Granátové jablko
Názov Punica granatum pochádza z púnskeho Kartága, odkiaľ plody vyvážali, a druhé meno je z latinského granum – zrno, čo zdôrazňuje množstvo semien v plode. Granátovník pochádza z Iránu a Prednej Ázie. Podľa odhadu ho pestujú v kultúre viac ako päťtisíc rokov, najmä v krajinách okolo Stredozemného mora a je rozšírený takmer do všetkých subtropických oblastí sveta ako úžitková i okrasná rastlina. Je jednou z mála rastlín, ktoré boli oddávna predmetom bájok a povestí. Už v starom Ríme bol zasvätený bohyniam Afrodite a Hére ako symbol plodnosti a lásky. V Španielsku bolo podľa neho pomenované mesto Granada, ktoré ho má vo svojom erbe. Pre podobnosť s tmavočervenou farbou šťavy z plodov boli podľa neho pomenované i české polodrahokamy.
Granátovník je opadavý ker až malý stromček. Dorastá do výšky dvoch až piatich metrov. Na plantážach rodí dlhšie ako štyridsať rokov. Známe sú i dvesto rokov staré rastliny. Kvety má obojpohlavné, samoopelivé, korálovočervenej farby. Občas vytvorí v malom počte aj fertilne kvety. Kvitne počas celého vegetačného obdobia, ale intenzívne zakvitne v krátkych vlnách na jar, v lete a v jeseni.
Plody sú deväť až dvanásť centimetrov dlhé. Jedlú časť tvoria tie, ktoré sú zoskupené vo viacerých puzdrách. Podľa odrody majú plody asi štyristo až tisíc granúl, ktoré majú hmotnosť dvesto gramov až jeden kilogram. Každá granula obsahuje jedno malé semeno obalené v zrelom štádiu rôsolovitou zdužinatenou vonkajšou časťou osemenia – takzvaným mieškom, ktorý je ružovej až červenej farby a je to tá časť plodu, ktorú konzumujeme. Šťava obsahuje v závislosti od odrody rôzny pomer kyselín a cukrov. Kvalitné odrody obsahujú v plode asi 70 % šťavy. Po opelení kvetov dozrievajú plody o štyri až päť mesiacov.
Napriek snahám pestovateľov sa granátovník u nás nepodarilo dopestovať do fázy nasadenia plodov, hoci rastliny kvitli. Na pestovanie v našich podmienkach je vhodnejší zakrpatený granátovník Punica granatum „Nana“. Rodí spoľahlivo a pravidelne. Ostatné znaky a vlastnosti má so spomínaným granátovníkom zhodné, ale na rozdiel od neho konáriky nemajú tŕne a znáša aj tropické teploty. Plody dorastajú do veľkosti tri až päť centimetrov a obsahujú menej granúl, okolo päťdesiattisíc, a šťavu majú kyslejšiu. Granátovník „Nana“ je medzi pestovateľmi obľúbený skôr ako okrasná rastlina.
Nároky na prostredie
Vo vykurovanom skleníku môže rásť aj priamo v pôde. V inom prostredí vyžaduje počas roka premiestňovanie, podobne ako iné u nás pestované druhy pochádzajúce od Stredozemného mora, napríklad oleander. Počas vegetačného obdobia mu vyhovuje priame slnko a výhrevná poloha. Preto ho umiestnime čo najbližšie k južnému oknu. Koncom mája granátovník môžeme preniesť von na balkón alebo do záhrady, kde ho ponecháme až do obdobia, keď poklesne teplota k 0 °C. Pretože jesenné ochladenie stimuluje rastlinu k opadu listov, čo je preň prirodzené, musíme na toto obdobie vyniesť von i rastlinu pestovanú v interiéri. Ak je trvalo umiestnený pri konštante vyššej teplote, listy nezhodí, ale po dvoch až troch rokoch môže vysilením vyhynúť. Znesie teplotu až do –7 °C. Po opade listov prenesieme granátovník na prezimovanie do chladnej miestnosti s teplotou 0 až 8 °C. Pri prezimovaní v chlade nemá nároky na svetlo. Môže byť aj v úplnej tme. Počas zimy priebežne kontrolujeme vlhkosť substrátu, nesmie byť trvale premokrený, ani na dlhší čas preschnúť. Preto ho v zime zalievame malými dávkami vody. Ku koncu zimy púčiky na špičkách zozelenajú. V tomto čase ho presadíme, ostriháme a premiestnime k najsvetlejšiemu oknu, kde zostane do konca mája.
