Liečivky

Menej pestované liečivé rastliny

Obľúbenosť pestovania liečiviek v záhradkách svedčí o tom, že ľudia majú skúsenosti s ich použitím v prevencii aj počas rôznych ochorení. V tomto príspevku chceme poukázať na pestovanie menej známych, ale nie menej dôležitých druhov.

Benedikt lekársky

Je to jednoročná rastlina s päťhrannou rozkonárenou byľou, vysokou 40 cm. Listy sú podlhovasto kopijovité, husto chlpaté, pichľavé. Žlté kvety tvoria úbor, plody sú nažky. Rastlina vyžaduje teplé a slnečné stanovište s primeraným množstvom zrážok. Vysievame ju skoro na jar, najneskôr v prvej dekáde apríla do hĺbky 1 cm, do riadkov vzdialených 45 cm. Na liečenie používame vňať. Prvý zber robíme tesne pred kvitnutím v júni, druhý po zregenerovaní porastu v auguste až septembri. Vňať sušíme v tmavých, vzdušných miestnostiach v tenkých vrstvách. Droga podporuje trávenie a používa sa pri ochoreniach žlčníka a pečene. Vo väčších dávkach vyvoláva zvracanie.

Borák lekársky

Dorastá do výšky 60 cm. Táto jednoročná rastlina má striedavé stonkové vajcovité listy s vyčnievajúcou žilnatinou. Modré alebo biele päťpočetné kvety majú tyčinky so širokými nitkami a fialovými peľnicami. Plody sú štyri tvrdky. Darí sa mu na pôdach hlinito-piesočnatých, vápenatých a výživných. Nie je náročný na svetlo. Porast zakladáme z jesennej alebo jarnej sejby do riadkov vzdialených 40-50 cm. Liečivou drogou je vňať, kvet a list. Výluhy sa odporúčajú pri zápaloch ústnej dutiny a hltana, predovšetkým vírusového pôvodu, spojených so suchým kašľom. Predpisuje sa pri zápaloch pažeráka, žalúdka a čriev. Poskytuje aj chutný korenistý šalát s uhorkovou arómou.

Divozel veľkokvetý

Táto mohutná, až 2 m vysoká dvojročná rastlina vytvára v prvom roku iba bohatú ružicu prízemných listov, ktoré prezimujú. V druhom roku vyrastie priama, hrubá, dutá a plstnatá stonka s vajcovitými, plstnatými listami. Veľké žlté a voňavé kvety vyrastajú v hornej časti stonky vo zväzkoch, ktoré tvoria dlhé strapce. Plody sú dvojpuzdrové tobolky. Rastlina je teplomilná, na pôdu nenáročná. Osivo vysievame v poslednej dekáde mája do kvalitne pripravenej pôdy, vtedy zachytí dostatočné množstvo vlahy. Žlté kvetné koruny bez zelených plstnatých kalichov zberáme za suchého počasia v júli a auguste, a to každý deň. Sušíme ich rýchlo v tenkej vrstve. Droga slúži ako odhlieňovací a slizový prostriedok pri kašli a pri zápale priedušiek. Zvonka sa používa vo forme obkladov na povrchové vredy, opuchliny aj ako kloktadlo pri zápaloch sliznice hrdla.

Jastrabina lekárska

Je to trváca vysoká 40-150 cm. Korene má usporiadané v hrubom viachlavom podzemku. Stonka je dutá, holá, pozdĺžne ryhovaná. Listy sú nepárnoperovito zložené, kvety usporiadané v strapcovitých súkvetiach. Plod je tenký, viacsemenný struk. Rastlina je teplomilná, citlivá na vymŕzanie. Najvhodnejšie podmienky má na hlinitých, stredne ťažkých, prevzdušnených, výživných pôdach s dostatkom vápnika. Porast zakladáme v apríli až máji do riadkov vzdialených 45-60 cm, hlbokých 2-3 cm, alebo v septembri až októbri. Kvitnúcu vňať zberáme na začiatku kvitnutia v júli až auguste, v prvom roku pestovania jedenkrát, v nasledujúcich dva- až trikrát a sušíme v tenkej vrstve prirodzeným teplom v tieni, bez prevracania. Droga obsahuje galegín, horčiny, triesloviny, cukry, saponíny a oleje. Galegínu sa pripisuje liečivý účinok pri podpore tvorby mlieka a pri cukrovke.

