Slovník: S-V
Saflor – druh olejnatej rastliny.
Ságovník – rod palmy.
Sagyz – druh rastlín, ktoré v suchých koreňoch obsahujú 8 až 25 % kaučuku.
Sacharifilný – tvoriaci asimilačnou činnosťou v listoch rastliny nižšie cukry (glycidy).
Sacharofília – hromadenie cukru v listoch daktorých rastlín.
Sacharomycéta – druh vreckatej huby, používanej pri kvasení cukru na alkohol; pravá kvasinka.
Santal – rod tropických cudzopasných drevín z čeľade santalovitých.
Sapan – rod cudzokrajných drevín z čeľade sapanovitých, ktorého drevo sa používa na výrobu farbiva.
Saprofytický – čerpajúci výživu z rozkladajúcich sa odumretých látok.
Sargas – rod hnedých rias.
Sarkokarp – dužinatá vrstva oplodia.
Sarmatský – rastliny po ústupe ľadovcov šíriace sa do strednej Európy z juhoruských stepí severne od Karpát.
Sarmentid – kvetenstvo rôzneho tvaru v prvom a druhom stupni.
Saturejka – druh jednoročnej voňavej rastliny (asi 20 cm vysokej) s fialovými kvetmi, ktorej vňať sa používa vo farmaceutickom priemysle, na výrobu čaju a pod.
Savana – vysokotrávnaté tropické porasty na okraji afrických, amerických a austrálskych pralesov a lesov; tropická step so stromovitým porastom.
Saxaul – strom rastúci v stredoázijskej púšti.
Scila – nízka 10 až 30 cm vysoká rastlina s vajcovitou cibuľou z čeľade ľalivoitých.
Scindapsus – ozdobný kvet s podlhovastými srdcovými kožovitými listami; potos, photos.
Scyfogénia – vznik lievikovitých listov.
Seizmonastia – spôsob ohybu rastlinného orgánu, zapríčineného nárazom, dotykom alebo otrasom.
Sekátor – druh záhradníckych nožníc na ošetrovanie, strihanie drevín.
Sekvoja – rod cudzokrajného ihličnatého stromu z čeľade tisovcovitých, majúci vzácne nehorľavé drevo.
Semen – semeno.
Semenáčik – rastlina, ktorá vyrástla zo semena a ešte je nerozkonárená.
Semenník – dolná časť kvetu, v ktorej sa vytvárajú semená. Zo steny semenníka sa vyvíja oplodie (perikarp).
Semeno – rozmnožovací orgán rastlín, ktorý vzniká z oplodneného vajíčka. Obsahuje zárodok (klíčok, embryo) budúcej rastliny, prípadne i zásobné látky – endosperm (“múka” v zrne obilnín).
Sepala – kališný lístok.
Seriálny – stojaci v rade kolmo nad sebou.
Sexokarpia – normálne tvorenie plodov z oplodneného semenníka.
Sezam – druh tropickej úžitkovej olejnatej rastliny.
Sférochoríza – rozmnoženie rastlinných ústrojov.
Sférochorizácia – zmnoženie osi vo všetkých smeroch.
Schizotómia – spôsob nepohlavného rozmnožovania siníc a rias; delenie buniek.
Silenka – stredne vysoká trváca rastlina dorastajúca do výšky 30 až 60 cm s ružovkastými kvetmi.
Skabióza – rod rastlín z čeľade štetkovitých.
Skalničky – sú charakterom rastú podobné alpinkám, rastú na skalách a kamennej drvine aj v nižších polohách.
Skleospóra – dlhá niťová spóra.
Sklerant – nízka sivozelená rastlina rastúca na kamenitých svahoch v trsoch.
Sklereida – kamenná bunka s veľkými zhrubnutými stenami a mnohými bodkami.
Sklerenchým – druh rastlinného pletiva z buniek rovnomerne zhrubnutých.
Sklerofyt – suchá hrubá rastlina s malým obsahom vody.
Slzenie – keď z poranenej stonky vyteká šťava, hovoríme, že “slzí”. K veľmi slziacim rastlinám patria prýštec a figovník, ktoré vylučujú bielu mliečnu šťavu (latex). Slzenie môžeme zmierniť poprášením sírou alebo prachom z dreveného uhlia (pozri aj latex).
