Medovka lekárska

Medovka lekárska (Melissa officinalis) sa v záhradkách pestuje ako liečivá, aromatická, priemyselná, medonosná i dekoratívna rastlina. Má citrónovú vôňu. Drobné pyskaté kvety s bledomodrou alebo slamovožltou korunou vyrastajú spod pazúch vrchných listov.

Je to trváca, teplomilná rastlina, náročná na plochu chránenú od severných vetrov. Korene rastú do hĺbky, preto ju pestujeme v hlbokých pôdach bohatých na živiny. Dobre sa jej darí po okopaninách alebo strukovinách.

Pestovanie

Pestujeme ju z priamej sejby do pôdy, predpestovaním priesad i delením starších trsov. Najčastejšie sa pestuje z predpestovaných priesad. Semená vysievame v marci do debničiek alebo do pareniska, do riadkov vzdialených od seba 3 cm a zasypeme tenkou vrstvou kyprého piesku (2-3 mm), jemne zatlačíme plochou doštičkou. Semeno vyklíči za 25-28 dní. Dostatočne silné priesady, ktoré sme pred výsadbou zaliali, vysádzame v máji až júni do sponu 45×45 cm. Počas vegetácie porast dva až trikrát opatrne okopávame alebo plečkujeme, aby sme nepoškodili plytký koreňový systém. Priamo vysievame do dobre pripravenej pôdy na jar po období mrazov. Sejeme do riadkov vzdialených 60 cm. Pri jednotení dodržujeme väčšiu vzdialenosť jedincov, a to 30-40 cm, pretože husté porasty trpia plesňovými chorobami.

Priesady môžeme získať aj delením trsov dvoj až trojročných rastlín. Na jar, skôr než začne rastlina pučať, alebo na jeseň do polovice septembra ich rozsekneme sekerou a nožom očistíme od plesne a od suchých koreňov. Takto oddelené výhonky ihneď zasadíme do hĺbky 10-12 cm, aby nezaschli. Týmto spôsobom sa porast rýchlejšie rozrastá, ale aj skôr zostarne a ľahko vymrzne.

Na jednom mieste ju môžeme pestovať osem až desať rokov. Starnutím ľahko vymŕza. Na zimu porast chránime pred vymrznutím tak, že ho zakryjeme slamou alebo slameným hnojom. Z chorôb ju napáda plesňové ochorenie medovková škvrnitosť, ktorá sa prejavuje tmavými škvrnami na listoch, najmä v mokrých rokoch.

Zber

Prvý rok po výsadbe býva úroda nízka, v druhom a ďalších rokoch možno z porastu získať dve až tri úrody. Vňať zberáme za suchého počasia na začiatku kvitnutia. Prvý zber robíme koncom júna alebo začiatkom júla. Ďalší závisí od klimatických podmienok, vtedy, keď orezaný porast znovu dostatočne obrástol. Olistenú vňať zrežeme asi 5-10 cm nad zemou kosákom alebo nožnicami, vždy až nad drevnatou časťou. Vňať kladieme opatrne do košov, aby sa nestlačila, lebo potom očernie. Poslednýkrát zberáme najneskôr v septembri. Častejším kosením dosiahneme lepšie rozkonárenie trsov. Vňať a listy po odkvitnutí nie sú vhodné na zber.

Sušenie

Vňať a listy sušíme v tenkej vrstve v dobre vetranom priestore na tienistom mieste bez obracania. Po usušení, nie však presušení, ktoré zapríčiňuje lámanie, drvenie a stratu vône, drogu urýchlene kladieme do vriec. Dobre usušená má peknú zelenú farbu s nádychom sivej, štipľavú chuť a citrónovú vôňu. Uchovávame ju na suchom, vzdušnom a tienistom mieste maximálne jeden rok. Pri pomalom sušení listy hnednú a znehodnocujú sa. Čierna a zaparená droga je bezcenná.

Použitie

Medovka lekárska sa používa proti nadúvaniu a kŕčom, pôsobí posilňujúco a upokojujúco a dodáva chuť do jedla. Podporuje tvorbu žlče, tlmenie žlčníkových kolík, menštruačných kŕčov a je účinná pri ochorení močových ciest. Pomáha pri odkašliavaní a uvoľňovaní hlienu, používa sa vo forme záparu do kúpeľov a ako kloktadlo pri zápale mandlí a ďasien. Čaj posilňuje žalúdok a priaznivo pôsobí proti nadúvaniu. Z jednej čajovej lyžičky drogy na šálku vody pripravujeme zápar, z ktorého sa pijú dve až tri šálky denne. V ľudovom lekárstve sa používa ako prostriedok na utíšenie nervov, v potravinárstve na prípravu likérov a osviežujúcich nealkoholických nápojov.

Ako korenina je cenená pre aromatickú, osviežujúcu vôňu a chuť. V čerstvom stave sa pridáva k šalátom, šťavám, k zeleninám do polievok všetkých druhov. Vhodná je aj pri príprave hydiny a rýb. Korenia sa ňou hubové jedlá, zeleninové polievky a bylinkové tvarohy. Neodporúča sa ju variť, ale pridávať do hotových jedál.