Mäta prieporná
Obľúbené podmienky
Na dosiahnutie dobrej úrody musíme mätu pestovať v teplom, mierne zatienenom a vlhkejšom prostredí chránenom pred vetrom. Uprednostňuje priepustnú, vápenatú pôdu bez burín, bohatú na výživné látky a humus. Najlepšie sa jej darí po okopaninách hnojených maštaľným hnojom. Veľmi zamokrené, ílovité alebo veľmi ľahké piesočnaté pôdy sú nevhodné.
Ako si ju dopestovať
Keďže semená mäty priepornej sú neklíčivé, rozmnožujeme ju pomocou plazivých podzemkov alebo pestovaním priesad z odrezkov jarných vrcholových výhonkov. Podzemky vysádzame na jeseň, od septembra až do októbra, prípadne skoro na jar hneď po ich získaní, do hĺbky 10 až 15 cm. Porast môžeme zakladať aj delením starších rastlín alebo zakorenenými odrezkami. Pri delení dbáme, aby každá časť mala podzemky aj listy. Odrezky odoberáme v apríli až máji z vrchnej časti vňate, zrežeme ich pod druhým párom listov a necháme zakoreniť v parenisku alebo v skleníku. Rastliny treba pravidelne zalievať a otužovať. Asi po mesiaci ich môžeme vysadiť na záhon.
Choroby mäty
Najvážnejšou chorobou je hrdza mätová spôsobená hubou Puccinia menthae. Šíri sa hlavne v chladnejších a daždivých rokoch. Jej výskyt môžeme ovplyvniť skorším zberom vňate už pri prvých príznakoch choroby. Silno napadnutý porast treba ihneď skosiť a po odstránení vňate aplikovať fungicídny postrek. Ďalšou hubovou chorobou je septorióza mäty (Septoria menthicola), z viróz bledá škvrnitosť mäty. Napadnuté rastliny sa z porastu odstraňujú a pália. Zo živočíšnych škodcov sa v poraste najviac vyskytujú larvy a chrobáky pásavky mätovej, štítnačca zeleného, tiež skočky, cikádočky a vošky.
Zber a sušenie
Vňať mäty zberáme dva až trikrát do roka. Prvý zber je zväčša pred kvitnutím, druhý v prvej dekáde augusta, prípadný tretí koncom septembra. Vňať z posledného zberu je vždy horšej kvality. Zberáme vždy za suchého počasia, najlepšie dopoludnia. Vňať zrezávame vo výške asi 5 až 6 cm nad povrchom pôdy, v prípade výskytu žltých a hrdzou napadnutých listov vyššie.
Po zbere ju ihneď sušíme v tenkých vrstvách na lieskach v dobre vetraných a tmavých miestnostiach. Listy po vysušení sú na líci tmavozelené, na rube zasa svetlejšie zelené, majú štipľavú chuť a mentolovú vôňu.
Využitie v kuchyni
Mäta prieporná má osobitné miesto v anglickej kuchyni pri príprave omáčok k baraniemu mäsu. V americkej kuchyni ňou prichucujú miešané nápoje z rajčiakového džúsu a rozličné ovocné a zeleninové šaláty. V arabskej a španielskej kuchyni ju podávajú voľne na stôl ako korenie. Čerstvé aj sušené lístky zjemňujú chuť pečienky, pečenej jahňaciny, baraniny i kurčiat. Pridáva sa do dusenej kapusty, mrkvy, hrachu alebo póru. Čerstvé výhonky a listy možno v malom množstve používať do zeleninových polievok, marinád na mäso, na ryby a k syrovým pokrmom.
Mäta lieči
– z účinných látok má najväčší význam silica s obsahom mentolu, ďalej triesloviny a organické kyseliny.
– podporuje tvorbu žalúdočných štiav.
– zmierňuje kŕče tráviacej sústavy a podporuje vylučovanie žlče.
– potláča nadúvanie a hnačky.
– využíva sa na inhalácie proti nádche, zápalom hltana a priedušiek.
– pridáva sa do aromatických vôd, mentolových kvapiek a liehu, ktoré sa používajú na masáže, proti bolestiam hlavy a pri výrobe zubných pást.
