Mučenka
Mučenka má viac ako 400 druhov, ktoré sa odlišujú kvetom, plodom, listom rastom i vhodnosťou na pestovanie v nádobe. Mučenka krídlatá (Passiflora alata) z Južnej Ameriky má veľmi chutné plody veľkosti husacieho vajca. Vajcovité sú i listy dospelej rastliny. Karmínovočervené voňajúce kvety majú priemer až desať centimetrov. Mučenka štvorhranná (Passiflora quadrangularis) s celookrajovým listom je doma v tropických oblastiach Ameriky a pestuje sa vo veľkom pre veľmi chutné plody, dosahujúce veľkosti melónu. Obrovské červenkasté kvety majú lúčovitú korunu s piatimi bielymi a purpurovými pásmi. Oba druhy sú náročné na teplotu, ktorá nesmie klesnúť pod 15°C. Kvety vyžadujú umelé opelenie.
Mučenka jedlá (Passiflora edulis) – pravá marakuja – má plody žlté, zelené alebo hnedasté, dlhé asi osem centimetrov, s oranžovožltou dužinou. Biele, na báze fialové kvety rastú medzi delenými, až dvadsať centimetrov širokými listami.
Plody vo veľkosti tenisovej loptičky a s tvrdou šupou má mučenka prílistkatá (Passiflora pinnatistipula) s karmínovočerveným plodom. Patrí k druhom náročným na čerstvý vzduch a neznáša vysoké teploty.
Známa a obľúbená je mohutná mučenka belasá (Passiflora coerulea), izbová kvetina dobre sa rozmnožujúca odrezkami. Jej plody nie sú také chutné a aromatické, preto sa pestuje ako okrasná.
Rozmnožovanie mučeniek
Mučenky sa dajú dobre dopestovať zo semien i z odrezkov. Z kúpených plodov dáme trocha dužiny so semenami na sitko, semená v tečúcej vode prepláchneme a na papieri necháme osušiť. Po sejbe do črepníka alebo debničky nádobu zakryjeme priesvitnou fóliou. Pri pôdnej teplote 25° by mali za štyri až šesť týždňov vyklíčiť. Prvé listy sú celookrajové, vajcovité alebo srdcovité, až neskoršie sú typické pre jednotlivé druhy. Rozmnožovanie odrezkami je jednoduché a pri ňom vieme, že mladá rastlina bude rovnaká ako materská.
Mučenka – príťažlivá a inšpirujúca
Kvety mučeniek oddávna inšpirovali a vzrušovali pestovateľov, pretože sú fantasticky tvarované aj sfarbené. Názov (passio = utrpenie) pochádza zo 16. storočia, keď jezuita J. Ferari objavil „nápadnú podobu) medzi mučiacimi nástrojmi Krista a časťami rastliny: trojdielnu bliznu prirovnal ku klincom, ktorými bol Kristus pribitý na kríž, stopkatý semenník ku kalichu utrpenia, pakorunu so strapcami k tŕňovej korune, úponky ku korbáčom a kopijovité prílistky ku kopiji, ktorou bol prebodnutý Kristov bok.
V súčasnosti poznáme vyše 400 druhov rodu rozšírených v trópoch a subtrópoch celého sveta. Kedysi najobľúbenejší a najpestovanejší druh mučenka belasá (Passiflora ceorulea) pochádza z južnej Brazílie, Paraguaja a Argentíny. Vyžaduje pomerne chladné prezimovanie, preto nie je vhodná do moderných bytov. Napriek tomu sa však pestuje, pretože jej obľuba je tradičná. Výberom sa získali niektoré pekné odchýlky a krížením veľa krásnych hybridov.
