Pôvod a rozšírenie
Solanum quitoense pochádza ako väčšina ľuľkovitých z juhoamerických Ánd z Ekvádoru a Kolumbie, kde rastie i vo výškach 2300 m. Predpokladá sa, že Solanum quitoense pestovali Indiáni už pred príchodom Španielov. Plantážnicky sa dnes pestuje v Peru, Ekvádore, Bolívii v Kostarike a inde. V poslednej dobe sa stáva obľúbenou rastlinou i našich pestovateľov. Skorej než pod botanickým názvom ju poznáme pod španielskym menom naranchilla (narančila) čo znamená „malý pomaranč“ alebo pod menom „Lulo“, ktoré vzniklo z domorodého lulum.
Použitie
Plody sa neľahko konzumujú. V priereze je dužina zelená so štyrmi komorami a s početnými semenami, ktoré pri jedení nevadia. Je výhodné dužinu vybranú z oplodia vložiť do mixéru, pridať cukor a 6 dielov vody. Miešať 2 až 3 minúty. Po preliatí cez sitko dostaneme zelený nápoj s bielou penou. Využíva sa pri výrobe krémov, zmrzlín apod. Tepelným spracovaním sa poškodzuje kvalita
Botanická charakteristika
Ide o robustnú vytrvalú bylinu krovitého rastu, ktorá v prírode dorastá až do 250 cm, u nás asi do 80 až 100 cm. Celá rastlina je pokrytá jemnými fialovými trichomami. Listy sú plstnaté, mohutné, sýto zelené. V prírode sú až 50 cm dlhé, u nás niečo cez 30 cm, silne vykrajované, veľmi dekoratívne s ostrými až 2 cm dlhými tŕňmi na spodnej strane. Kvety biele alebo fialové, až 3 cm v priemere majú typický ľuľkovitý tvar. Objavujú sa v skupinách asi za 3 až 4 mesiace po výseve. Je nutné použiť umelého opeľovania. Prevádza sa buď rozrezaním prášnikov, vysypaním peľu na hladkú podložku a potom nanášaním na bliznu. Tento spôsob je u nás už s úspechom odskúšaný. Plod je guľovitá bobuľa v dospelosti asi 5 cm v priemere. Na počiatku zrenia je žltá, neskôr oranžová až červená. Pre podobnosť s pomarančom dostala meno naranchilla, čo znamená v španielčine malý pomaranč. Oplodie je tuhé, porastené hustými jemnými hrdzavými trichómami, ktoré sa ľahko odstraňujú. Chuť je sladkokyslá, príjemná, osviežujúca. Plody sa dajú konzumovať čerstvé, upravené na šťavu alebo sa z nich pripravuje džem. Plody sa často objavujú v prvom roku od výsadby a bývajú pokryté krehkými chĺpkami, ktoré sa ľahko zotrú. Dužina má sýto zelenú farbu podobnú kivi, je mäkká, aromatická, chuťovo sa približuje zmesi jahôd a ananásu alebo guajávy. Obsahuje početné semená, ktoré pri jedle nevadia. Obsahuje 20 % sacharidov, 3,5 % kyselín, 50 mg vitamínu C. Rozrezaná dužina na vzduchu oxiduje a hnedne. Semená klíčia za 25 až 40 dní. Semenáče sa presádzajú až keď majú aspoň štyri pravé listy. Ak chceme mať úrodu ešte v roku výsevu musíme výsev uskutočniť do teplej pôdy na začiatku roka, aby nám rastliny kvitli už v marci. Plody dozrievajú za 10 mesiacov.
Ekologické nároky
Narančile sa v domovine dobre darí na zatienených úbočiach s kyprou , ľahkou, humóznou vlhkou, avšak drenážnou pôdou. Má rada vlhké teplé leto 21-24 °C a bezmrazé zimy. Neznáša ani slabý mráz. Jej štvorročnú životnosť často skracuje až na dva roky háďatko, víry alebo huby. Má rýchly rast a skoro nastupuje do plodnosti. Pestovať ju môžeme v skleníku. V byte vyžaduje nádobu s obsahom najmenej 40 l zeminy. Plody sa objavujú za 6 až 8 mesiacov po výsadbe. Hlavná doba zberu úrody je od mája do októbra. Plstnaté oplodie je citlivé na otlaky. Plody vydržia bez poškodenia asi týždeň, pretože dozrievaním tuhé oplodie mäkne. Plodom sa tiež hovorí quito pomaranč.
