Kivi – zelené slnko

To, že kivi je veľmi stará rastlina, dokazujú skameneliny z treťohôr, vek ktorých sa odhaduje na 50 miliónov rokov. Domorodci v teplých krajoch toto zdravé ovocie jedávali od nepamäti. O kivi existujú zmienky v staročínskom písomníctve, kde sa o ňom píše ako o Yang-Tao, studnici zdravia a večnej mladosti. Botanické záhrady v Európe a v Amerike sa s touto rastlinou zoznamujú až v 19. storočí. Zo svojej pravlasti Číny sa prvé plody Aktinídií, prostredníctvom cestovateľa Mc Gregora, dostali na nový Zéland, kde sa im venoval záhradník A. Allison. Postupom času z nich vyšľachtil kvalitné a chutné ovocie. Z nového Zélandu sa ovocie začalo šíriť postupne do celého sveta. Svoju zásluhu na tom mal tiež istý lodný kapitán, ktorý zásielku citrónov doložil niekoľkými debnami s kivi. Po príchode do Európy zistil, že na rozdiel od citrónov, ktoré zhnili, kivi boli stále čerstvé. Onedlho sa kivi na celom svete začalo vo veľkom nielen konzumovať, ale tiež pestovať. A tak sa táto vysoko prispôsobivá rastlina rozšírila po celom svete.

Aktinídie sú opadavé, rýchlo rastúce drevité liany. Mladé výhonky vyrastajú z koreňového krčka alebo nízko nad ním, sú plstnaté, červenohnedej farby. Rastliny rastú veľmi rýchlo. Za deň 5 až 20 cm. Aktinídie sú vcelku mrazuvzdorné, ich nevýhodou je však veľmi rané klíčenie, takže prvé listy a výhonky sú často ohrozené neskorými jarnými mrazíkmi. Vďaka veľkým srdcovitým listom rastlina vyparuje veľké množstvo vody, ktoré v dostatočnej miere treba opäť dopĺňať. Kivi je dvojdomá, jedno i obojpohlavná rastlina. U nás aktinídie kvitnú zvyčajne v máji a to jeden až dva týždne. Po opelení sa biele kvety sfarbia do žltohneda, opadajú a krátko potom sa objavia plody. Na novom Zélande pri opeľovaní nič nie je nechané náhode, peľ samčích rastlín sa zbiera a suší, a napokon sa rozprašuje pomocou traktorov na samčie rastliny. U nás na to máme čmele a čmeliaky…

Plody sú mnohosemenné bobule, pokryté chlpatou pokožkou, ktorú pred konzumáciou treba odstrániť. Dužina je zelená, pri niektorých odrodách červená alebo hnedastá. Semená sú drobné, čierne väčšinou už po vybratí z plodu i ľahko klíčivé.

U nás kivi dozrieva od októbra do decembra. Plody možno skladovať i niekoľko mesiacov, pokiaľ ich uchovávame pri 90-percentnej vlhkosti a pri teplote okolo 5 °C. Rastliny sa dožívajú až 50 rokov, z toho 40 rokov sú schopné rodiť chutné ovocie.

Rod Actinidia Lindl., zahrňujúci asi 40 druhov, patrí do čeľade Actinidiaceae, rastliny ktorých sa vyskytujú na veľmi rozsiahlom území, prakticky na všetkých kontinentoch v tropických a subtropických pásmach. Rozdielne klimatické pomery v rozličných oblastiach sveta prispeli k veľkej rôznorodosti jednotlivých druhov a odrôd aktinídií.

Aj u nás je možné za určitých podmienok vypestovať toto ovocie. Rastliny potrebujú slnečnú polohu a dostatok vlahy. V zime treba korene dobre chrániť, pretože kivi korení len veľmi plytko. V chladnejších oblastiach chránime celé rastliny. Pôda má byť mierne kyslá, vápnik rastlina neznáša. Kivi znesie teploty až do -15 °C. Na jar, keď začína klíčiť, je však oveľa chúlostivejšie a ohroziť ho môžu i 3 °C mrazíky. Predtým, než sa rozhodnete pestovať túto zaujímavú rastlinu, poraďte sa s odborníkom, kúpte si odbornú literatúru, ušetríte si tak počiatočné neúspechy.

Plody kivi sa konzumujú väčšinou čerstvé. Vhodné sú do šalátov, zmrzlín, sladkých pokrmov, krémov, alebo ako obloha k studeným, či teplým jedlám, pripravujú sa z nich džemy, sirupy, nealkoholické nápoje, čaje a pod. Dajú sa sušiť a vyrábajú sa z nich vína a likéry.

Kivi je vďaka svojmu obsahu väčšiny vitamínov a nízkej kalorickej hodnote ideálnou potravinou. Je výživnejšie než ktorékoľvek iné ovocie. Obsahuje až 10-krát viac vitamínu C ako jablká alebo citróny (podľa druhov 50, 100 až 300 mg/%). Ďalšie vitamíny, ktoré kivi obsahujú, sú B1, B2, E a karotén. Obsahujú aj železo, fosfor, draslík, horčík a vápnik (oveľa viac ako banány). Neobsahujú sodík a cholesterol. Výživná hodnota 100 g dužiny kivi je 277 joulov.

Kivi má tonizujúce a stimulačné účinky. V lekárstve sa aktinídie používajú už odpradávna, a to predovšetkým na posilnenie organizmu pri fyzickej a psychickej únave. Už starí Číňania používali plody kivi na liečenie rozličných, i vážnych ochorení. Na náš stôl kivi prišlo síce len nedávno, ale za ten krátky čas si získalo značnú popularitu. A to nielen vďaka vitamínom a látkam, ktoré obsahuje, ale aj vďaka svojej jemnej, osviežujúcej chuti.

Stránky: 1 2 3