Obdobie pokoja – obdobie v rámci ročného cyklu, počas ktorého by rastlina mala odpočívať a vytvárať len málo alebo nijaké listy a korene.
Obilniny – rastliny z čeľade tráv, ktoré sa pestujú ako potrava, napr. pšenica a jačmeň (pozri aj trávu).
Odnož – rastlinky, ktoré sa vyvíjajú na báze materskej rastliny (na rozmnožovanie) a možno ich oddeliť.
Odroda – (pozri kultivar).
Oidium – druh choroby viniča; biela pleseň.
Oinovatenie – (pozri inoväť).
Okolík – súkvetie s jednotlivými, z jedného bodu vybiehajúcimi kvetnými stopkami. Príkladom sú muškáty a hortenzie. Pozri aj súkvetie.
Okrajové tŕne – tŕne usporiadané po obvode areoly.
Oleander – druh nenáročného ozdobného kra pochádzajúceho zo Stredomoria.
Oleum – olej.
Oligoandria – výskyt malého počtu tyčiniek v kvete.
Oliva – 1. cudzokrajný strom alebo ker 2. jeho plod obsahujúci olej.
Ombrofil – rastlina žijúca výlučne na tienistých miestach (op. ombrofób).
Ombrofób – rastlina, ktorá nemôže žiť v tieni (op. ombrofil).
Ombrofóbny – neobľubujúci, neznášajúci tieň (op. ombrofilný).
Oogamia – pohlavné rozmnožovanie, pri ktorom samčia pohlavná bunka oplodňuje vajcovú bunku.
Oogónium – samičí pohlavný orgán; zárodočník.
Oomycéta – druh nižších húb.
Oosféra – samičia pohlavná bunka vznikajúca v zárodočníku; vaječná bunka.
Oospóra – pohlavná spóra, ktorá vznikla oplodnením samičej oosféry; oplodnená vaječná bunka.
Opadavé rastliny (v lete zelené) – rastliny, ktoré na konci obdobia rastu strácajú listy. Pretože takéto rastliny sú počas obdobia pokoja málo dekoratívne, nie sú práve vhodné ako izbové rastliny. Na jar vytvárajú nové listy (pozri aj vždyzelené rastliny).
Opuncia – kaktusovitá rastlina.
Orech – druh plodu s jednou tvrdou alebo kožovitou šupkou, ktorá obklopuje často jedlé semeno. Pozri aj plod.
Oreodoxa – veľmi pekná košatá palma na Antilách so štíhlym, dolu hodne zhrubnutým kmeňom.
Organické hnojivá – (čiže organického pôvodu), sú maštaľný hnoj, zelené hnojenie, kompost, rašelina. Obsahujú väčšinou všetky rastlinné živiny, organickú hmotu potrebnú na tvorbu humusu.
Orgován – druh ozdobného kra.
Orchidea – druh ozdobnej tropickej rastliny.
Ornitofília – opeľovanie rastlín vtákmi.
Ornitochorný – rastliny, ktorých plody alebo semená roznášajú vtáci, a tým sa tieto rastliny rozširujú.
Ortotropizmus – ohyb alebo smer rastu rastliny smerom nahor.
Os – nadzemný orgán rastliny, ktorý na vrchole stále dorastá. Po jeho stranách vyrastajú listy s púčikmi v pazuche. Je oporou rastliny a rozvádza v nej vodu, živiny a asimiláty. Osi majú rôznu stavbu a sú rôznych typov.
Osteň – tuhý výrastok pokožky. V staršej literatúre sa tento termín nesprávne používal na označovanie tŕňov kaktusov.
Otona – druh trvácej rastliny so zlatožltými kvetmi.
Ovíjavá os – tenká os rastliny, ktorá sa ovíja okolo opory.
Pagaštan – druh listnatého stromu; pagaštan konský.
Paleoarktický – týkajúci sa oblasti Starého sveta (Európy, severnej a strednej Ázie a severnej Afriky); palearktický.
Palinológia – náuka o peľových zrnkách.
Palma – druh tropického stále zeleného stromu.
