Netradičné ovocie

Okrem tradičných existuje veľa ďalších ovocných druhov, ktoré sa u nás pestujú málo, hoci väčšina z nich spĺňa úžitkovú i okrasnú funkciu. Niektoré dokonca kvalitou plodov a obsahom výživných látok predstihujú bežne pestované druhy. Ich ďalšou prednosťou je malá náročnosť na chemickú ochranu.

Baza čierna

Nielen u nás sa považuje za liečivú rastlinu. Rastie najmä na vlhkejších miestach alebo v pôdach, kde je hladina spodnej vody dostatočne vysoká. V pôvodnej forme vytvára krovitý porast v lesoch a hájoch, medziach a pri potokoch. Nájdeme ju rásť na neobrábaných pozemkoch popri plotoch a budovách. Známa je odolnosťou proti exhalátom, napriek tomu sa jej šľachteniu venuje malá pozornosť. Doteraz je známych šesť odrôd, a to rakúske ‘Donau’ a ‘Hashberg’, slovenské ‘Sambo’, ‘Bohatka’ a ‘Dana’, nemecká ‘Hamburg’. Kvety a plody patria medzi liečivé drogy cenné pre obsah glykozidov, pektínov a cholínu. Dozrievajú koncom augusta až v septembri, používajú sa na výrobu štiav, sirupov aj šumivých vín. Najvhodnejší tvar je štvrťkmeň s výškou kmeňa 120 cm, v zahraničí sa osvedčilo pestovanie na kmienku vysokom 30 cm.

Jarabina vtáčia

Veľmi prispôsobivá drevina odolná proti exhalátom, ktorá v sebe spája krásu aj úžitok. Pestuje sa hlavne v podhorských a horských oblastiach v tvare kra, ale aj švrťkmeňa, polokmeňa či vysokokmeňa. Rastie bujne, dorastá do výšky 10 až 15 m. Od roku 1820 sú známe sladkoplodé odrody ‘Edulis’ a ‘Moravica’, v roku 1954 bola do Listiny registrovaných odrôd zapísaná ‘Moravská sladkoplodá’. Okrem nej sú známe aj ďalšie konzumné odrody, ako napríklad ‘Neveřinská’, ‘Deyertnaja’, ‘Granatnaja’, ‘Likernaja’, ‘Burka’, ‘Sacharnaja’, ‚Kubovaja‘, ‚Krasnaja‘, ‚Granatina‘ a iné.

V škôlkach sa rozmnožuje vrúbľovaním na semenáč jarabiny vtáčej. Z dospelého stromu pozberáme okolo 25 až 35 kg plodov. Využíva sa ako alejový strom či solitér v parkovej úprave i v záhradkách. Pre vysoký obsah cukrov a vitamínu C sa nazýva aj „citrónovník severu“. Plody sú vhodné na priamu konzumáciu buď čerstvé, alebo sušené. Používajú sa aj na výrobu kompótov, sirupov, likérov a plniek do rozličných čokoládových bonbónov.

Drieň obyčajný

Je to drevina charakteristická pre oblasť južnej Európy. Na našom území rastie ako ker, vzácne ako menší strom. Nájdeme ho v krovinatých porastoch na slnečných stráňach, obyčajne na vápencovom podklade. Jeho životnosť býva 100 až 200 rokov. U nás boli v roku 1981 vyšľachtené odrody ‘Devín’ a ‘Titus’. Na jednom kre sa urodí vyše 30 kg plodov, ktoré sa zberajú v druhej dekáde septembra. Veľké, rubínovočervené, mierne pretiahnuté plody – kôstkovice, obsahujú veľké množstvo vitamínu C. Využívajú sa na priamu konzumáciu, na kompóty, mušty, víno a na výrobu destilátov.

Mišpuľa obyčajná

Je to teplomilná úžitková i okrasná ovocná drevina pochádzajúca z Malej Ázie a z juhovýchodnej Európy. Jej pestovanie nie je veľmi rozšírené, len ojedinele sa pestuje v záhradkách. Rastie ako ker alebo stromček vysoký päť metrov. Kvitne neskoro, koncom mája až začiatkom júna. Plody sú malvice, ktoré obsahujú tvrdé semená. Dužina je pevná, zelenobiela. Plody sú vhodné na priamu konzumáciu, na prípravu marmelád, lekváru a nátierok. Z odrôd sa pestuje ‘Holandská’, ‘Nottighenská’, ‘Beyjaderná’, ‘Veľkoplodá’, ‘Kráľovská’.

Dula podlhovastá

Ovocná drevina pochádza zo Zakaukazska. Do Európy ju rozšírili Rimania a Gréci. U nás sa vyskytuje len ojedinele, v záhradkách teplejších oblastí. Neznáša pôdy s vysokým obsahom vápnika. Vytvára ker alebo nižší strom. Kvitne v druhej polovici mája, preto ju nepoškodzujú neskoré jarné mrazy. Plody môžu mať jablkovitý alebo hruškovitý tvar. Vhodné sú na prípravu kompótov, muštov, rôsolov, marmelád a vín. Vyznačujú sa výraznou arómou, preto sa vkladajú do skríň, aby prevoňali bielizeň a odpudili nežiaduci hmyz. Rozmnožuje sa očkovaním na vegetatívny podpník duly, prípadne na semenáč hrušiek, napríklad ‘Hardyho’. Menej vhodný je podpník jarabiny vtáčej.

Plodová ruža

Už v minulosti sa niektoré ruže využívali nielen ako okrasný kvet, ale plody – šípky – niektorých druhov, najmä ruže šípovej (Rosa canina), sa zberali pre obsah nutričných látok, hlavne vitamínu C. V 70. rokoch 20. storočia sa začali rozširovať druhy plodových ruží, ktoré vznikli zámerným šľachtením a vyznačujú sa veľkými plodmi a vysokým obsahom vitamínov. Medzi najvýznamnejšie druhy patria Rosa rugosa, Rosa pendulina, Rosa villosa, Rosa cinnamomea a ďalšie. Najrozšírenejšou odrodu je ‘Karpatija‘ vyšľachtená v roku 1973 v Bojniciach. Známe sú aj ďalšie odrody, a to ‘Ascorta’, ‘Karina’ a ‘Joja’.