V minulosti nechýbal takmer v žiadnom dedinskom dome. Bol symbolom vernosti, lásky a šťastia. Dodnes sa používa na svadobné pierka. Ako sa teda rozmarín pestuje?

Rozmarín je vždyzelený, husto rozkonárený poloker, rastúci až do výšky jedného metra. Má úzke, čiarkované, mierne zohnuté listy sivozelenej farby. Na rube sú bielo plstnaté a pri dotyku vydávajú silnú arómu. Kvitne v júni až auguste, kvety sú drobné, pyskovité, svetlomodrej, fialovoružovej, niekedy bielej farby. Objavujú sa v pazuchách listov na vyzretých konárikoch. Rozmarín pochádza z pobrežia južného Stredomoria, preto ho Rimani nazývali aj morskou rosou. U nás však voľne nerastie ani neprezimuje na záhonoch v záhradách.

Ako pestovať

Rozmarín sa pestuje v črepníkoch ako bytová či balkónová rastlina a korenina. V interiéri ho umiestnime na svetlé miesto tak, aby nebol vystavený prievanu, lebo ho neznáša. Na leto rastlinu vynesieme z bytu na balkón, terasu alebo schody, do voľnej pôdy však rozmarín nevysádzame, pretože by sa mu veľmi rozrástli korene a po opätovnom presadení do črepníka by rastlina uhynula. V záhrade mu vyberieme slnečné miesto chránené pred vetrom a zapustíme aj s nádobou do pôdy. Polievame opatrne, lebo neznáša premokrenie, raz za štrnásť dní prihnojíme roztokom tekutého hnojiva. Koncom leta začneme obmedzovať zálievku, aby výhonky zdrevnateli, prípadne zaštipnutím skrátime dlhé mäkké prírastky. Dobre totiž prezimujú len vyzreté, zdrevnatelé výhonky, ktoré v lete budú kvitnúť.

Cez zimu rozmarín vyžaduje vegetačný pokoj. Pred príchodom mrazov ho prenesieme do svetlej chladnej izby alebo pivnice. Rozmarín môže prezimovať napríklad spolu s muškátmi v miestnosti s teplotou okolo 10 °C. Polievame ho len minimálne, aby koreňový bal nepreschol. Na jar ho presadíme do zmesi záhradnej zeminy, listovky a piesku. Keďže vytvára bohatý koreňový systém, pri každom presádzaní korene skrátime asi o tretinu.

Ako rozmnožovať

Rozmarín sa ľahko rozmnožuje potápaním výhonkov, alebo vyzretými odrezkami, ktoré dobre zakoreňujú v ľahkej piesočnatej zemine v jarnom a letnom období. Odrezky zakryjeme sklom alebo fóliou. Na teplom mieste zakorenia do 4 týždňov a potom ich sadíme do menších črepníkov. Staršie rastliny a slabo rastúce výhonky treba na jar hlboko zrezať, čím sa podporí rast. Rozmarín rýchlo rastie a dobre znáša rez, preto ho v priebehu vegetácie tvarujeme – buď na hustý kríčok, alebo nízky stromček na kmieniku s korunkou. Tenké a suché výhonky odstraňujeme, zdravé použijeme na rozmnožovanie a listy usušíme.

Kuchynské využitie

Korení sa čerstvými i sušenými listami, ktoré majú jemne gáfrovitú vôňu a horko aromatickú, mierne štiplavú chuť. V malých dávkach sa pridáva do polievok, varených zemiakov, zeleniny, šalátov, štiav, marinád, na pizzu a cestoviny. Ochucuje sa ním zverina a divina, ryby, pečené mäso, ale aj maslo.

Liečivé účinky rozmarínu

Rozmarínové listy sa zberajú počas kvitnutia od júna do augusta. V ľudovom liečiteľstve sa rozmarín používa zvonka i vnútorne. Vzhľadom na to, že v jeho siliciach sú prítomné silné antioxidanty, pôsobí pravdepodobne aj pri prevencii nádorových ochorení. Ako jedna z mála rastlín zvyšuje krvný tlak, priaznivo vplýva na zdravotný stav, upokojuje a zmierňuje nervové vyčerpanie. Zlepšuje krvný obeh, odstraňuje pocit chladu v končatinách, tonizuje cievy, nervovú sústavu a celkovo posilňuje, preto je osvedčený v rekonvalescencii a geriatrii. Na toto použitie je najlepšie pripraviť rozmarínové víno. Vnútorne sa najčastejšie podáva vo forme nálevu (1 čajová lyžička sa zaleje 1 šálkou horúcej vody), prípadne macerátu (drogu vylúhujeme 6 hodín) a užíva sa len raz denne jedna šálka, najlepšie ráno. Má potopudné a močopudné účinky, uvoľňuje kŕče zažívacieho ústrojenstva. Zvonka sa silný odvar používa na čistenie pleti, omývanie ekzémov, ako obklad na rany, pomliaždeniny. Natieranie pokožky rozmarínovou tinktúrou alebo olejom zlepšuje prekrvenie, pomáha pri svalových, nervových i reumatických bolestiach.