Prezimovanie mučeniek
Ak máme možnosť chladného prezimovania, (pri teplote okolo 10°C), tohto druhu sa nevzdávame. Ak však máme iba teplé priestory, venujeme sa pestovaniu druhov, ktoré neprežívajú výrazné obdobie zimného pokoja. Všeobecne sa často uvádza, že teplo lepšie znášajú druhy s červenými a ružovými kvetmi, čo však nie je pravda. Napr. Passiflora mollissima, ktorá rastie v Andách vo výškach nad 2000 m n.m. a vyžaduje celoročný chlad, má veľké, nádherné ružové kvety. Pri každom druhu teda musíme zistiť jeho pôvod a podľa podmienok na pôvodnom stanovišti rozhodnúť o postupe pri pestovaní. Ďalším druhom, ktorému treba v zime znížiť teplotu, nie však tak výrazne, ako pri predchádzajúcej, je mučenka strapcovitá (Passiflora racemosa). Je menej vzrastná, takže je veľmi vhodná do moderných teplých bytov. Má krásne sfarbené kvety, veľké 10-12 cm. Vyžaduje najmä veľmi priepustnú pôdu a v zime takmer bez zalievania.
Do bytov je však vhodných viac druhov. Ak máme dosť miesta, rozhodneme sa pre Passiflora alata s červenými kališnými lístkami i lupienkami a brvami rovnako dlhými ako koruna, ktorej kvet dosahuje priemer 10 cm, alebo pre podobnú Passiflora anadrangularis s bielymi kališnými lístkami a strapcami koruny bielymi a purpurovými. Jej kvety dosahujú priemer až 12 cm. Obidva druhy sa v trópoch často pestujú pre plody, ktoré poskytujú vynikajúce ovocie.
Do malých priestorov môžeme odporúčať veľmi drobný jednoročný druh Passiflora ogracilis. Listy má trojlaločné, sýtozelené, kvety drobné, široké 2,5 cm, bielozelené.
Medzi mučenkami nájdeme aj druhy s okrasnými lístkami, napr. Passiflora organensis alebo Passiflora trifasciata, listy sú prevažne ružovočervené. Obidva druhy sú vhodné najmä do epifytických skríň, lebo zle znášajú suchý vzduch.
Nároky na prostredie
Stanovište pre mučenky musí byť slnečné. Veľkokveté druhy vyžadujú dosť tepla, ale v zime všetky druhy prežívajú vegetačný pokoj, preto sa v tomto čase snažíme teplotu trochu znížiť a obmedzujeme polievanie. Hnojíme mierne, asi raz za mesiac. Rozmnožovanie je veľmi ľahké, buď semenami, ktoré klíčia postupne, ale spoľahlivo aj po dlhšom čase, alebo odrezkami s dvomi pármi listov. Obľúbená Passiflora racemosa sa však zakoreňuje veľmi dlho, aj niekoľko mesiacov.
Mučenka jedlá – Granadila purpurová (Passiflora edulis)
Mnoho našich milovníkov exotických rastlín sa zaoberá aj pestovaním granadily. Táto tropická liana so striedavým trojpočetnými listami a nápadnými kvetmi však vyžaduje dostatočne priestranný interiér, aby mohla byť nielen vhodným dekoratívnym prvkom, ale aj rodiť chutné plody. U nás potrebujú kvety umelé opelenie, pri ktorom sa pomáhame štetcom. Neopelené kvety rýchlo opadnú, z opelených vyrastú plody. Po opelení najčastejšie hmyzom asi za 10 týždňov dozrievajú chutné, šťavnaté, oválne plody dlhé priemerne 60 mm. Majú tenkú pevnú šupku a vo vnútri lahodnú dužinu s množstvom semien. Plody sa väčšinou konzumujú čerstvé, alebo sa používajú na prípravu konzerv. Dozreté plody opadajú, postupne sa scvrkávajú, ale v tomto stave obsahujú najviac cukrov. Bohaté sú na vitamín C a A, obsahujú aj fosfor, vápnik, železo.
Pochádza z tropických oblastí Ameriky, najviac sa pestuje v južnej Amerike, Austrálii, Na Hawai, v južnej Ázii, na Novom Zélande, v Indii a inde.