Presádzanie
Vyžaduje výživný substrát s pH 7. Zmiešame kvalitnú záhradnú ornicu alebo pareniskovú zeminu s kompostom a pieskom v pomere asi 2:1:0,5. Po rozmnožení rastliny presadíme do črepníkov s priemerom osem centimetrov a v tom istom roku ešte raz do črepníka s priemerom dvanásť centimetrov. Pri presádzaní staršej rastliny sa osvedčilo starý substrát od koreňa vymyť prúdom vody a nahradiť novým. Tak môže rásť v tej istej nádobe veľa rokov. Varieta „Nana“ dorastá vo voľnej pôde do výšky jeden až jeden a pol metra. Ak ho pestujeme v nádobe a každý rok na jar zrežeme, stačí nádoba s priemerom dvadsať centimetrov, aj tak bude pravidelne kvitnúť a rodiť. Pre tieto vlastnosti ho s obľubou pestujú aj ako bonsaj. Počas vegetačného obdobia prihnojujeme raz mesačne plným tekutým hnojivom, napríklad Harmavitom, len do vlhkej zeminy. Výdatne zalievame odstátou vodou až po presušení povrchu substrátu. Krátkodobé presušenie znáša. Ak preschne substrát na dlhší čas, môže rastlina zhodiť zasušené listy. Ak ho začneme znovu polievať, môže v tom istom roku vypučať znovu.
Rez a tvarovanie
Pri predjarnom presadení ho súčasne ostriháme. Úplne odstránime všetky najtenšie konáriky, pretože väčšinou i tak vyschnú. V jarnej vlne kvitnutia vyrastajú kvety najmä z hrubších minuloročných konárikov. Preto sa snažíme ponechať ich čo najviac. Odstránime len tie, ktoré rastú do vnútra korunky, kolmo hore alebo smerom nadol. Z križujúcich sa konárikov jeden odstránime a ostatné skrátime o jednu až dve tretiny. Opravný rez môžeme robiť počas celého vegetačného obdobia. Ak ponecháme na rastline viac plodov, svojou hmotnosťou ohýbajú konáriky, čím tvarujú rastlinu do vzhľadu starého stromu, čo je pri pestovaní bonsaja výhodné. Tvarovanie drôtom je problematické, pretože konáriky rastú husto a mladé sú náchylné na zlomenie. Staršej rastline, ktorá má už vypestovaný definitívny tvar korunky, môžeme v júni ostrihať bočné a smerom hore rastúce konáriky za druhým až tretím párom listov.
Rozmnožovanie
Granátovník „Nana“ môžeme rozmnožiť vegetatívne – zakorenením odrezkov – alebo generatívne – výsevom semien. Pri oboch spôsoboch rozmnožovania získame rastliny, ktoré zakvitnú už v prvom roku. Vegetatívnym spôsobom rozmnožené rastliny sú identické s materskou rastlinou vo všetkých znakoch. Generatívne rozmnožené rastliny sú rozdielne a odlišujú sa predovšetkým vzrastom. Materiál z predjarného rezu môžeme využiť na zakorenenie odrezkov, ktoré upravíme na dĺžku troch až štyroch púčikov a spodný rez vedieme šikmo v 45 ° uhle oproti spodnému púčiku. Odrezky namočíme do práškového stimulátora a napicháme do hĺbky dva centimetre do vlhkého agroperlitu. Udržujeme ich pod vrecúškom z PVC vo vlhku, pri teplote 16 až 20 °C. O štyri až šesť týždňov po zakorenení rozsadíme rastliny do črepníkov s priemerom osem centimetrov.