Sója – 1. druh bôbovitej východoázijskej úžitkovej rastliny 2. semená tejto rastliny.
Soldanelka – trváca drobná bylinka z čeľade prvosienkovitých s plazivým a krátkym podzemkom, z ktorého vyrastá prízemná ružica listov a priame (5 až 15 cm vysoké) stvoly.
Soredium – rozmnožovacie orgány lišajníkov vo forme drobnohľadných chumáčikov, ktoré sa oddeľujú od lišajníka.
Species nova – novoobjavený druh, spravidla zatiaľ neopísaný a bez označenia.
Spiaci púčik – je väčšinou náhradný púčik, ktorý sa zobúdza a vyrastá len vtedy, keď normálny púčik uhynul (aj po silnom poškodení alebo reze).
Spirea – druh ozdobného záhradného kríka, tavoľník.
Spirogýra – rod vláknitých rias, ktoré majú v bunkách chromatofory stočené do špirály.
Spórangiospóra – nepohlavne rozmnožujúci sa výtrus vytvárajúci sa vo výtrusnici (spórangiu).
Spórangium – orgán na liste vytvárajúci výtrusy; výtrusnica, plodnica.
Sporocyt – spórová materská bunka.
Sporofyl – list bez chlorofylu, na ktorom sa vyvíjajú výtrusy.
Sporofyt – generácia vytvárajúca nepohlavné výtrusy; nepohlavná generácia.
Sporogenéza – tvorba spór.
Spóry (výtrusnice) – drobné rozmnožovacie orgány papradí a machov; zodpovedajú semenám kvitnúcich rastlín. Spóry sedia vo výtrusniciach na rube listov(existujú aj listy, ktoré nemajú výtrusnice) a môžu byť rozlične usporiadané, napríklad v tvare rybej kosti, v rade pozdĺž okraja alebo roztrúsene.
Sprekéliá – druh cibuľovitej rastliny s úzkymi listami pôvodom z Mexika.
Spur – rastová odchýlka ostruhovitého typu (jabloní).
Staminodácia – premena iných častí kvetu na tyčinky.
Staminódium – abortívna alebo nedokonale vyvinutá tyčinka; tyčinka, ktorá netvorí peľ.
Stapélia – druh exotického kaktusu pestovaného u nás ako izbový kvet kvôli zaujímavým veľkým kvetom.
Starking – 1. sorta jabloní 2. sorta jabĺk.
Steblo – väčšinou dutá os (stonka) s kolienkovými uzlami, na ktoré prisadajú dlhé listy. typické pre trávy.
Stenochor – organizmus s úzkou oblasťou výskytu.
Stereóza – striebristosť listov (choroba).
Sterilita – neplodnosť, úplná alebo čiastočná neschopnosť tvoriť pohlavné bunky;
Stolon – bočná os vyrastajúca z pazuchy listov prízemnej ružice; poplaz.
Stóma – malý otvor na epiderme rastlín.
Stopka kvetná – dlhšia alebo kratšia časť kvetnej osi pod kvetným lôžkom.
Stopka listová – dolná, zúžená časť listu, ktorá prirastá na os.
Strapec – podlhovasté, nerozkonárené súkvetie, v ktorom každý kvet stojí na krátkej stopke. Kvety sa zvyčajne otvárajú zdola nahor. Príkladom je hyacint (pozri aj súkvetie).
Stredové tŕne – vyrastajú zo stredu areoly.
Strofant – jedovatý popínavý ker alebo liana s bielymi alebo žltkastými kvetmi.
Strofizmus – skrútenie rastlinného orgánu v pozdĺžnej osi.
Strom – drevina, ktorá ma spodnú časť osi – kmeň – priamu, hore vytvára z konárov korunu.
Stróma – základná bezfarebná hmota plastidov.
Stvol – bezlistá os (stonka), vyrastá z listovej ružice a je zakončená súkvetím alebo kvetom.
Subdiécia – neúplné oddelené pohlavie (popri kvetoch jedného pohlavia – kvety obojaké, prípadne kvety druhého pohlavia).
Subgynécia – výskyt obojakých, prípadne samčích kvetov na samičej rastline.
Subvarieta – pododroda.
Sukulenty – rastliny s dužinatými listami alebo výhonkami, ktoré slúžia ako zásobné orgány na vodu. Tieto rastliny väčšinou pochádzajú zo suchých oblastí.
