Ovocie

Zabudnuté moruše

V súčasnosti vďaka novým praktickým metódam rozmnožovania sú špecializované škôlky schopné dodať na trh výpestky odrôd s dekoratívnymi plodmi atraktívnych bielych a čiernych moruší.

Klimatické a pôdne nároky

Moruše sú na polohu a teplotu náročné dreviny, čo znamená, že ich sadíme a úspešne pestujeme len v teplých nížinných a pahorkatinových slnečných polohách s priemernou ročnou teplotou nad 8 °C. Dospelé rodiace stromy sú dostatočne mrazuvzdorné, no v prvých rokoch sú vďačné za nevyhnutnú ochranu proti mrazom. Čo sa týka pôdy, vyhovujú im výhrevné, výživné, priepustné hlinito-piesočnaté a hlinito-štrkovité pôdy s neutrálnou pôdnou reakciou.

Rozmnožovanie

Rozmnožujeme ich vegetatívne, a to prevažne vrúbľovaním na vopred vysadené dvojročné semenné podpníky moruše bielej. Vrúbľujeme kvalitnými spiacimi troj- až štvorpúčikovými vrúbľami koncom marca až začiatkom apríla, keď sú už podpníky mierne napučané. Uplatňujeme dlhší spojkovací rez, ktorým docielime pevnejšie zrastenie. V júli a auguste kontrolujeme úväzky, ktoré uvoľníme ľahkým narezaním, ale súčasne miesto vrúbľovania znovu previažeme a stiahneme novou páskou proti nežiaducemu uvoľneniu. Podľa potreby skracujeme dlhé výhonky korunky o tretinu až polovicu, čím zamedzíme vylamovaniu vrúbľovancov pri silnejších vetroch. Vďaka týmto opatreniam dosiahneme vyššiu výťažnosť i kvalitu hotových výpestkov. Tá je veľmi dobrá pri bielych, ale nižšia pri čiernych morušiach, kde pretrváva problém nerovnakej zravosti s podpníkom bielej moruše. Preto musíme mať k dispozícii čo najväčší počet kvalitných vrúbľov, podpníkov a čo najpresnejšiu ruku.

V posledných rokoch sa moruše rozmnožujú meristémovou kultúrou a následne pestujú v kontajneroch, čím sa podstatne zvýšila kvalita výpestkov. Väčšinou ide o kríčkové a nízkokmenné tvary, ktoré poskytujú rovnako kvalitné plody ako vrúbľované výpestky. Okrem týchto spôsobov sa moruše v menšom množstve rozmnožujú aj štepením do koreňa moruše bielej, potápaním a nahŕňaním, podľa vzrastu materského stromu.

Sadenie a pestovanie

Sadíme certifikované, kvalitné voľnokorenené alebo kríčkové kontajnerové výpestky s tromi až piatimi výhonkami a s dobre vyvinutým a nepoškodenými koreňmi. Vysádzame skoro na jeseň alebo na jar obvyklým spôsobom na vopred pripravené miesto. Po jesennom sadení k výpestku nahrnieme vyššiu vrstvu zeminy a čečiny ako ochranu pred zimným premrznutím pôdy. Kríčkové výpestky odporúčame prekryť celé. Na jar výhonky skrátime o tretinu až polovicu na vonkajšie púčiky, čím vypestujeme základ korunky so stredným a tromi až piatimi bočnými kostrovými výhonkami. V druhom a treťom roku na jar znovu skrátime predlžujúce výhonky. V ďalších rokoch ich už neskracujeme, koruny len mierne presvetľujeme.

Na spodných častiach dvojročných konárov sa tvorí krátky rodivý obrast s prvými plodmi v treťom až štvrtom roku po vysadení. Rodivosť narastá úmerne s vekom stromov a prvé lepšie úrody dosiahneme najskôr po ôsmich až desiatich rokoch. Koruny v dospelosti pravidelne presvetľujeme, odstraňujeme zahusťujúce výhonky, odrezávame aj silnejšie konáre so starým rodivým drevom a drobnými plodmi. Namiesto neho sa vytvorí mladé rodivé drevo a väčšie a kvalitnejšie plody. Tvar a veľkosť koruny udržiavame rovnomerným skracovaním obvodových konárov a pravidelným presvetľovaním zabraňujeme zvýšenej hnilobe plodov, ktorá sa objavuje najmä za daždivého počasia.

Čo s plodmi moruše?

– morušovníky pestujeme v trávniku, aby spadnuté plody ostali čisté.
– čerstvé a zrelé moruše sú aromatické a veľmi chutné, rýchlo sa však kazia a musia sa spotrebovať hneď, ako spadnú zo stromu. Ich skladovanie sa neodporúča, môžeme ich však zmraziť.
– výbornú šťavu získame, ak zmiešame jeden liter šťavy z moruší, 0,3 litra vody, 800 g cukru, šťavu z jedného citróna a uložíme v chlade.
– vhodným a veľmi jednoduchým výrobkom je sirup. Do veľkej fľaše na zaváranie nasypeme striedavo vždy vrstvu moruší a vrstvu cukru. Hotový sirup sa konzervuje jedným decilitrom liehu.
– ovocie môžeme spracovať aj bežným spôsobom na kompót alebo veľmi jednoducho konzervovať sušením. Veľmi chutné a kvalitné je morušové víno, ktoré sa pripravuje podobne ako iné ovocné vína.

Odrody

V uplynulých rokoch bolo vybraných, opísaných a rozmnožovaných niekoľko ekotypov bielych a čiernych moruší s väčšími atraktívnejšími plodmi, ktoré boli pomenované podľa ich pôvodného miesta.

Žitavská biela – úplne zrelé plody sú smotanovobiele až ružovkasté, mäkkej konzistencie a príkro sladkej chuti. Sú vhodné na domácu prípravu sladkého prírodného sirupu alebo na priamu konzumáciu. Plody dozrievajú postupne od druhej júnovej dekády. Rodí aj bez opelenia peľom inej odrody.

Lukáčova čierna – je to čiernoplodá forma moruše bielej. Tvorí atraktívne, veľké, stredne pevné a šťavnaté plody tmavočervenej farby, sladkokyslej príjemnej chuti s karmínovočervenou šťavou. Sú chutné v čerstvom stave, vhodné aj na výrobu šťavy a sirupu. Čerstvé a mrazené sa používajú na prípravu ovocných pohárov. Odroda je samoopelivá.

Račianska čierna – je to veľkoplodý výber moruše čiernej, pôvodne rastúci v rodinnej záhrade v Bratislave-Rači. Plody sú dlhé tri až štyri centimetre a široké dva centimetre, vínovo- až karmínovočervené, osviežujúcej kyslastej chuti, s bohatým obsahom farbiacej šťavy. Plody sú bohaté na bioaktívne látky s protizápalovými a dezinfekčnými účinkami. Majú mnohonásobné využitie v čerstvom, ako aj konzervovanom stave, vhodné sú aj na mrazenie. V domácich produktoch, ako sú šťavy, sirupy, kompóty, lekváre a víno si zachovávajú sfarbenie a arómu. Čerstvé ovocie a výrobky sú domácky využívané pri zápalových a infekčných ochoreniach dýchacích ciest a zažívacích ústrojov. Odroda je samoopelivá, tvorí bohato olistené koruny, netrpí škodcami ani chorobami a je vhodná na ekologické pestovanie.

Súvisiace články

2 komentárov

Pridaj komentár

Pozrite aj
Zatvoriť
Back to top button
Total
0
Share