Poznáte ačokču?

Pestujete v záhrade rastlinu, ktorej semienka ste dostali od suseda alebo ste si ich doniesli zo zahraničia a poznáte iba jej ľudové pomenovanie ačokča či akčokča. O akú rastlinu teda vlastne ide? Je to jednoročná popínavá, rýchlo rastúca rastlina s tenkými, husto rozrastenými stonkami a laločnatými až dlaňovitodelenými listami. Jej botanický názov je cyklantéra odnožená (Cyclanthera pedata). Kvety má drobné, žltkasté alebo zelenkasté. Plod je bobuľa podobná uhorke, s bielou horkastou dužinou.

Pestovanie

Rastlina vyžaduje humózny, priepustný substrát. Rozmnožuje sa buď predpestovaním v črepníkoch, do ktorých sa vysieva v marci a vysádza v polovici mája, alebo priamou sejbou na stanovište začiatkom mája. Vyžaduje slnečnú polohu a veľa vody. Dva klíčne lístky sú podobné lístkom uhorky, ďalší – veľmi dekoratívny list, je už typický pre ačokču. Na pestovanie treba pripraviť oporu, podobne ako pri pestovaní uhoriek systémom Vertiko, a výhonky k nej pravidelne vyväzovať. Rastie veľmi rýchlo a bohato rodí až do mrazov. Plody sú podlhovasté, na koncoch zašpicatené. Na konzumáciu sa zberajú po dosiahnutí dĺžky 3 až 4 cm. Zrelý plod môže byť dlhý 10 – 12 cm, pred konzumáciou treba z neho vybrať tvrdé, zrelé semená, ktorých býva v jednom plode šesť až dvanásť.

Chuť plodov pripomína uhorku a papriku. Ak by vám plody nechutili, môžete ačokču využiť ako dekoratívnu rastlinu k plotom, besiedkam, suchým stromom, ktoré krásne obrastie. Kvety sú pastvou pre včely. Výhodou je, že ju zatiaľ nenapádajú žiadne choroby ani škodce.

Použitie v kuchyni

Používa sa pri príprave praženice, leča, plodmi môžeme plniť mäso alebo ich zapekať, dusiť s ďalšou zeleninou do polievky či rizota. Plody ačokče možno použiť aj za surova do rozličných šalátov, chutia aj nakladané ako uhorky či kápia v oleji.