V súvislosti s globálnym otepľovaním atmosféry bude aktuálne aj pestovanie niektorých subtropických druhov ovocných rastlín v záhradkách.

Súčasné klimatické podmienky nížinatých oblastí južného Slovenska umožňujú celoročné pestovanie určitých subtropických druhov. Kľúčovým faktorom pri ich výbere je odolnosť rastlín proti mrazu.

Figovník

Je najrozšírenejším subtropickým druhom v našich podmienkach. Ide o opadavý dvojdomý ker alebo strom čeľade morušovitých s laločnato vykrajovanými listami dlaňovitého tvaru. Os, listové stopky a listová žilnatina slzia pri poranení „biele mlieko“ – latex. Ovocie – figy – sú vlastne súplodia, ktoré sa v našich podmienkach vytvárajú bez opelenia – partenokarpicky. V zrelosti sú žlté alebo fialové. Z dietetického hľadiska ide o veľmi cenné ovocie.

Je pomerne nenáročný na podmienky prostredia. Je odolný proti mrazu, dobre vyzreté letorasty znášajú mráz –12 až –15°C, staré drevo aj –20°C. Napriek tomu sa odporúča zakrývať rastliny slamou, papierom alebo inými materiálmi a chrániť ich tak pred silnými mrazmi. V prípade, že nám vymrzne celá nadzemná časť, rastlina opäť vytvorí nové letorasty z koreňov. Pri výbere stanovišťa uprednostňujeme svetlé, južne, juhovýchodne alebo juhozápadne exponované polohy, chránené od severu. Toto pravidlo platí pri všetkých subtropických ovocných druhoch, ktoré možno celoročne pestovať v podmienkach Slovenska. Figovník uprednostňuje hlinito-piesočnaté alebo piesočnato-hlinité priepustné, výhrevné a výživné pôdy s pH od 6 do 7,8. Vo vegetačnom období sa odporúča prihnojovanie kvaseným slepačím trusom alebo inými organickými hnojivami. Rezom odstraňujeme vymrznuté výhonky a udržiavame presvetlenú korunu tak, aby sme dosiahli čo najviac jednoročného dreva, pretože rodí práve na ňom. Málokedy sa vytvárajú plody aj na dvojročnom dreve. Koncom augusta odporúčame vylamovanie rastových vrcholov, aby lepšie vyzrievali letorasty. Väčšina pestovaných figovníkov prináša dve úrody do roka. Prvá úroda fíg začína rásť na začiatku vegetačného obdobia v apríli a dozrieva koncom augusta a v septembri, druhá sa tvorí koncom júla a v podmeinkach Slovenska dozrieva len pri suchom, teplom a slnečnom jesennom počasí.

Aktinídia čínska – kivi

Ide o popínavú – lianu, vyžadujúcu oporu. Pestovateľské tvary sú rovnako ako pri pestovaní viniča. Listy majú srdcovitý alebo vajcovitý tvar a sú pokryté rovnako ako os, dlhé listové stopky a plody drobnými chĺpkami. Rovnako ako figovník je dvojdomou rastlinou. Plody sa tvoria len po opelení samičích kvetov peľom, takže na dosiahnutie úrody musíme k samičím rastlinám vysádzať aj samčie. Výnimkami s obojpohlavnými kvetmi sú niektoré nové odrody, ako napríklad Jenny. Plodom je bobuľa – kivi. Aktinídia čínska je pomerne odolná proti mrazu. Vyzreté výhonky znášajú –16 °C, v prípade silných mrazov sa odporúča, najmä ak nie je sneh, zakrývať výhonky papierom alebo inými materiálmi. Dôležitejšie je však chrániť korene pred vymrznutím, pretože korení plytko pod povrchom pôdy. Toto zabezpečíme nastielaním 20 cm vrstvou listovej hrabanky. Je pomerne náročná na pôdu. Tá by mala mať vysoký podiel organických látok, najmä kompostu, kyslú reakciu – pH 5,5 až 6 – a dobrú schopnosť prijať a zadržať vlahu, pretože neznáša sucho.