Palmíra – palma s vejárovitými listami a veľkými jedlými plodmi, rastúca v Indii a v Afrike.
Pamajorán – druh trvácej až 50 cm vysokej byliny, ktorej usušená vňať sa pre obsah aromatickej silice používa aj ako kuchynské korenie a vo farmaceutickom priemysle.
Pampalmus – ovocie, kríženec mandarínky a grapefruitu.
Panašovanie – biele, žlté a krémovo zafarbené škvrny na listoch, ktoré pôvodne vznikli ako následok mutácie alebo vírusovej infekcie. V prírode sa s nimi stretneme zriedka. Panašované rastliny sú veľmi obľúbené, musia však stáť na svetle, aby sa panašovanie uchovalo. Keď panašované rastliny rozmnožujeme odrezkami, vyvinú sa rastliny so zelenými listami.
Pandan – ker alebo strom v Malajsku a západnej Afrike, pestovaný pre voňavé kvety a pre listy, z ktorých sa pletú rohožky a klobúky.
Pandanokveté – rad jednoklíčnolistých rastlín.
Pantropický – rastliny rastúce v celom tropickom pásme.
Papája – tropický ovocný strom s melónovitými dužinatými plodmi.
Parafýlium – drobné lístkovité alebo vláknité výrastky na pabyľke.
Parafýza – podporná bunka rúškatých húb.
Parastamen – sterilná peľnica.
Parasterilita – sterilita v dôsledku zábrany prerastania peľového vrecúška pletivom čnelky.
Parastich – druhotná špirála v postavení listu na osi.
Paratonický – pohyby rastlín spôsobené vonkajšími príčinami.
Parenchým – rastlinné (bunkové) pletivo.
Partenoapogamia – konjugácia alebo splynutie dvoch somatických jadier.
Partenogamia – splynutie dvoch samičích gamét.
Partenokarpia – tvorba plodov bez oplodnenia. Vznikajú plody, ktoré nemajú semená. napr. niektoré odrody hrušiek, viniča, banánov, citrónov, uhoriek (najmä skleníkové).
Pasiflóra – druh ovíjavého lianovitého kra s veľkými kvetmi.
Pazucha listu – uhol medzi listom, prípadne stopkou listu a rastlinnou stonkou, z ktorého sa vyvíjajú nové listové alebo bočné výhonky a kvetné puky. Tieto púčiky nazývame pazušnými púčikmi. Ich vyštipnutím možno zabrániť tvorbe bočných výhonkov.
Pedigré – rodokmeň, presný register predkov. Pri šľachtení prehľad od východiskového materiálu cez systém kríženia po novú odrodu. Povinne sa predkladá pri povoľovaní novej odrody.
Pektinátne tŕne – hrebeňovito usporiadané tŕne vyrastajúce po bokoch areoly.
Pelargónia – izbová a záhradná rastlina s ozdobným kvetom; muškát.
Pelória – jav, pri ktorom sa súmerný kvet vyvinie výnimočne ako pravidelný (napr. pyštek).
Penicílium – druh plesne.
Pentacyklický – kvet s piatimi kruhmi v diagrame.
Pentaméria – päťdielnosť kvetu.
Perena – trvalá rastlina; trvalka.
Periant – kvetné obaly.
Periblém – prostredná vrstva buniek, z ktorej sa utvorí prvotná kôra.
Pericykel – centrálny valec koreňa, ktorého vonkajšia vrstva sa vyznačuje intenzívnou životnou činnosťou; koreňotvorná vrstva.
Periderm – ochranné pletivo okolo osí a koreňov rastlín; druhotné krycie pletivo; kôra.
Perikambium – vrstva buniek vytvárajúca bočné korene rastlín a stromov.
Perikarp – časť pravého plodu, ktorá vznikla premenou steny semenníka; oplodie.
Perisperm – vonkajší semenný bielok.
Peronospóra – 1. plesňová, hubová nákaza; huba 2. choroba viniča spôsobená určitým druhom huby.
Petrofilný – rastliny žijúce na kameňoch a skalách.
Petrofyt – petrofilná rastlina.
