Avokádo
Vďaka svojej – maslovej – chuti si v Španielsku avokádo vyslúžilo názov „Manteqilla silvestre“ – lesné maslo. Vo svojej pravlasti – Južnej Amerike, kde ho Indiáni poznali už pred 8 tisícmi rokmi, ho volajú „palta“. Avokádo sa radí k najstarším plodinám. Európania sa s týmto ovocím prvýkrát zoznámili v roku 1519 na objaviteľských cestách španielskych conquistadorov proti Aztékom. Skoro pochopili jeho význam vo výžive obyvateľov tropických krajín, a tak sa avokádo rozšírilo i do ostatných častí sveta. Najväčšími producentmi však i v súčasnosti sú predovšetkým latinskoamerické krajiny ako Mexiko, Brazília, Venezuela, Chile, Dominikánska republika, USA, Kolumbia, Haiti a tiež Indonézia a Izrael.
Z biologického hľadiska patrí hruškovec – persea americana – do čeľade vavrínovitých (Lauraceae), kam patrí tiež napríklad škoricovník, vavrín alebo gafrovník. Rod persea je veľmi početný, dodnes sú spory o tom, koľko druhov zahŕňa. Podľa niektorých je ich 50, podľa iných 150 i viac. Najznámejším druhom je však nesporne Persea americana, vždyzelený subtropický/tropický strom, dorastajúci do výšky až 20 m (šľachtené druhy do 6 m).
Hruškovec má 15 až 18 cm veľké vajcovité až kopijovité tmavozelené listy. Na starších stromoch môžu byť v čase kvitnutia milióny (!) žltozelených kvetov veľkosti 5-15 mm, ktoré sú uložené po 200-300 v kvetných zoskupeniach, v ktorých sú zastúpené obidve pohlavia. Plody sú hruškovité alebo oválne bobule veľkosti 7 až 20 cm s hmotnosťou 70 g až 0,5 kg. Oplodie je zelené až čierne, hrboľaté, kožovitého charakteru. Dužina je nažltlá až zelená, má konzistenciu masla a chuťou tak trochu pripomína orechy. Vo vnútri plodu je asi štvorcentimetrové tvrdé semeno, z ktorého sa dá vypestovať nová rastlina. Sadí sa špičkou hore tak, aby jeho tretina zostala nad zemou. Semeno vyklíči asi po 5 týždňoch. Rastliny začínajú rodiť po 4 až 9 rokoch a dožívajú sa až sto rokov.
Hruškovec sa pestuje výlučne pre svoje plody – avokáda, ktoré majú zo všetkého ovocia najvyššiu výživnú hodnotu – 1060 kJ na 100 g dužiny, čo je asi dvakrát viac ako banány. Okrem vody (70%) plody obsahujú veľa oleja (30%), asi 6% dusíkatých látok, 4 % bielkovín, 1 % cukru, 1 % minerálnych látok a 0,07 % tanínu. Zo 14 zastúpených druhov minerálnych látok sú najdôležitejšie predovšetkým draslík, vápnik a železo. Ovocie obsahuje 11 druhov vitamínov, napríklad vitamín B1, B2, G, E, D, K, PP alebo provitamín A. Len vitamínu C má avokádo zanedbateľné množstvo.
Plody, ktoré sa zberajú ako nedozreté, konzumujú sa predovšetkým čerstvé. V krajinách svojho pôvodu sú v podvedomí skôr ako základná potravina, nie ako ovocie. Ľudia si ho často berú do práce a natierajú si ho na chlieb ako maslo, alebo ho konzumujú osolené, korenené, s cibuľou, olejom, octom, horčicou alebo naopak – pokvapkajú ho citrónom a sladia. Veľmi chutné je avokádo tiež v kombinácii s paradajkami, pomarančom, grapefruitom či ananásom.
Ovocie sa dá zmraziť, často slúži ako obloha k studeným i teplým pokrmom, pripravujú sa z neho šaláty, majonézy, nátierky, koktaily, zmrzliny a dokonca sa používa do hamburgerov. Dužina je ľahko stráviteľná, neobsahuje cholesterín, obsahuje minimum uhľohydrátov, pôsobí liečivo a traduje sa, že je tiež afrodiziakum.
Z avokáda sa lisuje veľmi jemný, ľahko stráviteľný a trvanlivý olej, ktorý priaznivo pôsobí na znižovanie hladiny cholesterolu. Tento olej je okrem iného i cennou surovinou vo farmaceutickom priemysle a v kozmetike. Má regeneratívne účinky na vlasy i pokožku. Množstvo pleťových mliek a krémov, šampónov a kondicionérov sa vyrába s pridaním práve avokádového oleja. Často sa používa ako súčasť pleťových masiek, ktoré si ženy samy pripravujú doma.
Drevo hruškovca je veľmi mäkké a krehké, nehodí sa preto na ďalšie spracovanie. Naopak, stromy sa často v zaťažení plodov a zberačov lámu, čím sa znižuje úroda avokádových plodov.
