Pritom existuje niekoľko sto mrazuvzdorných kaktusov. Časť z nich je aj zimovzdorná, hlavne na juhozápadnom a juhovýchodnom Slovensku. Odolnosť kaktsuov je rôzna, ojedinele až do -35 °C. Na stredné Slovensko je vhodná napr. Opuntia humifusa, ktorá pomerne dobre znáša nízke teploty a vysoký úhrn zrážok. V teplejších a suchších oblastiach sú perspektívne napríklad: Coryphantha radiosa, C. vivapara, Cylindropuntia imbricata, Echinocereus baileyi, E. caespitosus, E. chloranthus, E. dasyacanthus, E. engelmanii, E. fendleri, E. pectinatus, E. reichenbachii, E. triglochidiatus, E. viridiflorus, Maihuenia poeppigii, Micropuntia brachyrhopalica, Opuntia basilaris, O. compressa, O. engelmanii, O. erinaceae, O. fragilis, O. humifusa, O. hystricina, O. macrocentra, O. macrartra, O. phaeacantha, O. rafinesquei, Neobesseya missouriensis, Sclerocactus whipplei, Toumeya papyracantha a ďalšie druhy.
Ako sprievodné rastliny odporúčame: Agave deserti, A. chrysantha, A. kaibabensis, A. lechuguilla, A. nevadensis, A. utahensis, Dasylirion wheeleri, Hesperaloe parviflora, Hesperoyucca whipplei, Yucca aloifolia, Y. angustissima, Y. arkansana, Y. baccata, Y. baileyi, Y. brevifolia, Y. concava, Y. constricta, Y. elata, Y. filamentosa, Y. flaccida, Y. glauca, Y. gilbertiana, Y. gloriosa, Y. harrimaniae, Y. x karlsruhensis, Y. lousianensis, Y. neomexicana, Y. recurvifolia, Y. rupicola, Y. smalliana, Y. stricta.
Niektoré opuncie, juky a agávy by sa mali vysádzať na okraj záhona, juky aj mimo záhona, do ťažšej pôdy s obsahom humusu.
Zimovzdorné kaktusy sa pestujú na dobre drenážovaných záhonoch s južnou expozíciou. Záhon situujeme tak, aby nebol prístupný deťom a v noci z bezpečnostných dôvodov bol aspoň čiastočne osvetlený. Zakladáme ho tak, že vyhĺbime jeden meter hlbokú jamu, na dno ktorej uložíme hrubšiu kamennú drvinu do výšky pol metra. Potom postupne vrstvíme jemnejšiu drvinu alebo štrk a na povrch dáme desať až pätnásť centimetrov hrubú vrstvu premytého, jemnejšieho kyslého riečneho piesku. Takto pripravený záhon bude dokonale priepustný, avšak takmer bez živín, takže počas celej vegetácie bude nevyhnutné hnojenie. Maximálna priepustnosť pôdy je nevyhnutná preto, lebo v zime o odolnosti rastlín najviac rozhoduje práve pôdna vlhkosť.
Vysádzame dvojročné až trojročné otužilé rastliny. Najvhodnejšie obdobie výsadby je v apríli až máji, keď sa už nevyskytujú mrazy. Rastline skrátime korene a opatrne ju zasadíme. Opuncie sadíme aspoň do hĺbky polovice jedného článku, aby sa neskôr rastom nových článkov nevyvrátili. Čerstvo presadené rastliny nikdy nepolievame ihneď, neskôr tiež len postupným zvyšovaním dávky. Ak rastliny predtým neboli vystavené priamym slnečným lúčom, dočasne ich tienime, aby sa nepopálili. Väčšie jedince by mali byť vysadené dozadu, menšie dopredu. Malé a drobné kaktusy pestujeme v skupinkách.
Zavlažujeme vlažnou dažďovou vodou, a to častejšie, ale v menších dávkach. Ak máme k dispozícii len tvrdú vodu, upravujeme ju filtráciou cez rašelinu alebo pridaním slabej kyseliny, napríklad kyseliny citrónovej či vínnej. Najvhodnejšie je zavlažovať na jar ráno a v lete večer.
Minerálne látky dodávame formou pravidelného hnojenia. Hnojenie organickými hnojivami – maštaľný hnoj, trus – nepripadá do úvahy. V zahraničí sa predávajú špeciálne hnojivá na kaktusy. Ak ich nemáme k dispozícii, môžeme použiť aj bežné kombinované viaczložkové hnojivá.
Buriny v záhonoch vytrhávame ručne alebo použijeme herbicídy. Na odburinenie poslúži aj kontaktný herbicíd Roundup, ktorý pôsobí cez zelnú nadzemnú časť rastliny a zničí aj podzemný koreňový systém. Najlepšie je ho aplikovať štetcom priamo na buriny, pretože pri plošnom postreku by zničil aj kaktusy.
Z chorôb sa najčastejšie vyskytujú rôzne plesne a ojedinele aj virózy, takzvané mozaiky. Choré rastliny napadnuté plesňami na tele či koreňoch liečime fungicídmi. Na bakteriózy, ale hlavne virózy ešte nepoznáme účinnú ochranu.
Z drobných škodcov sa najčastejšie vyskytujú rôzne vošky a háďatká. Napadnuté kaktusy postrekujeme povolenými insekticídmi. Z väčších škodcov sú významné mravce, slimáky a hlodavce. Okrem chemických prípravkov sa bránime aj mechanicky: proti slimákom zberom, proti hlodavcom pascami.
Fyziologické choroby kaktusov spôsobujú nevhodné abiotické faktory, hlavne teplo, svetlo, voda, substrát, vietor, chemické látky a iné. Veľmi nebezpečné môžu byť mrazy, najmä keď rastliny majú vlhký substrát, v ktorom sa ľahšie poškodia korene a začínajú hniť. Nezabúdajme, že v zime aj zimovzdorné kaktusy zamrznú, čo je však fyziologický stav, ktorý prežijú, ale sú krehké. Preto s nimi manipulujeme veľmi opatrne a dávame pozor, aby sme ich nepošľapali. Extrémne nízkymi teplotami poškodené rastliny neprenášame hneď na miesta s vyššou teplotou, lebo rýchle rozmrazovanie by znamenalo ich okamžité uhynutie.
Pri dodržiavaní správneho pestovateľského postupu by sa vám kaktusy mali odvďačiť zvláštnym čarom exotických krajín.