Druhy a odrody
Poznáme zatiaľ iba odrodu Septentrionae espinosa, ktorá veľkými a početnými tŕňmi sťažuje zber. Na druhej strane sa objavujú i odrody beztŕňové.
Rozmnožovanie
Ľahko sa rozmnožuje semenami aj odrezkami. Rastliny množené semenami sú vitálnejšie ako z odrezkov. Semená klíčia asi za 3 až 5 týždňov celkom spoľahlivo a pri skorom predjarnom výseve skoro dospievajú v silné rastliny.
Zber, dozrievanie
Nezrelé plody sú kyslé. Zrelé, mäkké, so zlatožltým oplodím, sú osviežujúce a voňavé. Ich zber sťažujú ostré tŕne s rovným hrotom, ktoré sa pri dotyku nevylamujú. Plody vydržia po zbere len niekoľko dní bez poškodenia. Oplodie mäkne a je citlivé na otlaky.
Súhrn pestovatelských rád
Umiestnenie:
narančilu môžeme celoročne pestovať v bezmrazovom skleníku alebo pri bytovom pestovaní v nádobe aspoň so 40 l zeminy a s možnosťou vynášania do záhrady cez leto. Zemina: výživná, kyprá, humózna, vlhká priebežne prihnojovaná.
Teplota:
21 až 24 °C, v zime bezmrazé prostredie, najlepšie nad 5 °C. Je citlivá i na slabé mrazy.
Závlaha:
narančila vyžaduje trvalú vlhkosť.
Výživa:
musí byť bohatá vzhľadom k veľkému olisteniu a bohatosti úrody. Prospešný je postrek na listy s výživnou emulziou.
Rozmnožovanie:
odrezkami, lepšie však skorým výsevom semien, ktoré klíčia za 25-40 dní. Semenáčiky majú rýchly rast. Rez nie je nutný.
Choroby, škodcovia:
ako u všetkých ľuľkovitých sú to molice, ďalej háďatká, z chorôb trpia vírmi a hubami. Pri amatérskom pestovaní obmedzeného počtu rastlín sme schopní rastlinu udržať v zdravý.
Zber úrody:
je rozložený na celý rok, hlavne však od mája do októbra. Použitie: hlavne na osviežujúce šťavy, zriedka na džem. Narančila má aj svoju okrasnú hodnotu a je nesporne význačným obohatením našej zbierky.
Narančila – „chlpatý pomaranč“
Ľuľok quitský je bohato rozkonárená 2,5 m vysoká rastlina s mierne drevnatejúcimi stonkami. Striedavé listy s odstávajúcimi mäkkými chlpmi sú oválne, hrubo zúbkaté, krátkokončisté, so srdcovitou bázou. Listové stopky a rebrá sú rovnako ako mladé čepele a byle pokryté fialovými hviezdovitými chlpmi a môžu mať dlhé tuhé ostne. Kvety majú priemer asi 3 cm a vyrastajú na krátkych stopkách po 1-10 v pazuchách listov; ich kalichy sú fialové a plstnaté, 5 kopijovitých bielych korunných lupienkov má fialový chĺpkatý rub.
Plod
Plod je hrubostopkatá guľovitá 6,5 cm veľká bobuľa s veľkým čiaškovitým päťcípym plstnatým kalichom. Šupka zrelého plodu je tuhokožovitá, 4 mm hrubá, zvonku lesklo oranžová, so zmývateľnou jemnou plsťou z drsných bledohnedých hviezdovitých chlpov. Vnútro bobule je rozdelené bledooranžovými mäsitými až blanitými pozdĺžnymi stenami na 4 komory, ktoré vypĺňa šťavnatá kyslá aromatická dreň. Dve zo stien plodu obsahujú po 2 do komory vyčnievajúce priehradky, na ktorých sú prichytené početné, plochoguľovité alebo vajcovité biele 2-2,5 mm veľké semená so zeleným nádychom.