Petúnia – druh ozdobnej, cudzokrajnej rastliny.
Piestik – je samčí pohlavný orgán kvetu. Na konci je blizna, na ktorú sa zachytáva peľ a cez čnelku prerastá do semenníka.
Pimentovník – druh americkej dreviny z čeľade myrtovitých, ktorej nedozreté plody sú korením.
Pincírovať/ pincovať – skracovať, oštipkávať obrast rastliny; zaštipovať.
Pínia – stredomorská borovica.
Piniola – píniový oriešok.
Pistácia – druh cudzokrajného (stredomorského) stromu.
Pistilódia – zmena tyčiniek a korunných lupienkov na plodolisty.
Pivonka – ozdobná rastlina s veľkými kvetmi, pochádzajúca z južnej Európy.
Placentácia – spôsob vyrastania vajíčok na placente.
Plastid – drobné teliesko v rastlinných bunkách so schopnosťou tvoriť farbivá; chromatofor.
Platan – mohutný cudzokrajný listnatý strom južných krajín.
Plazivá os – leží na zemi a väčšinou zakoreňuje v uzloch.
Pleiofýlia – rozdelenie jedného listu na dva.
Pleróm – vnútorná vrstva pletiva, napr. meristému na rastlinných osiach.
Plný kvet – kvety najmenej s dvoma radmi korunných lupienkov; často sa namiesto tyčiniek a piestikov nachádzajú v strede kvetu korunné lupienky. Formy s plnými kvetmi sú väčšinou šľachtence, ako napríklad moderné ruže (pozri aj jednoduché a poloplné kvety).
Plod – časť rastlín, ktorá vzniká po oplodnení z vajíčka a ďalších častí kvetu, obsahuje semena. Plod chráni semená, umožňuje ich dozretie, uchovanie a ďalšie rozširovanie.
Plumózne tŕne – typ tŕňov perovitého vzhľadu.
Plumula – základný rastový púčik.
Podzemok – plazivý, väčšinou vodorovne a často pod zemou rastúci výhonok, z ktorého sa vyvíjajú listy, výhonky a korene. Často slúži ako zásobný orgán, ktorý rastline umožňuje prežiť krátke obdobia sucha. Niektoré begónie majú podzemky.
Polarita rastlín – na rastline ako celku a na jej jednotlivých orgánoch je fyziologicky a morfologicky rozlíšený vrcholový pól (rastie hore) a spodný pól (smerom dolu), ktoré nemožno obrátiť ani zameniť.
Poliehavá os – po celej dĺžke leží na zemi, nikde nezakoreňuje.
Polínium – zlepený obsah peľnicového vačku na báze s lepkavou stopkou.
Poloker – rovnakého vzrastu ako ker, ale stonky na konci nedrevnatejú, po ukončení vegetácie odumierajú a opadávajú, napríklad šalvia lekárska.
Poloplný kvet – kvet s viac ako jedným radom korunných lupienkov, ale nie úplne plný. Príkladom sú rozličné senpólie (pozri aj jednoduché a plné kvety).
Polyantka – nízkokriačková ruža s mnohými malými ružičkami v kvetenstve.
Polyécia – výskyt viacerých typov pohlavnosti v rámci druhu (napr. dvojdomosť, trojdomosť atď).
Polykarpia – opakovaná plodnosť rastliny v jednom vegetačnom období; mnohoplodnosť.
Polykarpium – plod vytvorený z niekoľkých plodolistov.
Polymitóza – rýchlo prebiehajúce nadpočetné delenie v peľovom jadre po meióze bez delenia alebo s delením chromozómov.
Pomarančovník – druh citrusu s guľovitými oranžovými šťavnatými plodmi.
Pompónka – druh okrasných kvetov (napr. georgín, chryzantém) s guľovitými ružičkami kvetov.
Popínavá os – pomocou úponiek, tŕňov alebo iným spôsobom sa popína po opore.
Poplaz (stolón) – nadzemný alebo podzemný bočný výhonok, na ktorého kolienkach sa vyvíjajú korene a nové rastliny.
Porfýra – červená morská riasa (obľúbené jedlo Japoncov).
