jarabina oskorusova, oskorusa

V každoročnej záplave noviniek ovocných odrôd si ani nevšimnete, ako sa pomaly vytrácajú tradičné druhy. Ruku na srdce, máte v záhrade morušu či oskorušu? Asi nie. A pritom toto chutné ovocie neohrozujú škodce ani netrpí chorobami.

Oskoruša – jarabina oskorušová (Sorbus domestica)

Klenot medzi drevinami
Táto úžasná, majestátna dlhoveká ovocná drevina pochádza z oblasti Stredozemného mora. V súčasnosti je to veľmi vzácny strom, v Rakúsku dokonca zákonom chránený. U nás sa vyskytuje už len zopár kusov, najmä v južnej a juhozápadnej časti Slovenska. Naši starí otcovia hovoria, že oskoruša sa sadí pre budúce generácie, plody totiž prináša až po tridsiatich rokoch. Ak teda chcete svojim deťom po sebe zanechať niečo, čo ich poteší aj po rokoch, oskoruša je ideálna voľba.

Pestujte ju aj bez znalostí
Oskoruša patrí medzi nenáročné ovocné dreviny. Nie je náchylná na choroby a škodcov, rastie v klasickej záhradnej zemine. Potrebuje len dostatok miesta a svetla.

Ťažšie je získať semená. Stromov je málo a rodia až po dlhých rokoch. V niektorých záhradných centrách môžete nájsť mladé sadenice oskoruše. Sú dopestované viacerými spôsobmi. Prvý je meristemové rozmnožovanie v laboratórnych podmienkach, často označované ako in vitro. Nové rastliny vznikajú z pletiva rastového vrcholu, ktorý je prenesený na živný roztok. Výhoda je, že nie je potrebné odoberať osivo. Tento spôsob však v domácich podmienkach nie je možný, lebo je nevyhnutné zachovať sterilné prostredie. Ďalšia metóda je dopestovanie oskoruše priamo zo semena, ktoré by pred vysiatím malo prejsť stratifikáciou. Staršie generácie tvrdia, že osivo vyklíči len vtedy, keď prejde tráviacim traktom vtákov. V súčasnom období sa to zvláda aj bez nich. Tretí spôsob je vrúbľovanie. To znamená, že na semenáč, najlepšie rozmnožený in vitro, sa naštepí oskoruša, ktorú ste si vytypovali. Takéto oskoruše sú veľmi silné, vitálne a životaschopné.

V duchu tradícií
Plody oskoruše sa využívajú najmä na kvalitnú pálenku. Je to jedna z najdrahších liehovín, ku ktorej sa môžete dostať, len ak budete obdarovaní, keďže majiteľ pálenky si ju vysoko cení. Často sa s ňou zúčastňuje rôznych súťaží a obdarúva ňou svojich známych a priateľov. Destilát z oskoruše či sušené plody sa už v minulosti používali pri liečení žalúdočných problémov.

Ako ju spoznáte?
Oskoruša patrí do čeľade ružovitých. Má košatú, široko rozložitú korunu. Dorastá do výšky 12 až 15 m a dožíva sa veľmi vysokého veku, až dvesto rokov. Listy sú zložené, nepárnoperovité, svetlozelené. Na jeseň sa intenzívne vyfarbujú – ich spektrum farieb je od žltej cez oranžovú až po žiarivo červenú. Kvety sú smotanovobiele. Z nich sa vytvárajú plody – drobné malvičky hruškovitého tvaru. Dozrievajú koncom septembra. Jednotlivé stromy oskoruše majú rôzne tvary a vyfarbenia plodov. Niektoré sú hruškovitého tvaru, žlto sfarbené, s intenzívne červeným líčkom. Iné sú menej vyfarbené, žltozelené, oválnejšieho tvaru. Na jeseň sú plody trpké a kyslasté, po prvých mrazíkoch sa však ich chuť zjemní.

Moruša trnavská (Morusa trnaviensis)

Patrí medzi vzrastné a dlhoveké stromy. Vznikla krížením moruše čiernej (Morus nigra). Dorastá do výšky 10 až 15 metrov, s priemerom koruny 4 až 6 metrov. Od čiernej moruše sa odlišuje najmä veľkosťou plodov, ktoré sú tmavočervené až čierne zdužinatené oplodia 3 až 5 cm dlhé, sladkokyslastej chuti. Dozrievajú postupne od polovice júla až do augusta. Listy sú veľké, zvrchu lesklé, zospodu plstnaté.

Slovenská špecialita
Moruša je teplomilná ovocná drevina, preto je vhodné pestovať ju len v južnejších častiach Slovenska. Najväčšie lokality s jej výskytom sú najmä v okolí Pukanca. Tu sa nachádzajú staré mohutné stromy. Tie však vekom chátrajú a často nachádzame stromy s rezčesnutým kmeňom. Vplyvom rôznych poveternostných podmienok dochádza k ich rozlomeniu a následnému úhynu.

Ideálna na biopestovanie
Najúčinnejší spôsob rozmnožovania moruše trnavskej je štiepenie. Ideálny podpník je moruša biela, dopestovaná z osiva, drevitých rezkov alebo in vitro. Vrúbeľ moruše trnavskej prenášame na jednoročný podpník moruše bielej tesne nad zemou. Silnejšiu sadenicu dopestujeme, ak vrúbľujeme na dvojročný podpník. V tomto prípade vrúbľujeme vo výške 1,20 až 1,30 m. Hrubý kmienok má za následok vytvorenie pevného kmeňa pre budúcu rastlinu.

Moruša je ideálna rastlina na biopestovanie. Je nenáročná chemickú ochranu, lebo netrpí chorobami a škodcami. Potrebuje v záhrade len dostatok miesta. Keďže plody veľmi intenzívne farbia, je vhodné ju umiestniť do odľahlejšej časti záhrady.

Plody moruše, či už čiernej, alebo trnavskej, gazdinky s obľubou využívajú na prípravu kompótov, džemov a sirupov. Najvhodnejšie sú však v čerstvom stave.

Plody obsahujú 8 % cukrov, organické kyseliny, vitamín C, minerálne a bioaktívne látky s protizápalovými a dezinfekčnými účinkami horných dýchacích ciest.