Choroby na škodcovia
U nás chorobami netrpí. Zo škodcov sa v nevhodnom prostredí môžu vyskytnúť molica a červený pavúčik. Zdravé a najmä letnené rastliny škodcami netrpia.
Granátovník púnsky
Kto bol v niektorej stredomorskej krajine, iste ochutnal plod granátovníka. Je guľatý, veľkosti jablka, s tvrdou červenou a zelenou šupkou. Vnútro pozostáva z dužiny a šťavnatých semien, jedia sa lyžičkou. Občas sa plody predávajú aj u nás. Importujú sa z krajín Stredomoria, kde sa pestujú na veľkých plantážach spolu s broskyňami, nektarínkami a pomarančmi. Granátovník nie je divorastúci strom, ale stará kultúra, známa už v predkresťanskom Egypte. V Palestíne ho pestovali už pred 5000 rokmi. Plody boli súčasne symbolom plodnosti. Legenda hovorí, že to bol strom lásky v biblickom raji. Rastlina bola známa aj ako liek. Traduje sa, že kôra koreňov a šupka plodu vraj pomáhala proti pásomniciam. A že plod podporuje sexualitu.
Trpasličie granátovníky sú nízkeho vzrastu, preto sú obľúbenými a vďačnými črepníkovými rastlinami. Na slnečnom okne tento druh bohato kvitne po celé leto. Existuje nespočetne veľa rôznych druhov s bielymi, žltými, bledoružovými, červenými aj dvojfarebnými kvetmi. Napriek tomu granátovníky sotvakedy kúpite v kvetinárstvach. Pestuje a predáva ich iba málo záhradníkov. Ak niekedy uvidíte túto rastlinu u známych, poproste ich o odnož. Naozaj sa to vyplatí. Trpasličia forma vydrží v normálnych podmienkach niekoľko rokov. Odnožami je možné každý rok vypestovať nové rastliny pre seba a pre svojich priateľov. Takže: šírte a obnovujte stavy granátovníkov.
ROZMNOŽOVANIE GRANÁTOVNÍKA
1. rozmnožovanie semenami
– niekedy sa u črepníkových rastlín vyvinú klíčiace semená. Trvá však štyri mesiace od oplodnenia, kým úplne dozrejú. Semená sa sadia do črepníkov so zmesou zeminy a piesku. Na klíčenie vyžadujú teplotu 20 až 25 °C. Až keď presadíte malé rastliny do väčších črepníkov, môžete ich preniesť na chladnejšie miesto.
2. rozmnožovanie odrezkami
– granátovník sa zväčša rozmnožuje odrezkami. Môže sa narezať v dvoch obdobiach: zavčasu na jar alebo v lete. V marci, keď rastlina ešte nie je olistená, narežte 1é cm dlhé odrezky (z tvrdého dreva rastliny). Na letné rozmnožovanie v júni – júli sú potrebné polozrelé, nedrevnaté vrcholky výhonkov. Odrezky zakoreňujú v hrantíkoch alebo kvetináčoch s plastovou pokrývkou pri teplote 20 až 25 °C. keď rastliny zakorenia a vytvoria výhonky, je čas na presádzanie do črepníkov s priemerom 10-12 cm. Umiestnite ch na slnko a niekoľkokrát zrežte, aby sa rozkonárili.
STRUČNÉ RADY
Veľkosť a vzrast
– trpasličie granátovníky sú vysoké až jeden meter. Vhodné sú ako izbové rastliny. Pôvodný druh rastie ako strom alebo krík, predovšetkým vo veľkej nádobe na terase. Trpasličie druhy sa predávajú vysoké asi 20 cm. Rýchle rastú, takže čoskoro budete mať, peknú, rozkonárenú rastlinu.
