Izbové rastliny pre začiatočníkov
Zelenec chochlatý
Patrí medzi najobľúbenejšie izbové rastliny. Aj keď ho mnohí pokladajú za príliš obyčajný, je veľmi dekoratívny. Nie je vôbec náročný. Dlhé čiarkovité listy vyrastajú v hustých trsoch z mäsitých dužinatých koreňov. Zelenec chochlatý (Chlorophytum comosum) „Variegatum“ má zelené listy s bielym okrajom, „Picturatum“ zelené so žltým stredovým pásikom. V lete vytvára na stonkách dlhých až osemdesiat centimetrov drobné biele kvety.
Nemá žiadné zvláštne nároky na umiestnenie, neznáša len úplný tieň. Dobre znáša izbovú teplotu aj suchý vzduch, obľubuje aspoň občasné rosenie. V lete ho môžeme vyniesť von. Vyžaduje pravidelnú zálievku, substrát nesmie preschnúť. V lete ho prihnojujeme raz týždenne, v zime raz mesačne. Najľahšie sa rozmnožuje malými rastlinami, ktoré sa vytvárajú na kvetných stonkách. Choroby ani škodce ho bežne nenapádajú. Zhnednuté končeky listov odstrihávame.
Netýkavka
Domovom netýkavky (Impatiens) sú trópy východnej Afriky, Novej Guiney, Srí Lanky a Indie. Kvitne po celý rok, v ponuke je v mnohých farbách a odtieňoch, existujú aj dvojfarebné odrody. V súčasnosti patria medzi najobľúbenejšie takzvané novoguinejské hybridy.
Najlepšie sa jej darí na svetlom až polotienistom mieste, novoguinejské hybridy znášajú aj priame slnečné žiarenie. Pestujeme ju pri izbovej teplote, druh Impatiens walleriana potrebuje trochu chladnejšie zimné stanovište. Vyžaduje pravidelnú zálievku, v zime ju zalievame menej, neznáša premokrenie. Prihnojujeme ju raz týždenne od marca do septembra. Netreba ju strihať, len občas zaštipávať. Rozmnožujeme ju vrcholovými odrezkami, druh Impatiens walleriana aj na jar semenami. Niekedy ju napádajú vošky a roztočce.
Aspidistra vyššia
Niekedy sa nazýva aj „domáce šťastie“. Je to bezproblémová, životaschopná rastlina, nenáročná na pestovanie. Z podzemku vyrastajú tmavozelené listy dlhé asi sedemdesiat centimetrov, Aspidistra elatior „Variegata“ má listy žlto alebo bielo pásikované.
Znesie takmer každé stanovište, na svetlom okne aj tam, kde je takmer tma. Neznáša len priame slnko. Nie je citlivá na teplotu, mráz by ju však poškodil. Vyžaduje mierne vlhkú pôdu, v zime ju polievame menej. Hnojíme od jari do jesene raz týždenne. V lete ju môžeme preniesť do záhrady alebo na balkón, ale nájdeme jej tienisté stanovište. Každé dva roky ju presadíme, rozmnožujeme na jar delením podzemkov. Na choroby a škodce trpí len zriedkavo.
Fatsia japonská
Hneď od začiatku je najlepšie pestovať ju vo väčšom črepníku, pretože veľmi rýchlo vyrastie až do výšky stopäťdesiat centimetrov. Fatsia (Fatsia japonica) má pekné, veľké, na líci výrazne lesklé, na rube matné listy so siedmimi až deviatimi dlaňovitými výkrojmi. Obľubuje svetlo, dobre znáša suchý vzduch. V lete ju dvakrát denne polievame a raz týždenne prihnojujeme, v zime udržiavame pôdu len mierne vlhkú a hnojíme každých šesť týždňov. Ak ju v lete umiestnime vonku do polotieňa, bude nám určite vďačná. Rozmnožuje sa v lete polovyzretými vrcholovými odrezkami alebo vzdušným potápaním, na jeseň a na jar semenami. Niekedy ju napádajú roztočce alebo vošky.
Fatsii dožičíme veľký črepník – v malom sa pekne nevyvinie. Pre svoju jedovatosť nie je vhodná do detských izieb.
