Rohovník obyčajný

Plody tohto dvojdomého neopadavého kra alebo zákrpku u nás skôr pod názvom svätojánsky chlieb. Rohovník pochádza z Arabského polostrova a stredomorskej oblasti, odkiaľ sa rozšíril aj do iných subtropických a tropických oblastí. Má zložené, striedavé listy. Ružové kvety sú usporiadané do strapca. Plody sú asi 20 mm široké a až 0,3 m dlhé nepukavé struky, ktoré pri dozrievaní sa zafarbujú zo žlta na tmavohnedo až čierno. Struky obsahujú mnoho tmavohnedých lesklých semien. Dobre vyzreté a usušené plody sa buď konzumujú priamo, alebo sa priemyselne spracúvajú. Menej kvalitné plody sú hodnotným krmivom pre dobytok. Majú pomerne vysoký obsah cukrov.

Rohovník je typická vždyzelená drevina teplejších subtropických oblastí, preto vyžaduje miernu zimu, počas ktorej teplota neklesne hlboko pod bod mrazu. Vážne sa poškodzuje pri teplotách asi -7 °C a hynie pri teplotách od -10 do -15 °C. Dobre však znáša nižšiu relatívnu vlhkosť vzduchu a pretože je odolnejší proti nízkym teplotám ako citrusové dreviny, najlepšie by mu vyhovovala voľná pôda v interiéroch, v ktorých minimálne zimné teploty sú okolo 0 °C. Nie je veľmi náročný na pôdu a rastie aj na kamenistých neštruktúrnych pôdach, v ktorých by sa iným náročnejším rastlinám nedarilo. Rozmnožuje sa semenami alebo vrúbľovaním na podpníky rovnakého druhu. Semenáče neskoro a neisto kvitnú, preto ich skoro na jar prevrúbľujeme.

Rastliny pestujeme v nádobách, cez leto ich vynesieme do záhrady, zapustíme do pôdy a málokedy ich zalievame, skôr zarosujeme listy. Raz za mesiac ich prihnojujeme. Pred príchodom mrazov na jeseň rastliny presunieme do bezmrazovej miestnosti, raz za sedem až 14 dní ich zalejeme.

Rohovník môžeme pestovať celý rok aj v teplej miestnosti, rodivé exempláre je vhodnejšie prezimovať pri 4-5 °C a v lete pestovať v záhrade. Počas vegetácie vyžadujú veľa tepla a svetla. Vždy musíme mať dve rastliny, jednu samčiu, aby sa zabezpečilo dobré opelenie. Najvhodnejšie je piestikové kvety opeliť umelo.

Ceratonia siliqua – rohovník obyčajný

Mohutný, ale pomerne nízky rohovník obyčajný má širokú, kupolovitú až dáždnikovitú vždyzelenú korunu na hrubom, obvykle krivom a hrčovitom kmeni. Spočiatku hladká a sivá kôra sa mení na svetlohnedú rozbrázdenú borku. Striedavé, párno perovito zložené listy majú 2-5 párov oválnych, eliptických alebo obrátene vajcovitých lístkov veľkých približne 5 x 3 cm. Krátko stopkaté lístky sú na báze zaokrúhlené, na vrchole tupé, zaokrúhlené alebo vykrojené. Prevažne jednopohlavné kvety vyrastajú na rôznych jedincoch (dvojdomý druh). Kvety sú usporiadané v strapcovitom súkvetí, nemajú kalich ani korunu. Plod je plochý struk, dlhý 10 až 15 cm, široký asi 2 cm, po dozretí čiernohnedý, s tvrdým epikarpom, mäsitým, sladkým mezokarpom a radom malých, šošovicovitých, hnedých a veľmi tvrdých semien.

Pôvod

Južné Stredomorie

Ekológia

Rohovník je súčasťou mediteránnych macchí v najteplejších oblastiach Stredomoria. Rastie tam spolu s hlošinou úzkolistou, palmičkou nízkou, pistáciou mastixovou, myrtou obyčajnou a ďalšími teplomilnými kríkmi. Rohovník obyčajný je nenáročný na pôdu, ale najlepšie sa mu darí na vápenatých pôdach. Uprednostňuje chránené stanovištia, často na neprístupných miestach.

Rozšírenie

Maroko, Egypt, Izrael, Turecko, Grécko, Albánsko, južné Taliansko, Francúzsko, Španielsko a ostrovy v Stredozemnom mori.

Využitie

Už od antických čias mali plody tohto stromu mnohoraké využitie. Čerstvé plody majú príjemnú sladkú chuť a pôsobia ako mierne preháňadlo. Suché plody zasa pôsobia proti hnačke. Plody možno skvasiť a vyrobiť z nich alkohol. Zo semien sa vyrába lepidlo a spojovací materiál. Okrem toho semená slúžili v minulosti ako jednotka na váženie drahokamov. Táto váhová jednotka (karát, 0,2 gramu) je platná ešte aj dnes a jej meno je odvodené od botanického pomenovania rohovníka (Ceratonia). Z kôry a listov rohovníka sa získava tanín a v južných pobrežných oblastiach je to aj obľúbený okrasný strom.