Kvet a vôňa
– granátovník má pekné červenooranžové kvety, ktoré vyrastajú v skupinách po troch na vrcholoch konárov. Staršie rastliny začínajú kvitnúť v júni, zatiaľ čo mladšie až o mesiac neskôr. Kvet napodiv takmer nevonia.
Svetlo a teplota
– granátovník umiestnite na slnko, potom po celý rok bohato kvitne. Najvhodnejšia teplota ovzdušia na jar a v lete je medzi 18 až 20 °C. Keď v jeseni opadnú listy, rastlinu premiestnite do chladu. Granátovník musí prezimovať na mieste s teplotou približne 8 °C.
Zalievanie a hnojenie
– od jari do jesene potrebuje rastlina miernu vlhkosť vzduchu. Raz týždenne prihnojujte. V zime zalievajte úsporne a vôbec nehnojte.
Zemina a presádzanie
– rastlinu presaďte v marci, prv než začne rásť. Zemina musí byť ľahká a výživná.
Prerezávanie
– pri presádzaní môžete granátovník skrátiť a prerezať. Koruna sa potom viac rozkonáruje.
Rozmnožovanie
– granátovník sa zriedka množí semenami, väčšinou odrezkami, a to skoro na jar alebo v lete.
Prostredie
– rastlina môže byť po celé leto na slnečnom okne, aj v čase horúčav.
Granátové jabĺčko
Granátovník (Punica granatum) má pôvod v Ázii, presnejšie v oblasti od dnešného Iránu až po úpätia Himalájí v Indii. Odtiaľ sa pestovaním rozšíril po celej západnej Ázii až do Európy, najmä do krajín pri Stredozemnom mori.
Je to subtropická drevina, ktorá na zimu zhadzuje lístie. Môže mať podobu hustého kra alebo nízkeho stromu. Má malé, lesklé tmavozelené listy. Veľmi atraktívne kvety sú neobyčajne krásne. Väčšina odrôd ich má kramínovočervené. Po opelení lupienky opadnú a začne sa tvoriť guľatý, červenkastý plod – granátové jabĺčko.
Pestovanie a rozmnožovanie
V jednom plode je veľké množstvo semien, ktoré vysievame plytko do pôdy, no nie vždy všetky vyklíčia. Najlepšia metóda rozmnožovania je odrezkami z rodiaceho dospelého stromu. Tie získame pomerne ľahko kdekoľvek na dovolenke v južnej Európe, kde je granátovník bežná, často aj divo rastúca rastlina. Vyžaduje dobre priepustnú, piesočnatú pôdu. Najlepšia je zmes kompostu, rašelina a piesku. Rastlina veľmi dobre znáša sucho a vysoké teploty, preto by mala byť umiestnená na najslnečnejšom a najosvetlenejšom mieste v záhrade. Zalievame hlavne na jar a začiatkom leta, zvyšnú časť roka pomerne málo. Cez leto umiestnime granátovník von a na zimu ho dáme do chladnejšej miestnosti, kde teplota neklesne pod 10 °C. Cez zimné obdobie zalievame veľmi sporadicky, len aby nepreschol koreňový bal. Hnojíme asi dva až tri razy za rok, najlepšie kombinovaným hnojivom Cererit. Rastliny pestujeme vo väčšom črepníku. Za dobrých podmienok bude pravidelne rodiť chutné ovocie – granátové jabĺčka.
Plody
U nás sa dajú bežne kúpiť najmä na jeseň alebo v zime. Jabĺčko najprv prerežeme na polovicu a povyberáme z neho dužinaté guľôčky, z ktorých každá obsahuje jedno semeno. Sú veľmi šťavnaté a majú podobnú chuť ako hrozno. Môžeme odšťaviť aj plod, podobne ako citrusy. V mnohých krajinách sa šťava používa aj na výrobu lahodného vína. Granátové jabĺčko je veľmi chutné a osviežujúce ovocie, ktoré vedia oceniť najmä obyvatelia vyprahnutých suchých a teplých subtropických krajín.
