Baza chabzdová

Keď sa povie baza, každý si hneď predstaví vzrastný ker s veľkými voňavými súkvetiami, ktorý rastie na opustených miestach, v agátinách či popri poľných cestách.

Je to baza čierna (Sambucus nigra), jeden z druhov rodu baza. Rastie divo alebo sa pestuje ako liečivá, okrasná, ovocná a inak užitočná rastlina. Zberajú a používajú sa jej kvety, plody i kôra.

Ďalším druhom je baza červená (Sambucus racemosa), ker až stromček so zelenožltými súkvetiami a červenými plodmi. Rastie na rúbaniskách, často vo vyšších polohách.

Baza chabzdová (Sambucus ebulus) je pol až dva metre vysoká, nepríjemne zapáchajúca rastlina. Podzemok – premenená časť stonky – je plazivý, hrubý a v pôde sa nachádza v niekoľkých vrstvách. Stonka je bylinná, v hornej tretine sa rozkonáruje, na konci vegetačného obdobia celá odumiera, je holá alebo chlpatá. Listy sú stopkaté, nepárnoperovito zložené. Biele kvety v súkvetiach má pravidelné, na okraji ružové. Plodom je kôstkovička lesklej čiernej farby.

Je nenáročná na pôdu, jej výskyt nie je podmienený geologickým podkladom. Rastie na teplých územiach od nížin po podhorské kotliny, chýba len v lesnej krajine. Môžeme ju však nájsť na rúbaniskách. Je to rastlina sekundárnych, človekom vytvorených stanovíšť, lemuje cesty, železničné trate, rastie na opustených miestach. Dominuje popri cestách, na násypoch tvorí súvislé husté porasty. Túto pozíciu si udržuje, dokáže ju vytlačiť len málo druhov, napríklad stoklas jalový (Bromus sterilis) a čiastočne pŕhľava dvojdomá (Urtica dioica), s ktorou tvorí spoločenstvá. Do týchto hustých maloplošných spoločenstiev preniká málo svetla. Chabzda rastie na slnečných stanovištiach, v jarných mesiacoch uzatvára porast, tieni ostatným rastlinám, preto sa tu vyskytuje iba málo druhov. Kvitne v júni až auguste. Kvitne dlho, pretože okrem terminálneho súkvetia sa tvoria aj bočné súkvetia niekoľkých radov. Tie však nemusia vytvárať zrelé plody. Plody dozrievajú a roznášajú niektoré vtáky.

Rozmnožuje sa prevažne vegetatívne, podzemkami. Na jednom mieste tvorí jedna rastlina celú populáciu s množstvom výhonkov, jedincov. Ak sa výhonok nachádza na menej vhodnej pôde, čerpá živiny z časti rastliny rastúcej na vhodnejšom stanovišti. Postupom času sa podzemky od seba oddeľujú.

Chabzda je v súčasnosti zavrhovaná pre jej nepríjemný zápach, ale v staroveku ju považovali za liek proti všetkým chorobám. Vtedy sa však nerobil rozdiel (ani botanický, ani terapeutický) medzi chabzdou a bazou čiernou. V niektorých krajinách jej plodmi farbili víno alebo ich používali na výrobu atramentu.

Zberá sa koreň, homeopatická medicína používala čerstvú kôru a zrelé bobule, ľudové liečiteľstvo aj listy. Korene majú mierny močopudný a potopudný účinok; dávkuje sa opatrne. Pol čajovej lyžičky koreňovej drogy stačí na pohár studeného močopudného macerátu, z ktorého sa pijú každý druhý deň po dve dávky. Obsah drogy nie je celkom známy a pôsobenie preskúmané, vyvarujme sa preto samovoľného vnútorného používania. Okrem toho väčšie dávky spôsobujú závraty a dávenie. V súčasnosti sa chabzda – kôra a bobule – prakticky používa vo forme esencií iba v homeopatii.