Jablčník obyčajný patrí medzi najstaršie liečivé rastliny. V prírode ho však nájdeme čoraz zriedkavejšie. Preto je jednoduchšie, ak si ho vypestujeme v záhrade.
Určite sa nám to oplatí. Už oddávna sa totiž používa proti kašľu, pri nádche, astme a kataroch priedušiek. Ľudovo sa mu hovorí aj samaritánka a je zdrojom žlčotvorných a žlčopudných látok, čo sa využíva pri ochoreniach pečene, žlčníka a pri žalúdočných vredoch. Zlepšuje chuť do jedla, pôsobí upokojujúco na nervovú sústavu a priaznivo vplýva aj na srdce. V ľudovom liečiteľstve sa používa i pri nepravidelnej menštruácii. V domácnostiach sa z neho pripravuje sirup, zápar a čaje.
Ako vyzerá?
Podľa jeho vzhľadu, no najmä plstnatých listov, sa mu ľudovo hovorí aj biela burina. Rastie v trsoch, má štvorhranné duté stonky, ktoré dorastajú do výšky štyridsať až sedemdesiat centimetrov. V zemi vytvára trváci podzemok. Listy má protistojné, vajcovitého tvaru, s vrúbkovaným okrajom. Kvety v pazuchách listov sú biele, nenápadné, zložené do praslenov. Kvitne až v druhom roku, od júna do septembra. Je to výborná včelárska rastlina. Vôňou pripomína jablko, ale chuť má štiplavo-horkastú.
Ako ho pestujeme?
Šľachtená forma sa pestuje na svetlých teplých miestach, kde dobre znáša sucho. Pôda má byť ľahšia, priepustná, hlbšia, s dostatkom vápnika. Kyslé zamokrené pôdy nie sú vhodné, rovnako ako hnojenie maštaľným hnojom. Na jednom mieste ho môžeme nepretržite pestovať päť až sedem rokov.
Pred založením porastu treba porýľovať pôdu a urovnať povrch. Jesennú sejbu vykonávame začiatkom októbra. Sejeme do hĺbky 2 cm a vzdialenosť v riadku volíme asi 5 cm. Osivo vzchádza veľmi pomaly. Klíčenie a vzchádzanie môžeme urýchliť máčaním semien pred vysievaním. Ak do riadkov použijeme značkovaciu rastlinu, napríklad rýchlo rastúcu reďkovku, ľahšie zničíme burinu. Vysievať ho môžeme aj na jar v apríli, keď je ešte dostatok vlahy, alebo ho pestovať z predpestovaných priesad. Sadenice s výškou 5 – 10 cm vysádzame do sponu 40 až 50 cm.
Zber
V prvom roku pestovania zberáme vňať len raz, zrežeme ju asi 5 cm nad povrchom pôdy. V ďalších rokoch zberáme dva- až trikrát, ale dávame pozor, aby sme nezberali drevnatú časť stonky. Vňať sušíme na vzdušnom a tienistom mieste. Usušenú uchovávame chránenú pred svetlom a vlhkosťou, najlepšie v tmavých uzavretých sklených nádobách.
Tip
Sirup proti kašľu si pripravíme tak, že 100 g suchej vňate vložíme do 0,75 l studenej vody. Na druhý deň scedíme, vňať dobre vyžmýkame a tekutinu varíme s 500 g cukru do zhustnutia. Užívame trikrát denne jednu lyžičku.
