Tymian je trváci vždyzelený, čiastočne poliehavý poloker. V čase dospelosti dorastá do výšky 20 až 40 cm. Stonky sú obsypané drobnými aromatickými lístočkami, najčastejšie sivozelenej farby, s podvinutými okrajmi. Od mája až do augusta súkvetia rozkvitajúcich bieloružových až purpurových drobných kvietkov lákajú hmyz a motýle. Jeho kompaktný rast ho predurčuje na výsadbu okrajov záhonov. V okrasnom sadovníctve sa uplatňujú najmä odrody s pútavými krémovo-zelenými lístkami. Drobné čierne guľaté semená si udržujú klíčivosť tri roky. Väčšina odrôd sa dá vypestovať skorou sejbou. V chránených priestoroch si dopestujeme priesady, ktoré pri výške asi sedem centimetrov vysadíme na záhon v spone 30 x 30 cm, najlepšie po 3 až 5 rastlinách. Zo staršej rastliny získame odrezky, ktoré po prihrnutí pôdou rýchlo zakoreňujú, najmä odroda ´Mixta´. Keďže tymian pomaly rastie, najjednoduchšia cesta pre netrpezlivých bude kúpa hotových výpestkov.
Pestovateľské podmienky
Výborne sa mu darí na slnečných stanovištiach s ľahšou priepustnou pôdou. Za takýchto podmienok znesie aj nízke teploty. Počas zimných dní v chladnejších polohách ho treba prikryť čečinou. Rastliny pestované v nádobách prezimujú len v chránených priestoroch. Neprospieva mu zamokrená a ťažká pôda, lebo slabšie rastie a stráca vôňu. Kríčky treba hlboko zrezávať na jar a na jeseň po odkvitnutí, inak výrazne drevnatejú a ľahšie vymrznú. Pravidelným zmladením podporíme aj tvorbu mladých výhonkov.
Využitie a sušenie
Na kuchynské využitie sú zaujímavé lístky, ktoré sú nasýtené silicami. Vňať zberáme tesne pred kvitnutím v ranných hodinách. Sušíme ju zviazanú do zväzkov na suchom, teplom, vetranom mieste bez priameho slnečného svetla. Kvety možno použiť ako jedlú dekoráciu pokrmov. Na prípravu jedál sa používajú lístky čerstvé i sušené, prípadne celé výhonky. Pri tymiáne však platí staré známe „menej je niekedy viac“!
Lahodná korenistá chuť a príjemná vôňa sa pri príprave jedál dokonale dopĺňa napríklad s rozmarínom. Gurmáni si bez neho nevedia predstaviť strukovinové či vaječné jedlá, kačacinu či divinu. Je ideálna prísada do polievok a omáčok na rajčiakovom základe, súčasťou plniek, zeleninových jedál a šalátov. Celé výhonky sa môžu dusiť či variť spolu so zeleninou, nakladať do oleja či octu. Pri ťažkých mäsitých jedlách napomáha tráveniu a pôsobí proti plynatosti. Tymian s citrónovou vôňou sa používa pri príprave čajov a jedál z rýb. Čaj pomáha nielen pri stimulácii trávenia, ale je aj výborný prostriedok pri kašli, zápaloch hrdla a ochoreniach dýchacích ciest.
Liečivá sila tymianu
Najväčší medicínsky význam má všetkým známa dúška materina. Ničí plesne a baktérie. Výrazný dezinfekčný účinok majú najmä tymol a karvakrol. Výťažky z tymianu našli využitie v parfumérii i kozmetike. Známy prostriedok na posilnenie organizmu je tymianový kúpeľ. Masážne oleje s tymianom uľavia pri poruchách činnosti žalúdka, dýchania či bolestiach hlavy. Sušený tymianový kvet má odpudzujúci účinok na hmyz, podobne ako levanduľa.
Viete, že…
… existuje viac ako 100 druhov a odrôd tymianu? Všetky sú výrazne aromatické.
… neodmysliteľnou bylinou francúzskeho Provensalska je práve divorastúci tymian?
… dúška materina (Thymus serpyllum) je blízka príbuzná tymianu – dúšky tymianovej (Thymus
vulgaris), ktorá bežne rastie v prírode na teplých slnečných lúkach Stredozemia, ale aj u nás?
Ako koreninová rastlina sa pestuje iba v záhradných kultúrach.
… tymian sa používal už v starom Egypte pri balzamovaní tiel?
… v starovekom Grécku sa používal do kadidiel?
… kúpeľ s tymianom obľuboval aj Alexander Veľký?
… v časoch rytierov bol tymian znakom chrabrosti a odvahy?
… sušený tymian sa skladuje v dobre uzavretých nádobách na chladnom tmavom mieste?
… sušené lístky si pri správnom skladovaní dobre udržiavajú arómu?
… čerstvý tymian sa dobre uchováva v chladničke, prípadne sa nasekané lístky mrazia v ľadových
kockách?
… čerstvé lístky sú pikantnejšie ako sušené, preto treba byť pri ich použití opatrnejší?