Súkvetie – zväzok dvoch alebo viacerých kvetov stojacich na stopkách. Súkvetia sú rozlične tvarované: od štíhlych, klasovitých kvetov levandule až po široké, guľaté kvety hortenzií (pozri aj strapec, metlinu, klas a okolík).
Sumach – rastlina (ker alebo strom) s nenápadnými kvetmi, ktorá sa používa ako trieslo pri farbení koží.
Superelita – 1. rastlina vybratá na genetickú analýzu jej vlastností 2. rastlina vybratá z vyšľachteného materiálu na rozmnožovanie s cieľom zachovať žiadané vlastnosti.
Suspenzor – jedna z dvoch častí, na ktoré sa rozdelí oplodnená samičia bunka.
Sykomora – egyptský figovník (považovaný v starom Egypte za posvätný).
Sykón – typ bunky hubiek (Porifera).
Sympetálny – rastlina so zrastenými korunnými lístkami.
Symplast – obsah buniek rastliny ako súvislý celok; cenocyt.
Sympódium – súosie.
Synandria – zrastenie tyčiniek (prášnikov).
Synantéza – súčasné dozrievanie tyčiniek a blizien.
Synantia – zrastenie kvetov.
Syndéza – združovanie rovnakých chromozómov v priebehu meiotickej profázy.
Syndiploidia – zdvojenie počtu chromozómov v priebehu nepriameho delenia bunkového jadra.
Synécia – 1. obojpohlavnosť, výskyt samčích i samičích pohlavných orgánov na jednom indivíduu 2. spolužitie dvoch druhov na jednom mieste.
Synekológia – náuka o vzťahoch rastlinných spoločenstiev k prostrediu.
Synergidia – jedna z dvoch pomocných, protichodne ležiacich buniek v zárodkovom vačku semena krytosemenných rastlín.
Synkarpia – zrastenie plodov.
Synspermia – splývanie, zrastenie semien.
Šafran – druh lúčnej fialovo kvitnúcej rastliny.
Šalát – druh zeleniny, ktorej listy (hlávka) slúžia na prípravu surových i varených jedál.
Šalátovka – druh uhoriek používaných na šaláty.
Šampiňón – huba pečiarka pestovaná v pivnici.
Šípka – dužinatý plod rozličných druhov ruží.
Škumpa – ker alebo strom s nenápadnými kvietkami.
Šľachtenie – zámerné zlepšovanie vlastností rastlín a živočíchov človekom. Vychádza zo znalostí zákonov dedičnosti.
Špargľa – druh úžitkovej rastliny používanej na prípravu jedál.
Šuľok – malý klas z drobných kvietkov, ktoré sú väčšinou obklopené tulcom (príklad antúrium).
Tabak – druh cudzokrajnej rastliny pestovanej pre listy, ktoré sa špeciálne sušia a upravujú na rozličné fajčiarske výrobky.
Tamarind – tropický strom z čeľade bôbovitých s dužinatými plodmi, ktoré sa používajú pri výrobe daktorých liečiv.
Tamariška – druh ozdobného kra.
Tangelo – kríženec tangerínky a grapefruitu, ktorého plody majú chuť lahodnú, sladko horkú, sú väčšie ako plody mandarínky pravej a dobre sa olupujú.
Tangerínka – najmenší obchodný druh mandarínok, od ktorých sa líši tým, že takmer nemá semená a má menej typickú citrusovú príchuť.
Tangor – najmladšie citrusové ovocie na svetovom trhu, ktoré vzniklo krížením niekoľkých druhov citrusov.
Tausagyz – rastlina podobná našej púpave, používaná na výrobu kaučuku.
Tavoľa -ozdobná parková rastlina (ker) s drobnými bielymi kvetmi.
Tavolín – rod čeľade ružovitých, trváca ozdobná rastlina so žltými kvetmi.
Tavoľník – rod čeľade ružovitých, ozdobná rastlina (ker) s bielymi alebo červenými strapcami kvetov; spirea.
Taxón – taxonomická jednotka na akejkoľvek úrovni klasifikačných kategórií (napr. druh, varieta).
Taxonómia – v biológii klasifikácia (triedenie) organizmov. Veda študujúca taxóny.
Teak – cudzokrajný strom, poskytujúci cenné, hnedkavé, stredne tvrdé a ťažké drevo.
