Menej známe oriešky
Indické oriešky
U nás známe ako kešu oriešky (akažú). Sú to vlastne jadrá obličkovca západného (Anacardium occidentale). Tento strom je príbuzný mangovníku a pistácii pravej. Oriešky majú mandlovú chuť, obličkovitý tvar a červenkasto sivohnedú farbu. Sú nielen vynikajúcou pochúťkou, ale aj zdrojom železa, selénu, mangánu, vitamínu B1. Pôvodnou domovinou tohto tropického ovocia je oblasť Karibského mora, obličkovec sa však pestuje aj v iných trópoch.
Oriešky rastú na vrcholovej prehĺbenine hruškovito zhrubnutej stopky, niekoľkokrát mohutnejšej ako plod. Dužina stopky je šťavnatá, sladkokyslej chuti a patrí v trópoch k obľúbenému ovociu.
Olejnaté jadrá, semená orieškov, sa jedia surové alebo pražené. Sú podobnou maškrtou ako pražené mandle, pistácie alebo arašidy. Najprv sa pražia v rotačnej peci a potom sa šúpu. Predávajú ich čerstvé alebo solené ako koktailové oriešky. Pri varení sa do jedla pridávajú až nakoniec. V južnej Indii sa maslo z orieškov používa na zahusťovanie omáčok. Pri výrobe plnených čokolád sú vhodnou náhradou lieskovcov a mandlí.
Zaujímavosť
V strednej vrstve oplodia kešu orieškov sa nachádza balzam používaný na prípravu náplastí na bradavice, kurie oká a mozole. Balzam na vzduchu černie, preto je vhodnou súčasťou nevymazateľných atramentov, čiernych farieb na tkaniny a dezinfekčných náterov na drevo.
Pistácie
V krajinách Orientu sú rovnako obľúbenou maškrtou ako u nás jadrá vlašských orechov, lieskové alebo búrske oriešky, mandle a semená sóje. Pistácie sú zelenkasté semená z kôstok pistácie pravej (Pistacie vera), dvojdomého stromu príbuzného obličkovcu a magovníku. Sú veľké ako menšie semená podzemnice. Pistáciové kôstkovice sú v dozretom stave suché, škrupinka kôstok je žltkastá a tenká, takže sa dá ľahko roztlačiť v prstoch. Pistácia pravá rastie plano v suchých horských oblastiach strednej Ázie, pestuje sa aj v Stredomorí, Oriente, ako aj v Kalifornii. Semená pistácií obsahujú až 60 % výborného potravinového oleja. Ich chuť sa zlepší, keď boli naložené v soľnom náleve a mierne upražené. Rozotreté pistácie sa môžu použiť ako náplň do sladkého pečiva, do cukroviniek a do zmrzlín, rozkrájané či posekané na drobné kúsky na zdobenie zákuskov, ale i do paštét a niektorých lahôdkových údenín. Naši cukrári pistácie väčšinou nahrádzajú nazeleno zafarbenými a posekanými sójovými semenami. Pistácie majú vysoký obsah nenasýtených mastných kyselín (kyselina linolová a linoleová), bielkovín, minerálov a vitamínov. Ich konzumácia je prospešná na pleť, nervovú sústavu a celkový rast a vývoj organizmu.
Tip
Aby sa uchovala zelená farba pistácií, musíme ich zbaviť šupky, a to tak, že ich krátko povaríme a potom olúpeme.
Mandle
Sú to olejnaté, sladké alebo horké semená z kôstok kožovito suchých kôstkovíc mandle obyčajnej (Prunus amygdalus). Oddávna sa pestujú v celej oblasti Stredozemného mora vrátane severnej Afriky, ako aj v ďalších teplých (ale nie tropických) oblastiach od Kašmíru cez Kaliforniu až po južnú Austráliu. Kultúrne typy sa získali zdomácnením a šľachtením foriem so sladkými semenami. Mandle sa zberajú, len čo vonkajší krehký obal kôstkovíc začne pukať. Kôstky sú hladké, nerovnomerne dierkované. Obsahujú semeno s hnedým osemením. Surové alebo pražené sladké mandle bez hnedej šupky sú delikatesa. Používajú sa pri príprave jedál, v cukrárstve a cukrovinkárstve. Sú bohaté na proteíny, horčík, draslík, fosfor a meď. Obsahujú aj vitamín B2, kyselinu nikotínovú a antioxidant vitamín E. Okrem toho sa v mandliach nachádza veľké množstvo vápnika, dôležitého pri vývoji kostí.
Viete, že…
… 28 g mandlí denne znižuje hladinu cholesterolu v priemere až o štyri percentá?
Orechy para
Podobajú sa hnedosivým vráskavým dielikom pomaranča. Nazývajú sa aj brazílske orechy, pretože pochádzajú z Južnej Ameriky. Sú to semená juvie štíhlej (Bertholletia excelsa), vždyzeleného stromu z čeľade hncovníkovitých. Obchodný názov dostali podľa brazílskej rieky Pará, inak ich nazývajú aj tuka alebo juvia. Pod veľmi tvrdou škrupinou je biele olejnaté jadro mandľovej chuti. Semená dozrievajú v hrubo drevnatých tobolkách, v ktorých sa zoskupujú okolo stredného stĺpika podobne ako dieliky v pomaranči, ale v poschodiach nad sebou. Plody sú veľké približne ako lopta a otvárajú sa viečkom, ktoré sa od tobolky oddeľuje ako pokrievka od hrnčeka. Otvor je však malý, takže semená môžu z tobolky vypadnúť, až keď jej drevnaté oplodie celkom zhnije. Zber para orechov je možný iba po rozbití tvrdej tobolky. Keď jeme jadrá orechov para, nepochutnávame si na olejnatých klíčnych listoch semena, ako je to povedzme pri vlašskom orechu, ale na zväčšenom mäsitom prvom článku stonky budúcej klíčnej rastlinky, nesúcej jej klíčne listy. Z orechov para sa lisuje aj výborný stolový olej.