Využitie
Bobule sa spracúvajú na lahodné nápoje, pričom sa po odstránení vonkajšej plste roztlačia, osladia a zmiešajú so studenou vodou. V Južnej Amerike sa z ovocnej šťavy vyrába víno. Na prípravu dezertov sa dreň rozpolených plodov posype cukrom a vyberie zo šupky. Hrubú vonkajšiu šupku bobule možno plniť banánmi alebo inými prísadami a piecť. Plody sa spracúvajú aj na marmelády, želé a sirupy.
Rozšírenie
Ľuľok quitský je zdomácnený v Andách a pestuje sa často v pohoriach Latinskej Ameriky, zriedkavo v trópoch Starého sveta.
Pestovanie a úroda
Týmto náročným rastlinám sa darí na výživných pôdach, na tienistých stanovištiach v tropických pohoriach, bohatých na zrážky, v nadmorskej výške od 1000 do 2500 m pri teplote okolo 18 °C. Začínajú kvitnúť 4-5 mesiacov po výseve, zber sa začína asi po 1 roku a trvá vyše 4 rokov. Plody určené na trh sa oberajú krátko pred dozretím a majú trvanlivosť 1 týždeň, v chlade vydržia 1 mesiac; zrelé bobule sa rýchlo kazia.
Príbuzné druhy
Veľkolistý druh Solanum topiro Humb. & Bonpl, syn.: Solanum sessiliflorum Dunal, pestovaný v oblasti Orinoka a Amazonu, prináša 10 cm veľké guľovité oranžové alebo červené chlpaté plody so žltou dreňou, podobnou paradajke. Okrem opísaných sa konzumujú bobule mnohých ďalších druhov rodu Solanum, majú však menší hospodársky význam.
Narančila, botanickým názvom Solanum quitoense, známa aj pod menami ako malý alebo chlpatý pomaranč, pochádza z pre nás skutočne exotických krajín Kolumbie a Ekvádoru. Tam v juhoamerických Andách táto rastlina dorastá až do 250 cm. V našich podmienkach táto robustná, krovitá rastlina dorastá do 0,8 – 1,5 m. Narančila má veľké, sýtozelené, chlpaté listy s ostrými až 2 cm dlhými tŕňmi. Mladé listy sú zafarbené do fialova. Rastlina je nenáročná na pestovanie. Pestujeme ju vo väčšej nádobe minimálne s priemerom 30 cm. Potrebuje výživnú a kyprú pôdu, ktorú pripravíme zmiešaním kompostu, listovky a piesku. Vyžaduje bohatú zálievku a časté prihnojovanie (každých 14 dní). Od mája do konca leta ju môžeme pestovať na záhrade alebo balkóne. Vyžaduje slnečné stanovisko. Kvitne od apríla do októbra, bielymi alebo slabo fialovými kvetmi až do priemeru 3 cm. Ak sa po odkvitnutí netvoria plody je potrebné umelo opeľovať tak, že rozrezanú peľnicu navlečieme na bliznu. Pri pestovaní vonku umelé opeľovanie nie je potrebné. Plody dorastajú do veľkosti asi 5 cm a v zrelosti majú sýto oranžovú farbu. Plody sú chlpaté, chĺpky sú ľahko odstrániteľné utretím do látky. Dužina je podobná plodu kiwi a chuťovo je podobná zmesi jahôd a ananásu. Nevýhodou pestovania narančily je jej náchylnosť na škodcov. Je preto potrebná chemická ochrana. Narančilu môžeme pestovať v bezmrazovom skleníku alebo aj v byte. Rastlina neznáša mráz, preto ju prezimujeme najlepšie na svetlom mieste pri teplote 10-15 °C. Vo februári ju môžeme hlboko zrezať aby sme docielili kríkový tvar. Odrezky môžeme použiť na množenie rastliny. Pri dobrej starostlivosti sa môžeme tešiť už v prvom roku pestovania z úrody až 50 ks plodov.