Rozmnožuje sa vegetatívne odrezkami alebo potápaním, generatívne semenami. Semenáče veľmi skoro rodia a výhodou pestovania je aj veľmi krátky reprodukčný cyklus. Špirálovité úponky mučenky umožňujú v interiéri vytvárať zelenú atraktívnu klenbu. Semená z dozretých plodov vyberieme, 1-2 dni ich necháme kvasiť, potom ich dobre umyjeme, pričom im odstránime dužinu. Semená sejeme do ľahkej piesočnatej zeminy, črepníky zakryjeme sklom. Na slnečnom mieste za niekoľko dní vyklíčia. Keď semenáčiky majú 3-4 listy, rozsádzame ich do črepníkov do dobrej kompostovej zeminy.
Odrezky môžeme odoberať z ktorýchkoľvek častí výhonkov. V črepníkoch na teplom mieste v piesku dobre zakoreňujú. Odrezky majú mať 2 – 3 články, dolné 2 listy im odrežeme a napicháme ich do hĺbky 1,5-2 cm do piesku. Horné listy musia byť na svetle. Ak sú tieto listy veľké, skrátime ich na polovicu. Najlepšie zakoreňujú odrezky na svetle. Ak sú tieto listy veľké, skrátime ich na polovicu. Najlepšie zakoreňujú odrezky na svetle, teple a pri dostatočnej vlhkosti. Keď sa na vrcholoch odrezkov objavia malé nové výhonky, presádzame rastliny do zeminy bohatej na živiny. Korienky sú veľmi krehké, preto rastliny presádzame veľmi opatrne.
Rastliny pestované v nádobách môžeme v lete pestovať aj v záhrade. Sú veľmi vďačné za hnojivú zálievku. Mladé rastliny zaštipujeme, aby sa rozkonárili. Výhonky potrebujú oporu, vhodné sú napr. mreže rozličnej konštrukcie. Rastliny dobre znášajú slnko, ale krásne rastú aj v polotieni. Semenáče kvitnú za 4-5 rokov, zakorenené odrezky rodia však už v 2. až 3. roku.
Rastliny môžeme prezimovať v bezmrazových miestnostiach pri obmedzenom zalievaní. Ak ich v zime pestujeme v teplej miestnosti, kvitnú neobmedzene. V lete v záhrade pestované rastliny zarastú veľkú plochu, tieto rastliny na jeseň rýľom vyberieme a prezimujeme v pivnici, na jar ich znova vysádzame do záhrady.
Mučenka jedlá – Passiflora edulis
Málokto u nás vie, že plody tejto rastliny sú vo svete vyhľadávanou pochúťkou, známou pod názvom maracuja. Takmer každý z vyše 400 druhov mučenky má charakteristický tvar a farbu plodov. Vo vnútri je mäkká dužina, podobná egrešu, no nie všetky sú rovnako chutné. Najobľúbenejšie sú plody Passiflora edulis, ktoré poznáme pod názvom purpugranadila. Fialovobiele kvety sú rovnako zaujímavé ako vajcovité plody hnedej farby.
– Passiflora capsularis
– má atraktívne plody purpurovej farby, ktoré dozrievajú najlepšie na svetlom mieste.
– Passiflora coccinea
– kvitne fascinujúcimi ohnivočervenými kvetmi, veľkými až 10 cm. Chutné plody sú žltej farby, dorastajú do veľkosti okolo 5 cm. Veľmi dobre sa jej darí v teplých a svetlých zimných záhradách.
– Passiflora foetida
– vytvára množstvo variet. Jej kvety patria k najkrajším zo širokého sortimentu mučeniek. Plody mávajú žltú, ružovú, červenú alebo šarlátovú farbu. Rastlina prezimuje dobre pri 5-10°C.
– Passiflora mollisima
– sa nazýva podľa tvaru plodu aj banánová mučenka. V jej domovine, v Kolumbii, ju poznajú ako carubas. Pestujeme ju na dobre vetrateľnom, svetlom a nie veľmi teplom mieste.
