marjoramMajorán záhradný (Majorana hortensis) je jednoročná, v južnej Európe aj trváca, drobná, sivozelená, plstnatá rastlina, ktorá dorastá do výšky 20-40 cm. Protistojné, vajcovité a celistvookrajové listy sú krátkostopkaté. Rastlina vytvára biele alebo ružové drobné súkvetie. Kvitne v júli a auguste. Plody sú tvrdky.

Je náročný na teplo, slnko a polohu chránenú pred severnými vetrami. Vyžaduje výživnú, ľahšiu, piesočnato-hlinitú pôdu s dostatkom vápna. Mokré a úplne piesočnaté pôdy mu nevyhovujú. V slnečných oblastiach je majorán aromatickejší.

Po jesennom hnojení maštaľným hnojom pôdu prerýľujeme, na jar pred sejbou alebo vysádzaním priesady vyrovnáme a povalcujeme. Z priemyselných hnojív používame superfosfát, draselnú soľ a dusíkaté hnojivo v pomere 1:1:1. Hnojíme opatrne, aby sa hnojivo nedostalo do styku s rastlinou, lebo by ju mohlo spáliť.

Majorán záhradný v teplých oblastiach môžeme pestovať z priamej sejby, v chladnejších oblastiach z predpestovaných priesad.

Pri priamej sejbe semeno vysievame do pôdy koncom marca, začiatkom apríla, do riadkov vzdialených 40 cm alebo do hniezd v spone 40×20 cm do hĺbky 2-3 mm – hĺbka nesmie prekročiť 1 cm, lebo semeno nevzíde. Semeno stačí jemne pritlačiť na povrch. Po vzídení rastlinky jednotíme na vzdialenosť 10 cm a v hniezde nechávame 3-4 rastlinky.

Pri predpestovaní priesad vysievame semená do pareniska v prvej polovici marca. Po vyklíčení parenisko denne odkrývame, prevzdušňujeme. Tým postupne pripravujeme priesady na presadenie. Začiatkom mája 10 cm veľké priesady po troch vysádzame a polievame. Neodporúča sa vysádzať skôr, lebo rastliny sú citlivé na mrazíky. Porast okopávame, čistíme a polievame.

V daždivom počasí sa na listoch a celej vňati objavujú huby a plesne, ktoré zapríčiňujú černanie a opadávanie listov. Môžeme tomu predísť redšou výsadbou priesad s riadkami v smere najčastejších vetrov.

Zbierame nadzemnú časť dvakrát do roka. Prvý, najkvalitnejší zber robíme na začiatku kvitnutia, približne začiatkom júla. Nadzemnú časť zberáme asi 5 cm nad zemou, potom porast dobre pokopeme a zalejeme. Druhý ber robíme koncom septembra tak, aby stará vňať z prvého zberu zostala na koreni.

Vňať sušíme rozloženú v tenkej vrstve alebo zviazanú do zväzkov na suchom, tienistom a vzdušnom mieste. Pri umelom sušení nesmieme prekročiť teplotu 40 °C. pri vyššej teplote stráca droga svoju silicovú vôňu a typickú korenistú chuť. Zvlhnutú vňať treba predsušiť v prievane. Na domáce použitie používame listy a kvety, tvrdé stonky sa nepoužívajú. Droga si musí zachovať po sušení pôvodnú sivozelenú farbu, vôňu a chuť. Uchováva sa v dobre uzatvorených nádobách, chránená pred svetlom.

Droga sa vo forme záparu používa pri žalúdočných ťažkostiach, pri nadmernej plynatosti. Pôsobí močopudne, potopudne, uspokojujúco a dezinfekčne.

V ľudovom liečiteľstve sa používa odvar pri chorobách horných dýchacích ciest (vínný odvar z vňate osladený medom), pri hnačkách, žalúdočných kŕčoch a nadúvaní. Podporuje zažívanie najmä pri nedostatočnej tvorbe žalúdočnej kyseliny. Zvonku sa používa ako kloktadlo a ako prísada do kúpeľov, vo forme masti na zle hojace sa rany.

V čerstvom, ale aj v sušenom stave je majorán nepostrádateľný v potravinárstve na ochutenie polievok, omáčok, mäsa atď. Dlhým varením stráca svoju vôňu, preto sa do jedál pridáva až nakoniec. Silica sa používa aj v kozmetike.