Leuzea šuštivá

Táto trváca bylina v prvom roku vegetácie vytvára prízemnú listovú ružicu, z ktorej po prezimovaní vyrastá jedna až osem priamych bylí vysokých 50-120 cm, zakončených súkvetím. Mohutná listová ružica a veľký fialovopurpurový kvet pôsobia na jar dekoratívne. Je to výborná medonosná rastlina. Kvitne v máji až júni. Plody sú hnedasté štvorhranné ryhované nažky, ktoré majú chocholčeky. V našich podmienkach je dobre aklimatizovaná, nenáročná na teplo, s výbornou schopnosťou prezimovania. Vyhovuje jej každá pôda, najvhodnejšia je však piesočnatá. Semeno vysievame buď priamo na stanovište v spone 45×60 cm, alebo vypestujeme sadenice, ktoré potom vysádzame. Drogou sú usušené korene s podzemkami, prípadne usušená vňať. Korene zberáme v treťom až štvrtom roku pestovania, umyjeme ich a usušíme. Po rozlomení má byť usušený koreň svetložltý a má mať slabú charakteristickú vôňu. Extrakt z koreňov sa používa ako stimulujúci prostriedok pri poruchách centrálnej nervovej sústavy, psychickom a fyzickom útlme, pri zníženej práceschopnosti, pohlavnej slabosti. Mierne zvyšuje krvný tlak. Extrakt z vňate sa používa v kozmetike na výrobu pleťových toník, v potravinárstve na výrobu nealkoholických nápojov s tonizujúcim účinkom.

Pestrec mariánsky

Je to jednoročná rastlina, vysoká 50 až 150 cm. Listy sú v prvých rastových fázach usporiadané v prízemnej ružici, z ktorej vyrastá priama, dole husto, hore riedko olistená, plstnatá, rozkonárená stonka ukončená terminálnym súkvetím. Listy sú lesklé, tmavozelené, okolo žilnatiny bielo škvrnité. Kvety sú usporiadané v červenofialových úboroch. Plod je nažka tmavohnedej farby zakončená bielym chocholcom. Porast tejto svetlomilnej a teplomilnej rastliny zakladáme z jarnej sejby do sponu 50×20 až 30 cm, do hĺbky 2-4 cm. Drogou je usušený plod. Dozrievanie plodov signalizujú biele páperisté chocholce, ktoré sa objavujú v hornej časti kvetného úboru. Zberáme ich postupne. Droga a prípravky z nej majú profylaktické a terapeutické účinky pri poruchách činnosti pečene. Urýchľuje odbúravanie toxických metabolitov – alkohol, chemikálie, ťažké kovy – a priaznivo vplýva na regeneráciu pečeňových buniek.

Skororcel kopijovitý

Dorastá do výšky 50 cm. Má úzke, kopijovité listy, stonky sú bezlisté, hranaté, zakončené valcovitým klasom bielo-žltých malých kvetov. Plod je dvojpuzdrová vajcovitá tobolka s dvoma semenami. Táto trváca rastlina je mierne vlhkomilná, na klimatické a pôdne podmienky nenáročná. Vyžaduje vlhšiu, hlinitú, kyprú, stredne ťažkú pôdu. Porast zakladáme v prvej dekáde apríla do riadkov vzdialených 30-45 cm, do hĺbky 1-2 cm. Listy zberáme za suchého počasia pred tvorbou kvetných stolov, v máji až júli. Do konca septembra môžeme podľa podmienok zber opakovať ešte dvakrát. Listy sušíme v tenkej vrstve na suchom a tienistom mieste bez obracania. Droga sa vnútorne používa pri zápaloch ústnej dutiny, horných dýchacích ciest so silným zahlienením, pri dráždivom kašli. Čerstvé listy a ich šťava sa zvonka používajú na hojenie rán, na včelie a osie bodnutie a podobne. Droga a výťažky z nej sú súčasťou viacerých fytofarmák – čajovín, extraktov, sirupov, kvapiek a mastí.

Súvisiace články

Pridaj komentár

Pozrite aj
Zatvoriť
Back to top button
Total
0
Share