– Passiflora morifolia
– prináša už v prvom roku plody modrej farby, pripomínajúce slivky.
– Passiflora quadrangularis
– známa aj pod názvom obrovská granadila, má vo svojej vlasti – Kolumbii, plody dlhé až 30 cm. V našich oblastiach samozrejme nedosahujú až také rozmery, no zo všetkých umelo pestovaných druhov mučenky má najväčšie plody. Pestujeme ju na svetlom a teplom mieste a aj v zime nás poteší purpurovofialovými kvetmi.
Všetky uvedené druhy mučenky sa ľahko rozmnožujú zo semena. Ak sa niekde stretnete s plodmi tejto zaujímavej rastliny, pokúste sa ju pestovať doma. Možno práve vám sa podarí pochutnať si na plodoch z vlastnej úrody.
Mučenka opletavá
Tvorí lianovitý ker s troj- až deväťmetrovými sivými konármi, na ktorých vyrastajú striedavé stopkaté trojlaločnaté listy s kopijovitými pílkovitými lalokmi. Kvety rastú jednotlivo, sú pazušné, veľké, pravidelné a obojpohlavné. Kališné lístky sú belasé, korunné lupienky biele, obaly sú na báze zrastené a na koncoch vystreté. Majú vajcovitý piestik a tri čnelky zakončené hlavičkovitou bliznou. Tesne pod piestikom sú zelenkasté a purpurovo bodkované tyčinky. Pod nimi sa nachádza niekoľko radov papilóznych nitiek uzatvárajúcich prístup k nektáru. Plodom je veľká vajcovitá bledšia oranžovožltá bobuľa.
Prirodzene sa mučenka opletavá (Passiflora incarnata) vyskytuje na juhu Severnej Ameriky, kde kvitne od júla do septembra. U nás ju pestujeme ako izbovú rastlinu. Rod mučeniek patrí do čeľade mučenkovitých. Bobule jednotlivých mučeniek obsahujú šťavnatú plodovú kašu. Niektoré, napríklad plody druhu Passiflora edulis, môžeme konzumovať ako ovocie.
V ľudovom liečiteľstve sa používala ako sedatívum a hypnotikum. Kvety využívali liečitelia ako prostriedok upokojujúci predráždené nervy, pri nespavosti a kŕčoch najrozličnejšieho druhu, ako aj proti bolesti. Odporúča sa užívať ju v klimaktériu. Vyrábajú sa z nej aj homeopatické prípravky.
Za látku, ktorá spôsobuje špecifické účinky, možno považovať indolový alkaloid karbolínového typu harman (3-metyl-karbonil), ktorý pravdepodobne podmieňuje sedatívne pôsobenie a celkový účinok, typický pre vňaťovú alebo kvetnú drogu.
V južnej Európe sa pestuje vo veľkom na farmaceutické účely. Zbierajú sa niekedy listy, častejšie však kvety, prípadne celá kvitnúca vňať. Zo získaného materiálu sa vyrába extrakt, alebo sa suší. Doteraz známe obsahové látky tvoria glykozidy, ďalej alkaloidy harman, harmín, harmol, farebné substancie, pektín a katechol. Droga má pomerne silný tlmivý účinok na hladké svalstvo.
Tvorí zložku priemyselne vyrábaných prípravkov účinných v prípadoch ľahkej a stredne ťažkej nespavosti, je vhodná ako denné sedatívum. Pri jej užívaní sa zachováva sústredená pozornosť. Neboli pozorované žiadne nepríjemné vedľajšie účinky.
Mučenky – tropické liany
Existuje viac ako 400 druhov mučeniek, ale iba niektoré z nich majú jedlé ovocie, kvôli ktorému ich pestujeme už oddávna.