Toto netypické a netradičné ovocie sa i napriek svojej dosť vysokej cene stáva pravidelnejšou a v neposlednom rade tiež veľmi výživnou súčasťou nášho jedálneho lístka. Značnou mierou k tomu prispieva i skutočnosť, že avokádo môžete v obchode kúpiť po celý rok.
Hruškovec americký
Hruškovec americký známejší pod názvom avokádo, je vždyzelený, jednodomý strom, vyskytujúci sa v polotropických až tropických oblastiach Strednej Ameriky. Pestuje sa ako nízky ker. Darí sa mu tam, kde rastie citrónovník. Znáša mrazy -3 až -4 °C. Listy sú elipsovité až vajcovité, svetlo až tmavozelené, neopadavé, lesklé, na rube sivozelené. Plod je guľatý až hruškovitý, s matnou až lesklou, hladkou alebo hrboľatou, žltozelenou, purpurovou až hnedastou pokožkou.
V trópoch sa avokádo konzumuje ako základná potravina. Po rozrezaní plodu a vybratí semena sa do vzniknutej jamky nasype podľa chuti trochu soli, čierneho korenia, papriky, cesnaku, prípadne cukor a dužina sa vyjedá lyžičkou.
Belasožltá alebo citrónovozelená dužina maslovitej konzistencie je mierne sladkastá, jemne vonia po orechoch. Obsahuje 11 druhov vitamínov a 14 minerálnych látok, kalcium a železo a až 30 % tuku. Energetická hodnota dužiny je 1080 kJ. Je ľahko stráviteľná, nemá cholesterol. Považuje sa za najvýživnejšie zo všetkého ovocia.
Zakoreňovanie semien – zo semien možno pomerne ľahko vypestovať okrasnú izbovú rastlinu. Po vylúpnutí semena z plodu zoberiem 4 zápalky alebo špáradlá a prepichnem nimi semeno do kríža v spodnej tretine širšej časti. Potom semeno položím na pohár naplnený vodou tak, aby zápalky dovoľovali stály ponor 1/3 spodnej časti semena vo vode a 2/3 semena boli vo vzduchu. Približne po 5 týždňoch sa objavia vo vode korienky. Ak vrchná časť vypučí, rastlinu vyberiem opatrne z vody, odstránim zápalky a zasadím do črepníka tak, že vrchná tretina semena bude vyčnievať zo zeminy. Zemina má byť hlboká, priepustná, piesočnatohlinitá, neutrálna až mierne zásaditá. Na dne črepníka musí byť drenážna vrstva. Je to vlhkomilná rastlina, neznáša však zamokrené pôdy. Rodí približne po 5 rokoch.
Avokado
Predpokladá sa, že avokádo (Persea americana) je pôvodom z južného Mexika. Odtiaľ sa ďalej rozšírilo cez Kostariku až do Peru.
Je to mohutný, vždyzelený strom s pozdĺžnymi tmavozelenými listami. Kvety sa objavujú v januári až marci. Sú malé, žltozelené, usporiadané v strapcoch. Z jedného strapca s množstvom kvetov obyčajne narastie iba jeden až tri plody. Podlhovastý hruškovitý plod má zelenú hrboľatú šupku. Podľa stupňa zrelosti je dužina bledozelená až maslovožltá. Uprostred plodu je veľké guľaté semeno.
Pestovanie
Semeno sadíme tak, aby jedna štvrtina vyčnievala zo zeme. Vyklíči približne za mesiac. Vyžaduje veľmi kyprú piesočnatú zeminu. Rastlinu treba často, ale len mierne zalievať. Občas je vhodné nechať zem v črepníku mierne preschnúť. Ak začnú listy na rastline žltnúť, znamená to, že je príliš premokrená. Vtedy treba nechať korene preschnúť aspoň štyri dni. Ak začnú listy hnednúť a schnúť na koncoch, v zemine sa nahromadilo priveľa solí. V takom prípade treba prepláchnuť koreňový bal. Do črepníka pustíme vodu a necháme ju voľne pretekať spodným otvorom. Vodu necháme tiecť niekoľko minút a potom aspoň tri až päť dní nepolievame. Rastline sa najlepšie darí za záclonou priamo pri okne, ale neprekáža jej ani polotieň. Stromček strihaním tvarujeme podľa potreby. Je vhodné, ak má celý rok stálu teplotu. Niektoré odrody boli vyšľachtené aj na mierny pokles teplôt, nikdy však nie pod bod mrazu. V byte rodiť nezačne, ale celkom výnimočne sa to občas stáva. Ak chceme, aby pestované stromčeky rodili, vyžadujú štepenie. Avokádo má množstvo odrôd, ktoré sa líšia veľkosťou, tvarom a chuťou plodov.
Plody
Dajú sa u nás bežne kúpiť. Používajú sa najmä na spestrenie a dochutenie rôznych jedál a len zriedkavo sa konzumujú surové. Avokádo je výborné pripravené ako nátierka. Plody obsahujú množstvo rôznych vitamínov, najmä veľké množstvo prírodných olejov, vápnika a bielkovín. V exotických kuchyniach sa používajú aj avokádové listy.