Pórnatka – rod drevokazných húb, ktoré spôsobujú hnilobu dreva.
Portulaka – drobná jednoročná rastlina s dužinatou poliehavou, vidlicovito rozkonárenou, 10 až 50 cm dlhou byľou so žltými kvetmi, ktoré vyrastajú z pazúch.
Praslen – kruh z troch alebo viacerých listov alebo kvetov, ktoré stoja na kolienku stonky, ako napríklad pri olovníku.
Prehaustórium – bradavkovitý výrastok buniek pokožky cudzopasnej rastliny.
Prieduchy – póry, ktorými sa usmerňuje výmena plynu rastliny. Väčšinou sa nachádzajú na rube listov.
Primula i primulka – ozdobný pestovaný izbový alebo záhradný kvet z rodu prvosienok.
Princeska – druh ihlicovitej odrody astry.
Proantéza – produkcia kvetov pred normálnym časom kvitnutia.
Prokambium – skupina buniek, z ktorých vznikajú v rastlinách cievne zväzky.
Prokaulóm – zvláštny samostatne rastúci koreňový orgán, tvoriaci sa pri klíčení daktorých cudzopasných rastlín.
Prolifikácia – prerastanie kvetu alebo plodu osou.
Promycélium – prvotné podhubie.
Protálium – haploidný gametofyt papradín; prvorast.
Protantéza – začiatok kvitnutia v súkvetí.
Proterancia – tvorba kvetov pred listami.
Proterogýnia – jav, keď v kvete skôr dozrievajú blizny ako peľnice; protogýnia.
Protoderm – prvotné pletivo, z ktorého vzniká pokožka rastlinných orgánov.
Protofloém – prvá sitkovica.
Protofyt – jednobunková rastlina.
Protogenéza – rozmnožovanie pučaním.
Protogýnia – proterogýnia.
Protonéma – vláknitý alebo lupeňovitý útvar vyrastajúci z výtrusu; pohlavná generácia machov.
Protoplast – mikrobálna alebo rastlinná bunka zbavená bunkovej steny a obalená len cytoplazmatickou membránou (blanou).
Prozenchým – druh rastlinného pletiva.
Prunuska – druh ozdobného kríka.
Psamofilný – organizmus, žijúci na piesočnatých pôdach.
Psamofyt – organizmus obľubujúci piesočnaté pôdy, žijúci na piesočnatých pôdach.
Pseudocefálium – zvyčajne bočné cefálium.
Pseudomycélium – reťaz samostatných buniek, ktorá má výzor podhubia.
Pseudoparenchým – pletivo húb pripomínajúce parenchým.
Pseudotsuga – druh západoázijského a amerického jedľovitého stromu.
Psilofyt – skupina vyhynutých fosílnych rastlín.
Psychrofyt – rastlina žijúca na chladných a vlhkých miestach.
Púčik – ešte nevyvinutý vrchol výhonku, z ktorého sa vytvoria výhonky, listy alebo kvety. Tzv. vrcholové alebo terminálne púčiky sa nachádzajú na vrcholoch hlavných alebo bočných výhonkov. Pazušné púčiky sa vytvárajú v pazuchách listov. Púčiky sú väčšinou chránené navzájom sa husto prekrývajúcimi listovými základmi alebo šupinami pred chladom a poškodením. Pozri aj pazuchu listov.
Púčik kvetný – obsahuje základ kvetu.
Púčik listový – obsahuje základ listu.
Púčik obojaký – obsahuje základ listu i kvetu.
Pulpa – dreň, dužina.
Pyknídium – bankovitá alebo fľaštičkovitá plodnička nedokonalých húb.
Radix – koreň.
Rafid – ihličkovitá forma najčastejšie šťveľanu vápenatého, kde sú ihlice zoskupené do snopčeka, ktorý je v slizovom obale uložený v bunke, napr. morskej cibuli, v koreni ipekakuány a pod.
Ramia – druh žihľavy poskytujúcej lyko na výrobu pradiva.
Rastlina odolná proti mrazu – rastlina, ktorá aj v oblastiach so zimnými mrazmi môže po celý rok zostať vonku.