Ovocie jedlých mučeniek má veľmi šťavnatú a silne aromatickú chuť a vôňu, preto ho pridávame do džúsov, ovocných nápojov, kokteilov a jogurtov ako prírodnú aromatickú esenciu. Z ovocia získavame najmä šťavu, ale konzumovateľná je aj dužina obaľujúca množstvo semien. Majú nádherné kvety, ktorých piestik a tyčinky trochu pripomínajú ukrižovaného Ježiša a jeho učeníkov sediacich dookola. Podľa toho jej dali pomenovanie mučenka (Passiflora). Rastú pomerne rýchlo a stále vyháňajú nové výhonky, ktoré sa ťahajú všetkými smermi. Dajú sa ľahko pestovať aj v bytoch, a to najmä vo väčších črepníkoch. Najlepšie im vyhovuje zmes výživného kompostu, rašeliny a piesku. Hnojíme ich aspoň raz za mesiac kombinovaným hnojivom Cererit alebo NPK. Sú veľmi náročné na svetlo, preto ich umiestňujeme čo najbližšie k oknu. Za vhodných podmienok veľa druhov kvitne a rodí už po prvom alebo druhom roku.
Passiflora edulis
Je to najznámejšia mučenka, ktorá sa pestuje pre veľmi chutné a kvalitné plody. Pôvodom je z južnej Brazílie, Paraguaja a severnej Argentíny. Má krásne bielofialové kvety, ktoré dosahujú priemer až šesť centimetrov. Plody sú spočiatku zelené, v zrelosti fialové. Pomerne rýchlo rastúca mučenka jedlá (Passiflora edulis) sa rozmnožuje semenami. Trojlaločnaté listy sa objavujú približne pri výške päťdesiat centimetrov. Žltá forma tejto mučenky „Flavicarpa“ má zrelé plody svetložltej farby. Pravdepodobne vznikla krížením mučenky jedlej s mučenkou jazykovitou.
Passiflora liguralis
Mučenka jazykovitá (Passiflora liguralis) pochádza z Južnej Ameriky. Známa je aj pod názvom granadila. Má bielopurpurové, veľké kvety a listy srdcovitého tvaru. Vyžaduje pevnú oporu. Rodí oranžovohnedé guľaté plody, veľké asi ako tenisová loptička. Biela dužina má sladkú a prenikavo aromatickú vôňu a chuť.
Passiflora quadrangularis
Je jednou z najväčších mučeniek na svete. Dosahuje dĺžku až pätnásť metrov a v pásmach pri rovníku dokonca až štyridsaťpäť metrov. Obrovské kvety mučenky štvorhrannej (Passiflora quandrangularis) sú ružovobiele s červenými tyčinkami. Plody dosahujú veľkosť melóna a jedia sa celé aj so šupkou. Dužina má sladkokyslú chuť. Rozmnožujeme ju buď semenami, alebo odrezkami.
Passiflora mollissima
Táto mučenka pochádza z pohoria Ánd, kde dodnes voľne rastie. Znesie oveľa viac chladu než ostatné mučenky. Rastlina potrebuje už od vyklíčenia vhodnú oporu, aby začala plynule rásť. Má menšie trojlaločnaté listy a okrasné kvety. Plody majú podlhovastý tvar ako banány, preto sa jej hovorí aj banánová mučenka.
Passiflora foetida
Pri správnych podmienkach je to najrýchlejšie rastúca a kvitnúca mučenka. Jej domovom je Brazília, kde dorastá do značných výšok. Aj v bytoch prejavuje svoj extrémny vzrast. Kvety má menej nápadné a skromnejšie sfarbené ako pri ostatných druhoch. Plod, ktorý je veľký asi ako vlašský orech, je spočiatku zelený, v zrelosti tmavooranžový až červený. Má jemnú šupku, pod ktorou je sladká, silne aromatická dužina s množstvom semien. Listy majú pri dotyku prenikavý zápach. Pri značnom rozrastaní rastliny odstrihávame výhonky, čím podporujeme hrubnutie hlavnej stonky.
