriaca do divej domácej flóry.
Neutrofília – vlastnosť rastlín vyžadujúca pôdy s neutrálnou reakciou.
Nitka – nitka nesúca peľnicu. Obidve spolu tvoria tyčinku. Nitky zvyčajne stoja tesne vedľa seba v strede kvetu, ako napríklad pri mučenke (pozri aj anteru).
Nitrofyt – rastlina vyžadujúca pôdu bohatú na dusikaté látky.
Nódium – steblové kolienko; uzol.
Nopál – druh kaktusu.
Notogamia -opelenie medzi kvetmi rôznych odrôd tej istej rastliny.
Nutricizmus – spolužitie rastlín s hubami, ktoré si navzájom vymieňajú živiny; mykoríza.
Nyktinastia – spánkový pohyb.