Técium – výtrusorodá vrstva vreckatých húb.
Tekvica – veľký, dužinatý plod popínavých alebo plazivých jednoročných rastlín, ktoré pochádzajú z tropickej Ameriky. Mnohé z týchto plodov možno usušené používať na dekoratívne účely.
Telemorfia – pôsobenie chemotropických látok na organizmus na diaľku.
Telóm – koncový rozkonárený konárik osových orgánov primitívnych bezlistých vyšších rastlín.
Temple – kríženec mandarínky a horkého pomaranča s plodmi splošteno-guľovitými, väčšími ako mandarínky pravej.
Tentákulum – mnohobunková žliazka na listoch mäsožravých rastlín, ktorá vylučuje lepkavú a tráviacu kvapalinu.
Terč – stred kvetu, ktorý je často ináč zafarbený ako ostatná časť kvetu, ako napríklad pri prvosienkach alebo sirôtkach.
Terebinta – vždyzelený strom rastúci v Stredomorí a poskytujúci živicu, z ktorej sa vyrába terpentín.
Terestriálny – (o rastline) žijúci na zemi, v zemi, vyrastajúci zo zeme, rastúci na zemi (nie vo vzduchu a pod).
Terminála – terminálna bunka.
Termofyt – teplomilná rastlina.
Tetrabázický – obsahujúci štyri univalenty.
Tetrapetálny – kvet so štyrmi okvetnými lístkami.
Tetraspóra – nepohlavná spóra červených rias.
Tolerancia – organizmus napriek prítomnosti jedu alebo pôvodcov choroby v tele nie je výrazne poškodený, ani znehodnotený. Ako príklad môže poslúžiť šarka sliviek. Tolerantné odrody môžu byť touto chorobou napadnuté, ale neznižujú sa ich vlastnosti a prežívajú. Zostávajú však nebezpečným zdrojom infekcie pre odrody náchylné.
Toxikodendrón – juhoafrický jedovatý strom.
Tradeskancia – druh šťavnato zelenej políhavej rastliny zo Strednej Ameriky, ktorej listy sú lesklo zelené, resp. so žltými alebo bielymi pásikmi.
Trachea – cieva drevnej časti rastlín.
Tracheida – cievica drevnej časti rastlín.
Tracheomykóza – druh plesňovej choroby rastlín.
Tracheotracheida – drevový element (prvok), v ktorom v časti nastala perforácia priečnych blán buniek, v časti nenastala, čiže časť útvaru má a časť nemá priehradky (napr. v dreve koreňa ipekakuány); cievocievica.
Trama – dužina plodníc vyšších húb.
Transpirácia – je vyparovanie vody nadzemnou časťou rastliny. Väčšina vody sa vyparuje prieduchmi na listoch. Transpiráciou sa rastlina ochladzuje.
Transverzála – rovina súmernosti kolmá na mediánu.
Traumotropizmus – vlastnosť koreňov ohýbať sa pri poraneniach.
Tráva – súhrnný názov pre jednoročné alebo trváce rastliny z čeľade Gramineae. Majú dekoratívne kvetné klasy a tenké steblá. Pozri aj obilniny.
Tribus – taxonomická kategória. ktorá združuje príbuzné rody. Je nižšia ako čeľaď a vyššia ako rod.
Triécia – výskyt samčích, samičích a obojakých kvetov na rozličných jedincoch príslušnej taxonomickej skupiny trojdomosť.
Trifólium – ďatelina.
Trichogyn – predĺžený vláknitý výbežok samičích buniek daktorých rastlín.
Tŕne – pri kaktusoch premenené (metamorfované) listy vyrastajúce z areol.
Trofofyl – asimilujúci list, ktorý nie je schopný vytvárať výtrusy.
Trofosporofyl – list, ktorý je schopný asimilovať a zároveň vytvárať výtrusy.
Tropizmus – základná, jednoduchá reakcia rastlín; rastový pohyb orgánov rastlín, vzbudzovaný jednostranným účinkom nejakého podnetu, napr. svetla (fototropizmus), slnka (heliotropizmus), zemskej príťažlivosti (geotropizmus), chemických látok (chemotropizmus) a pod.
Tropofyt – rastlina, ktorá môže žiť striedavo vo vlhkom a v suchom prostredí.
