Jahodový špenát

11. októbra 2015

0 2 minúty čítania

V dávnych časoch bola táto rastlina v Európe bežnou súčasťou jedálnych lístkov, jej červené plody sa používali aj ako zaujímavá dekorácia slávnostných stolov. Po prvej svetovej vojne ju však z kuchyne úplne vytlačil špenát.

Väčšina záhradkárov pozná mrlík biely ako nepríjemnú burinu. Mrlíkov však existujú desiatky druhov, niektoré sa využívajú ako liečivé rastliny, dva z nich – mrlík hlávkatý a mnoholistý ako zelenina. Divo rastú v Európe, Ázii aj v Amerike. Latinské meno je odvodené z gréckeho slova chén, ktoré znamená hus, a podion, čo je nôžka, lebo ich listy tvarom pripomínajú husie chodidlo. Každý druh má trochu iný tvar listov, čo je jeden z najdôležitejších určovacích znakov. Pre väčšinu mrlíkov sú charakteristické malé chlpy na stonke, listoch aj kvetoch, vďaka ktorým rastliny vyzerajú, akoby boli pomúčené.

Úžitkový aj okrasný

Mrlík hlávkatý je asi 60 cm vysoká rastlina s pevnými stonkami obrastenými trojuholníkovitými listami si zúbkatým okrajom. Pripomínajú listy špenátu, sú však menšie. Musia sa síce zberať jednotlivo, ale rastlina môže rásť ďalej. Mladé listy sa dajú konzumovať surové v zeleninových šalátoch, nátierkach alebo dressingoch, môžu sa pridávať do polievok, k mäsu alebo pripraviť ako špenát, dajú sa aj zmraziť. Ich výhoda je, že nedráždia žlčník, obličky ani močové cesty. Obsahujú minerálne látky, mikroelementy a vitamíny A, C a K.

Z bohatých, až 30 cm dlhých súkvetí nenápadných kvetov sa v pazuchách listov tvoria aromatické červené plody, ktoré na pohľad vyzerajú ako jahody alebo maliny. Aj tie sú jedlé, šťavnaté, hoci chuť môže byť pre niekoho sklamaním. Pripomína moruše a ne je veľmi výrazná. Plody najlepšie chutia posypané cukrom, rozmixované v mlieku, pridané do jogurtu, na torty či palacinky, môžu sa tiež zavárať a zmraziť. Podľa listov a plodov dostala rastlina ľudové pomenovanie jahodový špenát.

Pestovanie

Mrlík sa môže pestovať vo voľnej pôde alebo v nádobách na balkónoch, dokonca aj celoročne na okne v izbe. Je veľmi pekný, dekoratívny nielen sýtozelenými listami, ale aj červenými plodmi. Uspokojí sa s bežnou záhradnou zeminou s prídavkom kompostu. Jemné semená sa na hriadky vysievajú riedko do hĺbky 2 až 3 cm od polovice marca do polovice augusta, do riadkov vzdialených asi 25 cm. Klíčia pomerne dlho. Treba však dávať pozor, aby sa rastlina v záhrade nekontrolovateľne nerozšírila ako burina. Listy je možné konzumovať po 6 až 7 týždňoch.

Keď sa objavia kvety, rastliny je vhodné raz za týždeň prihnojiť. Mrlíku sa najlepšie darí na slnku alebo v polotieni. V letnom období vyžaduje výdatnú zálievku, hoci výborne znáša aj sucho vďaka kolovitému koreňu. Pri dostatku vlahy tvorí väčšie plody. Ak ho pestujeme v byte, v zime zálievku obmedzíme a prestaneme ho hnojiť. Na jar skrátime výhonky. Rastlina netrpí škodcami.

TIP

Ak ponecháte niekoľko rastlín na hriadke alebo v debničke, červené plody budú ozdobou záhradky či balkóna počas dlhých týždňov. Rastlina sa bude rozmnožovať samovýsevom.