Horké tekvičky

Malé plody podobné malým tekvičkám či uhorkám majú vďaka vysokému obsahu horčín horkú chuť, preto dostali anglické pomenovanie bitter melon alebo bitter cucumber, po nemecky sa nazývajú Bittergurke, ale môžeme sa stretnúť aj s názvom karavella, karela či jednoducho horká tekvička.

V Európe je táto rastlina takmer neznáma, no v Indii, malajzii, Číne a ďalších ázijských krajinách je rozšírenou a dôležitou zeleninou. Malé plody podobné malým tekvičkám či uhorkám majú vďaka vysokému obsahu horčín horkú chuť, preto dostali anglické pomenovanie bitter melon alebo bitter cucumber, po nemecky sa nazývajú Bittergurke, ale môžeme sa stretnúť aj s názvom karavella, karela či jednoducho horká tekvička. Plody sú bohaté na železo a vitamíny a zberajú sa ešte pred dozretím, keď sú menej horké. Aby sa z nich odstránili horčiny, musia sa pred konzumáciou namočiť do slanej vody, najlepšie na niekoľko hodín.

Miluje slnko

Rastlina patrí do čeľade tekvicovitých, veľmi rýchlo rastie a je nenáročná na pestovanie. V domovine ju najčastejšie pestujú pri plotoch a na priečeliach domov a využívajú tak jej tieň. Päťhranné výhonky dorastajú do dĺžky troch až štyroch metrov a sú na nich jednoduché úponky. Veľké tmavozelené listy sú päť až deväťlaločnaté a medzi nimi sa na dlhých stopkách objavujú žlté jednopohlavné kvety, ktoré majú päť lupienkov a priemer asi tri centimetre. Zo samičích kvetov sa vyvinú plody s typickým drsným a vráskavým povrchom. Sú pomerne malé, dorastajú do dĺžky asi desať centimetrov. Mladé majú bledozelenú farbu, ktorá sa časom mení na sýtozelenú a po prezretí sa sfarbia dožlta až oranžova. Vtedy sú však už veľmi horké a nekonzumujú sa. Dužina plodov je bledozelená, pevná a šťavnatá. Plody sa pred konzumáciou najčastejšie prekroja po dĺžke a lyžicou sa z nich vydlabú semená spolu s dreňou, ktorá ich obaľuje.

Horká tekvička je teplomilná, preto ju u nás môžeme pestovať len v skleníkoch, najlepšie pri opore, okolo ktorej sa bude ovíjať. Postačí nám päť až osem rastlín. Semienka vysievame koncom mája do hĺbky asi jedného centimetra, na vzdialenosť tridsať až päťdesiat centimetrov. Prvé plody sa objavia asi o šesť až osem týždňov. Na konzumáciu zberáme nezrelé plody, ak však chceme získať semená, musíme plody nechať dozrieť. Po dosiahnutí štádia zrelosti plody praskajú.

Plody a listy horkých tekvičiek sa využívajú aj v čínskej medicíne, najmä na problémy s pokožkou, pri sterilite žien, anémii, na znižovanie horúčky a proti kašľu. Pripravuje sa z nich liečivý čaj s názvom gohyah, s veľmi príjemnou, jemne horkastou chuťou. Keďže obsahuje rastlinný inzulín, je účinný pri odbúravaní cukru z krvi. Okrem toho uľahčuje trávenie, zlepšuje funkciu žlčníka a pečene, čistí krv, lieči obličky. Pôsobí močopudne, znižuje hladinu tukov v krvi a zvyšuje tvorbu materského mlieka. Je vhodný na pokojný spánok, znižuje účinky alkoholu a pôsobí preventívne proti chrípke, zápalom hrdla, kašľu a horúčkam. Môže sa piť teplý i vychladený, zriedený s pomarančovým džúsom alebo ochutený medom a citrónom.

Vizitka rastliny

Názov: momordika horká (Momordica charantia)
Vzhľad: bylinná liana
Kvety: žlté
Semená: veľké, nepravidelné
Listy: 5- až 9-laločnaté

Využitie v kuchyni

Plody sa po nasolení dusia alebo varia, môžu sa naplniť a zapiecť alebo opražiť a pridať do šalátov a iných zeleninových jedál, napríklad polievok, alebo podávať k mäsu, či rybám. Nie sú však vhodné na konzumáciu za surova. Mladé plody sa nakladajú nakyslo, podobne ako uhorky. Konzumujú sa dokonca aj mladé listy, výhonky aj kvety ako chutná korenistá zelenina.