Pagaštan konský
Pagaštan konský (Aesculus hippocastanum) je mohutný, až tridsať metrov vysoký strom. Jeho hustá, košatá a vysoko klenutá koruna je hrubo rozkonárená a bohato olistená. Tmavozelené listy má dlhostopkaté, veľmi veľké, dlhé až dvadsaťpäť centimetrov. Ich zloženie je podobné dlani. Sediace lístky sú najčastejšie päť až sedempočetné, sú obráteno-vajcovité, zúžené a nepravidelne vrúbkované. Po opadnutí zo stromu ostáva po listoch zvláštna jazva, podobná konskej podkove, odkiaľ pochádza aj názov stromu. Nádherné kvety sú zoskupené do úhľadných, veľkých vzpriamených metlín, ľudovo nazývaných sviečky. Sú zložené zo závinkov, ktoré možno na strome zďaleka vidieť. Kvety sú súmerné, majú zvončekovitý, päťzubý kalich, ktorý je opadavý, zložený zo štyroch alebo piatich korunných lupienkov, na ktorých neskôr vznikajú červené škvrny dva sú obrátené dolu, majú zvlnenú hranu. Lupienky sú na okrajoch zvlnené. Sú vynikajúcim zdrojom nektáru pre včely. Kvet má sedem tyčiniek. Sú dlhšie ako korunné lupienky, zahnuté, majú červené peľové vačky. Semenník je horný, trojpúzdrový, s jednou čnelkou. V súkvetí je väčšina kvetov samičích, iba niekoľko je obojpohlavných alebo samičích. Veľké puky sú zasmolene lepkavé. V jeseni dozrievajú v zelenom, mäkkoostnatom obale, v drsnej tobolke, veľké, lesklé červenohnedé semená – gaštany, s priemerom až šesť centimetrov. Majú tvrdú, kožovitú šupku, nevoňajú a sú horkotrpké. V plnej zrelosti „vyskakujú“ z obalu a padajú na zem.
Pagaštan kvitne v máji a v júni. Pochádza z južnej Európy, presnejšie z Balkánu, a u nás zdomácnel tak, že sa vysádza všade v mestách i na dedinách, do stromoradí, sadoch, lesoch a pri ľudských príbytkoch ako okrasný solitér aj ako tieňová drevina hospodárskych dvorov.
Na lekárske účely zberáme najprv kvety, ktoré ručne trháme a sušíme. Obsahujú cukor, sliz, trieslovinu a iné. Vo farmácii ich využívajú na prípravu odvarov, čajov a extraktov.
Potom zberáme listy, ktoré obsahujú eskulín, triesloviny, kvercetín a iné. Má mierne zvieravý účinok.
Napokon v auguste a v septembri zberáme gaštany. Zberáme ich dozreté, po rozpuknutí zelenej šupky plodov. Obsahujú glykozid eskulín, jedovatý saponín, horčiny, triesloviny a iné. Chemické zloženie semien je veľmi zložité. Obsahujú okrem iného kemferol, flavónové glykozoidy, rutín, kvercitín, cholín a derivát purínu. Sú vhodné aj na získanie kŕmnej gaštanovej múky. Najprv sa zo semien alkoholom a acetónom vylúhujú tanín a saponínové glykozidy a potom sa semená pomelú. Po odstránení horčín sú vhodné aj na kŕmenie zveri a domácich zvierat. Dobre usušené semená môžeme mlátením zbaviť obalov. Plody používajú ľudoví liečitelia pri reumatizme, dne, ischiasi, ak je narušené vylučovanie žlče, pri bronchitíde a zlom trávení.
Dôležitou drogou je aj gaštanová kôra. Zberáme ju z troj až päťročných konárov. Obsahuje dve percentá tanínu, glykozid eskulín, fraxín a iné. Kôru používame proti horúčke a je azda rovnocenná s chinínom. Zberáme ju na jar, skôr než začne prúdiť miazga. Je sivohnedá a v staršom veku sa šupinkovite odlupuje.
Jednotlivé drogy používajú vo farmácii ako dôležité cievne tonikum pri kŕčových žilách a hemoroidoch. Pôsobia tak, že zvýšia rýchlosť krvného behu, krv sa stane „tekutejšou“, mení sa jej viskozita a skracuje sa čas zrážanlivosti krvi. Sú účinné pri artériových poruchách, pri upchatí vrátnicovej žily, ktoré zapríčiňuje bolesti chrbta. Zvonka ho užívame vo forme žilovej protizápalovej masti. Pri zápale sliznice hrdla ako kloktadlo.
Iba nezrelé semena pagaštana konského a ich zelený obal môžu byť vo väčšom množstve nebezpečné pre deti, lebo obsahujú saponíny. Ak sa po požití objavia príznaky otravy, teda bolesť hlavy a brucha, silný smäd, rozšírené zrenice, chorobná ospalosť, treba vyhľadať pomoc lekára.
Deťom v obľúbenej jesennej hre s gaštanmi však brániť nemusíme, lebo rozhryzenie tobolky a dokonca ani žuvanie zrelých semien nevedie k otrave.