Rastový vrchol – označovaný aj ako vegetačný vrchol. Vrchol rastúceho výhonku.
Rebarbora -druh záhradnej rastliny s dužinatými stopkami, ktoré sa používajú ako zelenina.
Rebrá – časti, na ktoré je rozčlenený povrch stonky. Rebrá sú zvyčajne viac-menej vertikálne, niekedy i špirálovito stočené a skrútené.
Remontantný – kvitnúci alebo rodiaci viac ako raz do roka.
Reneta – druh kvalitnej sorty jabĺk.
Repovitý koreň – značne hrubý, na konci zúžený koreň.
Rezeda – nízka až stredne vysoká dvojročná alebo trváca rastlina s priamymi alebo vystúpavými rozkonárenými byľami a hlbokým kolovitým koreňom so žltozelenými kvetmi.
Rezinóza – chorobne nadmerná tvorba živice na ihličnatých stromoch; smolotok.
Rhizome – podzemok.
Ríbezľa – rod kríkov z lomikameňovitých.
Ríbezle – 1. ovocný krík so šťavnatým bobuľovitým ovocím 2. drobné šťavnaté bobuľovité ovocie rastúce v strapcoch na rovnomenných kríkoch; viničky.
Ricín – druh cudzokrajnej olejnatej rastliny.
Ringlota – 1. druh ovocného kôstkového stromu 2. guľatá kôstkovica asi 30 až 50 mm zelenej alebo fialovej farby.
Rizoderma – pokožka pokrývajúca koreň, tvorená tenkostennými bunkami; koreňová pokožka.
Rizóma – premenená podzemná os; podzemok.
Rizosféra – oblasť vlasových korienkov v pôde, v ktorej žijú mikroorganizmy, podporujúce výživu a vývoj rastlín.
Robinín – glykozid nachádzajúci sa v strapcoch kvetov agáta bieleho.
Rod – skupina príbuzných rastlín. Väčšinou majú podobnú stavbu a pravdepodobne sa vyvinuli z jedného spoločného predka. Tak napríklad patria všetky brečtany do rodu Hedera.
Rodea – druh trvácej rastliny s krátkym mäsovitým pakoreňom a s kožovitými striebristo lemovanými listami.
Rododendron – druh okrasného kríka kvitnúceho v rozličných farbách, ktorého domovom je Čína a Japonsko.
Rodológia – náuka o ružiach a o ich pestovaní.
Roripa – rastliny z čeľade krížatých.
Rozárium – zbierka ruží vysadených na ploche esteticky riešenej.
Rozmarínka – druh kvalitných jabĺk jemne rebrovaných na povrchu.
Rozmnožovacie cibuľky (pacibuľky) – malá, nezrelá cibuľka, ktorá sedí na dospelej cibuli. V niektorých prípadoch sa vytvárajú aj na stonkách alebo listoch, napr. pri niektorých ľaliách.
Rôznolistosť – výskyt listov rôzneho tvaru, na tej istej rastline, ktoré sa od seba zreteľné odlišujú, bez prechodných foriem.
Rôznoplodosť – na tej istej rastline sa vyskytujú dva alebo viac druhov plodov (loboda záhradná).
Rubina – vonkajšie oplodie orecha vlašského.
Rubus – poloplazivá, kríkovitá rastlina s pichľavými listami, napr. černica, malina a pod.
Ruderálny – rastúci na rumoviskách; rumoviskový.
Ruta – druh priemyselnej rastliny, z ktorej olej sa používa pri výrobe koňaku, pri príprave orientálneho likéru raki a vo voňavkárstve.
Ružica – ružicovité usporiadanie listov, ktoré vychádzajú z jedného bodu bázy rastliny (príklad senpólia).
Ružica listová – listy sú nakopené do ružice, väčšinou prízemnej (niektoré druhy skorocelu).
Rýchlenie – spôsob, ktorým sa vyvolá kvitnutie rastliny mimo jej prirodzeného obdobia kvitnutia. Väčšinou sa používa pri jarných cibuľových kvetinách (napr. hyacinty).
