Zemežlč menšia (Centaurium erythraea) je prastará liečivá rastlina horkej chuti. V stredoveku ju nazývali Fel terrae – žlč zeme. V ostatných rokoch sa pozoruje jej výrazný úbytok z prírodných porastov, intenzívne obhospodarovaných lúk, preto sa odporúča jej pestovanie.
Zemežlč menšia je jednoročná alebo dvojročná bylina vysoká 20 až 30 cm s priamou, navrchu vidlicovito rozkonárenou osou. Osové listy sú drobné protistojné, sediace, celistvookrajové, vajcovitokopijovité. Kvety sú zoskupené do bohatých vrcholíkov a majú rúrkovitý kalich a päťcípu bledoružovú lievikovitú korunu. Plod je tobolka. Zemežlč kvitne v letných mesiacoch. Rastie na suchých stanovištiach teplejších, kamenistých a trávnatých strání, na rúbaniskách, na okraji borových lesov i na vresoviskách od nížin po subalpínske pásmo do nadmorskej výšky 1200 m.
Pri pestovaní zemežlče menšej sa treba snažiť dodržať podnebné i pôdne podmienky divo rastúcich druhov. Divo rastúca i pestovaná zemežlč vyžadujú teplé suchšie podnebie slnečných lúk južných a juhozápadných strání. Pôdu obľubuje humusovú, vápenatú, hlinitú až ílovitú, dostatočne vlhkú a prehriatu. Drobné semeno, pomiešané s detskou krupicou, sa vysieva
1. priamo na vyhovujúce lúky, na ktorých sa ďalej samovýsevom rozmnožuje.
2. priamym jesenným výsevom (sept. – okt.) na čistý, dobre pripravený a povalcovaný záhon. Výsev sa robí do plytkých, vopred zavlažených riadkov bez prekrytia tak, aby medzi riadkami mohol byť ako krycia rastlina vysiaty rumanček kamilkový. Na zimu sa odporúča porast zakryť slamou.
3. predpestovaním priesady v debničkách alebo v parenisku. Semeno má veľmi malú klíčivosť (asi 35 %). Pri častom polievaní klíči pri izbovej teplote o 4 až 5 dní, zásadne na svetle. Na urýchlenie klíčenia sa semená máčajú 3 dni vo vode. Potom sa klíčence prepichujú do pareniska na vzdialenosť 4×4 cm. Mladé rastlinky s prízemnou ružicou listov sa potom ponechávajú v parenisku do augusta a na jeseň sa vysadia na plantáž do sponu 20×20 cm po 3 rastlinkách. Pôda musí byť obohatená humusom so sústavným čistením od buriny. Pôda sa okopávaním prevzdušňuje a od začiatku sa udržuje mierne vlhká.
Zbiera sa dvakrát do roka, v júni až auguste, mladá zelená kvitnúca vňať asi 5 cm nad zemou, aby prízemná ružica listov zostala neporušená. Z prvého zberu je vňať kvalitnejšia. Pri zbere z voľnej prírody sa pre semeno a vysemenenie necháva asi jedna tretina porastu nedotknutá.
Vňať je náchylná na zaparenie, preto sa prenáša čo najrýchlejšie vo vzdušných košoch na miesto sušenie. Vňať sa suší v tenkých vrstvách alebo zväzkoch na tienistých, dobre vetraných miestach čo najrýchlejšie. Nikdy sa nesuší na priamom slnku. Pri umelom sušení teplota nesmie prekročiť 40 °C. vyššou teplotou droga zhnedne. Droga si musí zachovať pôvodnú zelenú farbu stoniek a listov ako aj ružovú farbu kvetov. Po usušení sa chráni pred svetlom.
Droga zemežlče obsahuje horčinové glykozidy s väčším obsahom v kvetoch, flavonoidy, mastné kyseliny, stopy silice a kyseliny nikotínovej. Zemežlč urýchľuje trávenie a vyprázdňovanie žalúdka, podporuje chuť do jedla, zvyšuje vylučovanie čriev žalúdka, žlčníka, pečene a sleziny. Pripravuje sa z nej odvar (1 kávová lyžička na šálku vody). Pije sa po lyžičkách pred jedlom. Presnejšie a účinnejšie je podávanie tinktúry po kvapkách. V ľudovom liečiteľstve sa okrem podpory trávenia používa pri zápche, na uvoľňovanie vetrov, zníženie teploty a na zjasňovanie plavých vlasov (50 g kvetnej drogy variť 5 min. v 1 litri vody a týmto odvarom opláchnuť umyté a usušené vlasy).