Náročná je aj na výživu, pre zaujímavosť päťročná rodiaca rastlina spotrebuje (v čistých živinách) približne 200 g dusíka, 100 g fosforu a 130 g draslíka ročne. Rez vykonávame v predjarnom období, keď neprúdi miazga, inak rany slzia a nezacelia sa. Druhým obdobím je letný rez, vykonáva sa postupne dva- až trikrát, pri samčej rastline len raz, po odkvitnutí. Na mladej rastline ponecháme tri kostrové konáre, ktoré v predjarí skrátime. Aktinídia rodí na jednoročnom dreve, ktoré vyrastá z dvojročného. Najrodivejšie sú spodné púčiky. Rodiace výhonky skracujeme tak, aby za posledným plodom ostalo päť listov. Letným rezom odstraňujeme aj prehusťujúce a konkurenčné letorasty. Náročná je na svetlo, preto sa rezom snažíme docieliť optimálne osvetlenie celej rastliny. Vyrodené letorasty odstraňujeme v predjarí. K najpestovanejším odrodám patria Hayward, Bruno, Abbott a Monty. Tie však vyžadujú opeľovače, napríklad klon M1, klon T2 a pre Hayward odroda Chico-male.

V závislosti od odrody, veku a stavu možno v našich podmienkach dopestovať 5 až 10 kg plodov na ker. K ďalším druhom rodu aktinídia, vhodným na celoročné pestovanie v záhradkách, patria okrem iných Actinida arguta, A. rubricaulis a A. kolomikta, ktoré sú odolnejšie proti mrazu ako Actinidia chinensis.

Ebenovník rajčiakový

Opadavý ker alebo strom pochádzajúci z Číny a Japonska. Listy majú kopijovitý tvar a opadávajú ešte pred dozretím plodov. Kvety sú jednopohlavné, málokedy sa vytvárajú samčie a samičie kvety na jednej rastline, aj keď ebenovník je jednodomou rastlinou. Plody sa vytvárajú bez opelenia a oplodnenia. Dosahujú hmotnosť 200 až 500 g a v zrelosti sa sfarbujú do oranžovožltej, ružovej, červenej alebo hnedej farby.

Ebenovník je menej odolný proti silným mrazom ako predchádzajúce druhy. Napriek tomu sa dosahujú úspechy s celoročným pestovaním tohto druhu v teplých oblastiach Slovenska. Niektoré odborné zdroje uvádzajú, že znesie len niekoľko hodín teplotu –12 °C, iné až –20 °C. Pri výbere treba uprednostniť odrody, ktoré vznikli v našich alebo nám podobných podmienkach, zabezpečiť ochranu pred silným mrazom zakrývaním slamou, papierom či čečinou, prípadne pestovať rastliny v nevykurovaných priestoroch skleníkov. Ako podpník by mal byť použitý Diospyros lotus, ktorý len s malým poškodením znáša mrazy až –27 °C a túto vlastnosť čiastočne prenáša aj na ušľachtilú časť.

Je rastlinou náročnou na dusík. Pomer dusíka, draslíka a fosforu vo výžive by mal byť 10:4:6. Vyžaduje hlboké, výživné a na organické látky bohaté pôdy s dostatkom vlahy a s pH 5,5 až 6,5. Neznáša suché piesočnaté pôdy, nie je náročný na rez. Na rastline ponechávame štyri až päť kostrových konárov, výhonky vyrastajúce z kmeňa tesne nad povrchom pôdy odstraňujeme. Počas vegetácie vykonávame skracovací rez, čím zabezpečíme tvorbu bohatého obrastu. Odstraňujeme aj vymrznuté alebo inak poškodené konáre. U nás sa pestujú odrody Hiratane Nashi, Zengi Maru, Costata, Seedless a na Slovensku vzniknutá odroda Dunaj.

Granátovník púnsky

Atraktívny opadavý subtropický ker alebo strom, dožívajúci sa až 200 rokov a dorastajúci do výšky 5 m. Listy sú malé, na vrchnej strane lesklé, kožovité, vajcovito kopijovité. Kvety sú obojpohlavné, samoopelivé, červenej, zriedkavo aj bielej alebo žltej farby. Plodom sú bobule s typickým kalichom a veľkým množstvom semien. Plod je obalený kožovitou šupkou, ktorá môže byť v zrelosti tvrdá. Sfarbuje sa do bledozelena, žlta až tmavočervena.

Je to teplomilná a suchomilná rastlina. Uprednostňuje ľahké drenážované pôdy s dostatkom humusu. Všeobecne nie je náročný na pôdu. Dospelé rastliny znášajú mrazy –15 °C, pri –20 °C sa odporúča zakrývať rastliny slamou, čečinou alebo suchým lístím. Rezom tvarujeme korunu zo štyroch až piatich kostrových konárov a skracujeme letorasty na dosiahnutie jej zahustenia a odstraňujeme polámané, zamrznuté alebo škodcami napadnuté časti. Ak chceme dopestovať plody, odporúča sa pre dlhé obdobie medzi kvitnutím a dozretím plodu pestovať granátovník aspoň v nevykurovaných skleníkoch alebo v nádobách, ktoré v zimných mesiacoch prenesieme do chránených priestorov.