Trvalka – rastlina, ktorá žije na jednom stanovišti viac rokov. Trvalky môžu byť bylinné alebo drevnaté. Pozri aj jednoročné a dvojročné rastliny.
Tsuga – ihličnatý jedľovitý strom; kanadská jedľa.
Tuber – hľuza.
Tuberkula – bradavkovitý výrastok na povrchu stonky. Na jej vrchole, zriedkavejšie na báze, je umiestnená areola. Iný termín pre tuberkulu je bradavka – mammila.
Tuja – druh cudzokrajného vždyzeleného stromu.
Tulec – nápadný listeň, ktorý obklopuje súkvetie. Väčšinou dužinatý, biely alebo farebný (príklad antúrium).
Tulipán – druh záhradnej ozdobnej kvetiny s rôznofarebnými ľaliovitými kvetmi.
Tung – druh mliečnikovitého stromu poskytujúci semená bohaté na olej.
Tunika – bylina z čeľade silenkovitých.
Tvar v mladosti – pojem, ktorý sa používa pri listoch mladých rastlín, ktoré sa svojím tvarom líšia od listov starších rastlín. Príkladom je eukalyptus, ktorý má v mladosti okrúhle listy, neskôr sa vytvárajú úzke, špicaté listy. Aj pri filodendrone sa môžu listy v mladom veku odlišovať od listov starších rastlín.
Tyčinka – je samčí pohlavný orgán kvetu. Skladá sa z nitky a peľnice, v ktorej sa tvorí peľ.
Tymian – druh voňavej rastliny; materina dúška obyčajná.
Ubikvist – rastlina vyskytujúca sa na celom svete, napr. žihľava.
Umbilikus – priehlbina v strednej časti špirálovito stočenej schránky lodenkovitých.
Úponka – nitkovitý orgán slúžiaci na prichytenie rastliny na opore a umožňujúci jej popínanie. Úponky môžu byť špirálovité (ako pri mučenke) alebo aj vidlicovito rozkonárené.
Uzol (nodus) – je miesto na stonke, z ktorého vyrastajú listy, prípadne bočné výhonky. Dôležitý je pri rozmnožovaní odrezkami, pretože je to miesto, v ktorom sa vytvárajú nové korene. Výrazný je uzol, kolienko na steble tráv, ktoré je vždy plné.
Vavrín – juhoeurópsky ker alebo stromček s tuhými neopadavými listami, ktoré sa používajú ako korenie (bobkový list).
Vavrínovec – rastlina z čeľade ružovitých.
Vegetačný vrchol – rastový vrchol stonky, kde je delivé, meristematické pletivo.
Vejmutovka – druh americkej borovice s jemným ihličím.
Velámen – viacvrstvová koreňová pokožka.
Velingtónia – obrovský strom rastúci v Kalifornii.
Verbena – druh okrasnej rastliny; železník.
Vernalizácia – prvé vývojové štádium v ontogenéze rastlín; jarovizácia.
Veronika – drobná trváca bylinka s plazivou osou a s kvietkami vyrastajúcimi z pazúch listov, ktorej vňať sa používa vo farmácii.
Verticilióza – druh parazitickej choroby cievneho systému rastlín.
Vika – rod rastlín z čeľade bôbovitých.
Viktória – tropická vodná rastlina s obrovskými listami a bielymi kvetmi; viktória kráľovská; viktoria regia.
Viktoria regia – viktória kráľovská, vodná cudzokrajná rastlina s obrovskými okrúhlymi misovitými listami a s voňavými kvetmi.
Virescencia – zozelenanie kvetu.
Viscín – produkt premeny bunkovej steny a protoplazmy daktorých rastlín vo forme lepkavej látky.
Vlna – pri kaktusoch hustý pokryv stonky alebo jej časti tvorený mäkkými, dlhými trichómami.
Vzdušné korene – korene, ktoré sa objavujú na kolienkach stoniek. Slúžia najmä ako pomoc pri popínaní, môžu však prijímať aj vlhkosť zo vzduchu. mnohé sa vyvíjajú až vtedy, keď nájdu vhodnú živnú pôdu. Príkladmi sú filodendron, scindapsus, monstera, syngónium.
Vždyzelené rastliny – rastlina, ktorá si uchováva svoje listy po celý rok. Pozri aj opadavé rastliny.
