Kivi z vlastnej úrody

Kivi (Actinidia) pochádza z Číny. Šľachtením bola získaná aktinídia lahodná (Actnidia deliciosa) – pravé kivi. Pôvodná divo rastúca aktinídia čínska (Actinidia chinensis) má plody veľké ako lieskové oriešky. Z Číny sa dostala na Nový Zéland, kde vzniklo viac veľkoplodých odrôd. Odtiaľ sa táto chutná ovocnina rozšírila do USA aj do Európy.

Z odrôd možno spomenúť Abbot, Allison, Bruno, Hayward, Montgomery, Tomuri, Vincent a iné. Opeľovanie zabezpečoval hmyz. V poslednom období bola vyšľachtená odroda Jenny, ktorá je obojpohlavná a samoopelivá, čo je pestovateľsky veľmi výhodné, lebo nie sú potrebné zvlášť samčie a zvlášť samičie rastliny. My záhradkári môžeme kivi pestovať ako cennosť a predpokladáme, že v záhradke stačí jedna alebo dve rastliny, veď na jednej sa môže urodiť aj tristo plodov. Pestovať ich môžeme iba v teplých oblastiach a na chránených polohách, napríklad na južnej strane chatky či domu.

Túto opadavú lianu, ktorá dorastá až do dĺžky deväť metrov, možno viesť na drôtenke ako vinič hroznorodý. Nové vypučané výhonky sú na jar veľmi citlivé na nízke teploty a ľahko namŕzajú, preto je dobré mať k dispozícii ochranné pomôcky na ich prikrytie – vrecovinu, fóliu. Sadenice si môžeme vypestovať zo semena, ale je ťažké určiť samčie a samičie rastliny. Z toho dôvodu radšej uplatňujeme vegetatívne rozmnožovanie – odrezkami alebo štepením. Mladé rastliny sú chúlostivé, preto ich zimujeme v parenisku alebo v studenom skleníku. Pred výsadbou na trvalé stanovište pôdu dobre vyhnojíme kompostom alebo dokonale rozloženým hnojom. Pôda má byť priepustná, hlboká, výživná a prekyprená aspoň do hĺbky šesťdesiat centimetrov. V ťažkej pôde rastliny dlho vegetujú a namŕzajú. V ďalších rokoch dbáme na prihnojovanie najmä organickými hnojivami.

Vysádzame ich na vzdialenosť najmenej tri metre a po drôtenke vedieme výhonky do výšky dva až tri metre. Prvé tri roky vytvoríme kostru a na nej neskôr režeme výhonky na čapíky s dvoma až štyrmi púčikmi. Z nich vyrastú rodivé konáre, ktoré sú dlhé až dva metre a každý rok v predjarí ich zrežeme opätovne na čapíky. Plody sa vytvárajú na jednoročnom dreve. Aj keď sú v našich podmienkach podstatne menšie, majú vysoký obsah vitamínu C. S rodivosťou začínajú po piatich až ôsmich rokoch. Vývin kra treba počas roka sledovať a výhonky pri raste usmerňovať, lebo mladé výhonky sa pri kontakte s rovným starším drevom alebo drôtom začnú okolo nich ovíjať, čím dochádza k znehodnoteniu časti rastliny. Celá rastlina i plody sú husto ochlpené. Žltkasté kvety sa vytvárajú v júni. Plody oberáme neskoro – v októbri až novembri do príchodu mrazov a uchováme ich v chladnej miestnosti. V mikroténových vrecúškach pri teplote okolo 0 °C vydržia aj niekoľko mesiacov. Sú bohaté na cukry, vitamín C, vitamín A a skupinu vitamínu B. Obsahujú veľké množstvo čiernych semien. Chuťovo príjemná sladkokyslá dužina je zelenkastej farby. Listy sú takmer okrúhle, veľké pätnásť až dvadsťa centimetrov. Rastliny odolávajú chorobám i škodcom, predsa však treba dávať pozor na štítničky, koreňovú hnilobu a hnilobu plodov.

Stránky: 1 2 3