Sansevieria
Je obľúbenou rastlinou. Pochádza z trópov západnej Afriky a najznámejší druh je sansevieria trojpása (Sansevieria trifasciata) s priečne striebristo pásikavými listami dlhými asi šesťdesiat centimetrov. Odroda „Laurentii“ má žlté pozdĺžne pásy na okrajoch listov. Menšie a širšie listy majú odrody „Golden Hahnii“ a „Silver Hahnii“. Sansevieria nie je náročná, vyhovuje jej každé stanovište okrem priameho slnka. Obľubuje izbovú teplotu, ktorá však neklesne pod 10 °C. Nie je náročná na vlhkosť vzduchu. Vyžaduje mierne vlhkú pôdu, neznáša však premokrenie. V lete ju prihnojujeme každé tri týždne a presádzame ju každý rok, radšej zvolíme väčší črepník, pretože rýchlo rastúce hrubé podzemky môžu menší črepník roztrhnúť. Rozmnožujeme ju delením, bočnými výhonkami alebo listovými odrezkami. Škodce sa na nej objavujú len veľmi zriedkavo.
Figovník kaučukový
Rod Ficus zahŕňa vyše dvetisíc druhov. Väčšinou sú to veľké stromy, ale mnohé z nich možno pestovať aj ako izbové rastliny. Patrí medzi ne aj obľúbený fikus – správne figovník kaučukový (Ficus elastica). Má veľké kožovité listy, vyrastajúce z ružových listových pošiev. Pochádza z trópov a subtrópov, vyžaduje preto čo najviac svetla, neznáša však priame slnečné žiarenie. Obľubuje izbovú teplotu a vlhkosť vzduchu nad 50 %. V suchom vzduchu opadávajú väčšine figovníkov listy, ale v lete spravidla znovu vyrastú. Vyžaduje preto časté rosenie. Pestovaný v izbe môžeme z času na čas osprchovať alebo aspoň mu poutierať listy. Koreňový bal udržiavame mierne vlhký, neznáša zamokrenie. V lete prihnojujeme každé dva týždne, na jeseň a v zime len občas. V lete môžeme rastliny umiestniť vonku, nie však na priame slnko. Rozmnožujeme ho stonkovými odrezkami alebo vzdušným potápaním. Zo škodcov ho niekedy napádajú červce, roztočce a strapky.
Monstera skvelá
Patrí medzi najobľúbenejšie izbové rastliny. Pochádza z Mexika, kde dosahuje výšku až päť metrov. Listy mladých rastlín sú celistvookrajové, staršie rastliny majú hlboko vykrajované alebo oválne prederavené listy. Pre monsteru (Monstera deliciosa) sú typické dlhé vzdušné korene, ktoré však neodrezávame ani neskracujeme. Môžeme ju umiestniť aj do polotieňa, vyžaduje však izbovú teplotu, neznáša chladno odspodu. Potrebuje asi 60 % vlhkosť vzduchu, trvalo mierne vlhkú pôdu a časté rosenie. Obľubuje časté umývanie listov. V lete ju prihnojujeme každé dva týždne, v zime raz mesačne. Rozmnožuje sa vrcholovými alebo stonkovými odrezkami so vzdušnými koreňmi, ktoré uložíme do pôdy. Veľmi vzácne ju napádajú škodce, je však veľmi náchylná na hnitie koreňov. Obsahuje látky dráždiace pokožku a sliznice.
Tradeskancia
Pestuje sa asi zo všetkých rastlín najľahšie. Je taká nenáročná, že dokáže rásť aj v pohári vody. Škodcov v podstate nemá. Bolo vyšľachtených mnoho odrôd, medzi najznámejšie patrí Tradescantia albiflora „Albovittata“, ktorá má bielo pásikované listy, „Aurea“ s takmer žltými listami, druh Tradescantia cerinthoides má dlhé dužinaté, na rube červené listy. Zaujímavá je aj odroda „Variegata“, ktorej zeleno-krémové listy na svetle ružovejú.
Tradeskancia pochádza z Južnej Ameriky. Obľubuje svetlo, ale pred priamym slnečným žiarením ju treba chrániť. Vyžaduje izbovú teplotu, v zime znáša aj nižšie teploty, nie však pod 10 °C. Dobre znáša suchý vzduch. Od jari do jesene ju raz mesačne prihnojujeme, pravidelne zaštipujeme, aby sa čo najviac zahustila. Namiesto presádzania je jednoduchšie vypestovať si z odrezkov nové rastlinky.
